Týmto blogom reagujem na kontroverziu okolo Lívie Pavlíkovej, ktorá hrdo, verejne a otvorene zaútočila na neplnoletú žiačku. Na tieto veci treba reagovať, kým nie je neskoro.
Po voľbách mi jeden volič Republiky vravel, že si nevie predstaviť, že by sa deti dávali preoperovať na iné pohlavie, alebo sa učili o zvrátenom LGBT. Počúval som so záujmom, pretože je fascinujúce, ako propaganda dokáže vypínať neokortex. A teraz to nemyslím tak, že som suchou iróniou stvoril protiargument. Myslím to tak, že voči tomu „svetonázoru“ žiaden protiargument nejestvuje, lebo to videnie sveta je založené na emóciách a klamstvách propagandy. Akéhokoľvek voliča Republiky nemá zmysel konfrontovať s menami ako Remarque, Zweig, Harari, alebo Snyder, je zbytočné dôvodiť, hľadať prienik, klásť otázky. Dnešný volič Republiky je človek so znásilnenou a otrávenou mysľou a ako k takému k nemu pristupujem.
Zmienky o deťoch sú zaujímavé z iného dôvodu. História nám prezrádza, že totalitné ideológie sa vždy obzvlášť venujú omladine. Nikdy si nenechajú ujsť príležitosť deti prevychovať, zorganizovať, zoradiť, zaradiť, vycvičiť, zjednotiť, naučiť pochodovať v jednotnom rytme. „Aké zodpovedné!“ poviete si. „Veď dnes sú deti rozmaznané, nedisciplinované, drzé, lenivé!“ A neoľudáci dodávajú: „A je to vyplakávajúca progresívna mládež, čo sa nechala oklamať dúhovou ideológiou!“ Mám pre vás zlú správu. Ak si totiž niečo také vravíte a prikyvujete aj Republike, prezrádzate, že ste zlyhali vo výchove a ste ochotní prenechať štátu autoritu a moc nad vašimi deckami. A ak sa vám to páči, vedzte, že ste mojimi úhlavnými nepriateľmi a vyzývam vás, aby ste dali od mojich detí ruky preč. Okamžite!
Posadnutosť autoritárov detskými dušami je desivá a perverzná. Od čias Jezuitov po národný socializmus, boľševické blúznenie a Kimov mokrý sen o románe 1984. Nie je to náhodné. Počuli ste o tom, čo dokázalo 140.000 detských vojakov v Sierra Leone? Viete, aká oddanosť sa dala vštepiť členom Hitler Jugend?
Áno, deti, kým dospejú, sú tvárne. Možno jestvuje dúhová, kalifátoidná, katolícka, punková a neviemaká vlajka, ktorá ich dokáže zavinúť. Hľadajú, pýtajú sa, dajú sa zradikalizovať. A ak to tak je, v akom vesmíre sú neoľudáci arbitrom správnej výchovy? Lívia Pavlíková alebo Milan Mazurek nie sú predstaviteľmi pravdy v žiadnom z paralelných svetov. Dokonca ani ja nie som. Ale som otec, ktorý vie, čo môj syn číta, aké otázky si kladie, aké hrá hry, akých má známych. Nepotrebujem, aby ho vychovávala a poučovala žiadna z politických strán.
Prečo vôbec píšem o strane, ktorá – na základe tradície a ideológie, ku ktorej sa hlási – by podľa mňa mala byť rozpustená? Lebo odliv smeráckeho a esenesáckeho voliča znamená isté percentá pre túto obratne schovanú neoľudácku stranu. Republika bude v budúcom parlamente. Donedávna obozretne ukrývala svoju ideológiu, myslím si však, že čoraz viac si trúfa prejavovať sa autenticky. Prečo? Veď sledujte plazivý nástup nenávisti. Politik slovne útočí na riaditeľku ŠÚKL, ktorej odborne nesiaha ani po členky, a mávneme rukou. Ministerka vlády Slovenskej republiky zmieni o „bielej rase“, nič sa nedeje. Slovenský europoslanec pochvalne prednáša o Leninovi, jednom z najväčších masových vrahov v dejinách, je to v pohode.
A tak aj neoľudáci, ktorí postrehli, že neoboľševikom a populistom ide karta, budú sa stále viac rozťahovať a demaskovať. Útoky na deti a pokusy o ich „správne“ prevychovanie sa musí pokladať za tabu. Oni to tabu už ale prekročili, opierajúc sa o radikálne-katolícku, aj normalizačnú tradíciu. Treba ich zastaviť. Nepreháňam. Pôsobenie a budúca výkonná moc Republiky sú ďaleko nebezpečnejšie, než by sa mohlo zdať. Na moje deti siahať rozhodne nebudú!
Dovolíte, aby siahli na tie vaše?
