Cieľom tejto iniciatívy je podporiť potenciál železničnej dopravy. Tá v Únii naozaj prechádza masívnou transformáciou hodnou 21. storočia.Do roku 2030 sa zdvojnásobí vysokorýchlostná železničná doprava v celej Európe a plánovaná hromadná doprava do vzdialenosti 500 km by mala byť uhlíkovo neutrálna.
Slovensko vstúpilo do Roka železníc tak, že schválilo rozpočet, ktorý samotný minister dopravy hodnotil doslova ako absolútne katastrofálny. Nedalo sa nesúhlasiť, pretože pridelené prostriedky nestačili ani na zabezpečenie infraštruktúry a prevádzky, nie že na nejaký rozvoj.
Podľa programového vyhlásenia vlády sa mala zásadne zlepšiť starostlivosť o jestvujúcu železničnú infraštruktúru. Neplánovalo sa nič budovať, ale udržať stagnáciu dúfajúc, že sa neprejaví ako úpadok.
Zbytočne by sme poškuľovali po 750 miliónoch eur z Plánu obnovy a udržateľnosti, aby prekryl diery v rozpočte. Tieto peniaze Slovensku poskytuje EÚ ako liek na ekonomické straty spôsobené koronakrízou. Vyčlenené sú na rozvoj. V rámci neho plánujeme v železničnej doprave zvýšiť jej podiel ako ekologickej formy dopravy, zvýšiť jej dostupnosť vo všetkých regiónoch, zvýšiť množstvo cestujúcich a objem tovaru prepravovaného v ekologickej intermodálnej doprave. Len napĺňaním týchto cieľov sa môžeme priblížiť k európskej úrovni železníc.
V nasledujúcich riadkoch predostriem, ako sa v tom Slovensku darilo.
Pozitívom je už rozbehnutá spolupráca s Útvarom hodnoty za peniaze (UHP) na tvorbe hramonogramu výstavby. Jej cieľom je zvýšiť efektívnosť investícií aj prípravou a výberom riešení s najvyššou spoločenskou pridanou hodnotou. Budúce projekty majú smerovať k dosiahnutiu inteligentného, integrovaného, zeleného a udržateľného dopravného systému.
ZSSK CARGO: Postupný rozklad nákladnej dopravy smerujúci ku krachu
Štátny nákladný prepravca zápasí od roku 2019 s poklesom prepraveného tovaru. Rok 2021 sa preň minimálne do leta vyvíjal priaznivejšie než očakával v závere minulého roka. Narástol objem prepráv aj zvyšovanie tržieb a prepúšťali menej, ako predpokladali. Predseda predstavenstva spoločnosti vtedy avizoval, že CARGO skončí do troch rokov v zadlžení a krachu ak neprijmu radikálne a nepríjemné opatrenia - prepúšťanie stoviek zamestnancov a odpredaj majetku. Väčšinou ide o pracovníkov na prekladiskách, o zoštíhlení manažmentu a ich extrémne vysokých platov reč nebola. Práve naopak, im pridávajú ako záchrancom spoločnosti.
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK): Vlaky, ktoré nás vozia menej ako by mali a nespokojní zamestnanci
Konanie “národného dopravcu” je potrebné kontrolovať. Upozornil na to aj Útvar hodnoty za peniaze, pretože podľa ich analýz železničiari: Rozhodovali bez strategického cieľa a zreteľa potreby ekologických riešení. Nekonali v rámci dlhodobého plánovania. Pomalšie vagóny kupovali na modernizované trate a rýchle jednopodlažné klimatizované vagóny išli na lokálne trate. Nakupovali za nadmerné ceny. Premrštené sú aj ceny za opravu nekvalitných jednotiek, ktoré dodávajú a následne opravujú predovšetkým ŽOS Vrútky. Po nákupe nových jednotiek nepredali staré vlaky. Dlhodobo v neprimeraných objemoch nakupovali dieselové vozidlá - napriek tomu, že elektrické vlaky vozia cca 80 % cestujúcich. Pritom polovica z elektrického vozového parku je prestarnutá a vysoko poruchová, čo spôsobuje ďalšie ekonomické straty. Ignorovali cieľ Európskej únie znižovať negatívny vplyv dopravy na životné prostredie.
