Prečo umiernených konzervatívcov volám “konzervy”? To si nevšímajte, jednak som neuveriteľne vtipný a druhak je jedno, akú im dám nálepku.
Predtým, ako naskicujem na konkrétnych ľuďoch, čo chápem pod pojmom normálna konzerva, dovoľte mi srandovnú provokatívnu odbočku.
Totiž…Som ateista, dokonca mi je blízka aj úvaha, že kresťanstvo nie je morálne. Je to na iný blog a svedčí o tom, že všetko viem a všade som bol. Svoj postoj spomínam len preto, lebo by sa mohlo zdať, že moja obhajoba veriacich je blahosklonná a falošná. Ale nie je. Naozaj nie. Koniec odbočky.
Niektorých ozajstných veriacich poznám osobne, charakteristiku iných si tak nejako viem vyskladať. Tak napríklad:
Babička, žijúca v podhorskej oblasti, ktorá požehnáva upečený chlieb, nakŕmi najprv kozu a sliepky a až potom seba a úprimne verí, že sa treba modliť a tvrdo pracovať.
Nudný študent, ktorý pravidelne navštevuje chrám a vie citovať Nový Zákon. Naozaj verí, že boh zoslal svojho syna, aby ponúkol ľuďom spásu, a zástupcom tohto syna je pápež. Hoci si kladie otázky.*
Podnikateľ, ktorý vybudoval svoju firmu od základu, rodinu pokladá za základ, myslí si, že ľudia majú mať zodpovednosť za svoje činy a že sa treba prikrývať primeranou perinou. (Nie Boris zvaný Rozstreknutý)
Milovník prírody, ktorý pokladá hory a lesy za svedectvo o stvoriteľovi, hoci nemá potrebu o tom diskutovať, alebo to vysvetľovať.
Týmito náčrtkami nepostihujem celé rozmanité spektrum úprimne veriacich ľudských bytostí, ktoré sú zároveň konzervatívne, ale tak chápete pointu. Vlak niektorých nemôže prejsť okolo prísnych semaforov katechizmu.** Iní zas necítia vzťah ku konkrétnej cirkvi, alebo majú svoj systém viery. Asi som vynechal liberálnych veriacich, a aj neveriacich konzervatívcov. Hoci tiež patria do umlčaného stredu.
K veci. Som presvedčený, že umiernene konzervatívni ľudia dnes nemajú na Slovensku hlas. Ukradli im ho:
Na jednej strane klauni v oblekoch, na ktorých majú pripnutý krížik, krikľúni, zadubení vykladači akéhosi posolstva, populistickí manipulátori, ktorým je uprde… absolútne jedno, či človeka niečo presahuje.
Na druhej strane vyhrotení presadzovači pokroku, vždy a za každú cenu a ihneď. Lebo priznajme si, aj takí sú.
Kam sa ale má stredová konzerva pridať? Má hanblivý prístup k otázkam sexuality, ale nebráni sa diskusii o šírke ľudských práv. Lebo jej viera tvrdí, že všetci ľudia boli stvorení na boží obraz. Obáva sa, aby niektoré ľudské práva a to, čo pokladá za hriech, nemali prienik. Keďže však uznáva, že nemôže presne poznať úmysly svojho božstva, neodmieta dialóg.
Viera kresťanov a deistov je mi vzdialená, no a čo? Majú také isté právo na svoj systém hodnôt, ako každý. Zabijem ich? Radšej sa rozprávajme, zistili by sme, že máme k sebe bližšie, ako sa zdá.***
Mimochodom, myslím si, že aj KDH má super šancu zamieriť do pravého stredu. Zatiaľ sa zdá, že to nechápe. Niekto však ten prázdny stredopravý priestor naplní. Snáď.
Každý štát tvoria občania všelijakej výchovy, tradície a svetonázoru. Mohli by sa pokúsiť navzájom vyzabíjať, potom by však štát nedával zmysel. Sú odsúdení na kompromis - a tak je aj liberálna demokracia myslená. Politicky sa dosiahne to, čo sa vyjedná. Možno ideálne tak, aby ani jedna zo strán nebola úplne spokojná.
Ono je to vlastne tak, že ak niekto bráni normálnym ľudským rozhovorom, sú to okrajoví a bezvýznamní extrémisti. Zatiaľ majú moc, ale takíto ľudia sa nikdy dlhodobo neudržia v sedle. O koňa, aj sedlo sa treba pozorne starať a hlavne treba vedieť, kam sa chce cválať. Ok, na konci dňa budú nažratí do prasknutia, nacicaní krvi nevinných, ale tak nech sa im darí. Stoka, odkiaľ vzišli, na nich trpezlivo čaká.
Diktatúra, presadzovanie sily a politický debilizmus karpatského typu je slepá ulička. Táto krajina je krásnym príkladom. Skôr či neskôr musíme zo slepej uličky vycúvať. Jedine, že by sme neľúbili svoju vlasť.
Načo je štát extrémistov? Na dve veci.
—
*Napríklad akademickú debatu o reforme cirkev tuším nezakazovala ani pred Husom, jeho poprava bola viac politická, než náboženská.
**Osobne nezávidím veriacim katolíkom, ktorí dnes vidia pukliny a múry aj vo vnútri vlastnej cirkvi. Ju samotnú čaká dlhý proces zmierenia a kompromisu (snáď nie ďaľšej 30 ročnej vojny).
***Býval som aj hnusný ku konzervám. Ale už viem, kto je hrozba a učím sa, že svoju aroganciu mám nosiť iba ako medvedí sprej v bezpečnom púzdre na opasku. Len pre prípad krajnej potreby.