Neschopnosť riadenia ZSSK a rezortu sa premietla aj do krízy, ktorú pocítili samotní cestujúci. Od leta si zvykáme na odriekanie spojov. Zo spoločnosti totiž začali masívne odchádzať rušňovodiči a nemal kto riadiť vlaky. Pre zlé platobné a pracovné podmienky sa problém prehlbuje. Aktuálne ZSSK vyjednáva so zamestnancami novú kolektívnu zmluvu. Odbory sú roztrieštené a oslabené, zamestnanci sa boja ozvať. Členovia top manažmentu nielenže poberajú platy vyššie ako majú ministri, niektorí navyše šíria atmosféru strachu.
ŽSR Železnice Slovenskej republiky: Nestavajú nové trate, staré opravujú málo
Katastrofálne to vyzeralo aj s budovaním železničnej infraštruktúry. Kým v roku 2020 štátny rozpočet spolufinancovania investičných výdavkov z fondov EÚ počítal s 58,2 miliónmi eur, tak tento rok bol štát ochotný investovať sumu stotisíc eur (!). Je jasné, že rezort od začiatku počítal s európskymi peniazmi z Plánu obnovy.
Budovanie na Slovensku vystihuje plán jazdiť vlakom medzi Bratislavou a Českom rýchlosťou 200 km/h už od roku 2023. Realita je taká, že trať sa doteraz nezačala stavať, pretože štát odovzdal stavbárom nepripravený úsek, lebo ŽSR doteraz nezískali ani územné rozhodnutie. Z týchto dôvodov budú musieť z 200 miliónov eur z eurofondov vrátiť Únii 160 miliónov. Tak u nás vyzerá plánovanie v zrážke s realitou.
Železnice za posledných 20 rokov vytýčili dohromady 34 strategických cieľov. Doteraz ich dokázali naplniť presne nula celá nula. Štát nenaplnil jediný z merateľných cieľov, ktoré definoval v stratégiách k modernizácii hlavných národných železničných koridorov zaradených do európskeho systému TEN–T. Nie sú zdroje. Neprepojili sme implementáciu plánu so štátnym rozpočtom, nevytvorili sme žiadny fond na rozvoj štátnej infraštruktúry (narozdiel napr. od Česka). Infraštruktúry rozvíjame výlučne za peniaze z EÚ. Dôsledkom je nevyhnutný postupný kolaps železničnej dopravy na Slovensku. Áno, už prebieha.
Namiesto radikálnych zmien vláda začala po vzore smerákov koketovať s myšlienkou širokorozchodne trate Košice – Bratislava – Viedeň. Ide pritom o projekt astronomicky drahý (osem miliárd eur!), ekonomicky nenávratný, likvidačný ohľadom našich prekladísk a k tomu strategicky nebezpečný.
Budovanie infraštruktúry ilustruje aj nedôstojný stav Hlavnej stanice v Bratislave. Tá je nielen bránou do našej metropoly, ale komplexným prestupným dopravným uzlom. Situácia sa pohla vďaka mestu Bratislava, ktoré pripravilo podkladové materiály k spoločnej urbanisticko-architektonickej súťaži na Hlavnú vlakovú stanicu a okolie a odprezentovalo ich Ministerstvu dopravy a ŽSR. Spájanie síl je pre úspech projektu nevyhnutné.
Podčiarknuté-sčítané: Stav slovenských železníc je žalostný na všetkých úrovniach
Končí sa rok 2021 a s ním aj Európsky rok železníc. Na Slovensku sa však akoby ani nezačal. Železničiari nemali veľa dôvodov na oslavu. Ale našli ich niekoľko, aby verejne protestovali. Je toho neúrekom:
Neelektrifikujeme trate. Nakupujeme neekologické dieselové súpravy. V obstarávaní vládne monopol. Vlaky sú poruchové. Rušne horia. Opravy sú predražené. Na čoraz viac úsekoch sa znižuje rýchlosť. Platy železničiarov sú nepostačujúce. Rozpočet je poddimenzovaný. Financie nie že nestačia na rozvoj, ale ani na údržbu. Vlaky nemá kto riadiť. Spoje sú odriekavané. Manažment sa nabaľuje. Zamestnanci sa boja.
Na slovenských železniciach - konkrétne v štátnych spoločnostiach - stále vládne duch HZDS, SNS a SMERU. Vyzerá to tak, že Sme rodina, ktorá má rezort pod palcom, tento na šikmej ploche rozbehnutý vlak nevie alebo nechce zastaviť. To, čo sa tu deje, je nedôstojné členského štátu Európskej únie.
