Martin Pollák
Stroskotanec
Žijeme v dobe, keď je tak jednoduché niekoho uraziť. Vymyslieť a uverejniť vtip je ako chodiť po lane, ktoré je natiahnuté na hranici svetla a tmy. Dnes ale neverím, že niekoho urazím. Snáď iba Toma Hanksa.
Som človák a otec, vyrezávam z dreva a avokádových kôstok, tvorím kreslené vtipy a píšem poviedky. A na všetko mám názor, samozrejme. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť a politika, Poviedky, Kreslený humor, Knihy, Viera neviera, Súkromné, Nezaradené, Fejtón

Žijeme v dobe, keď je tak jednoduché niekoho uraziť. Vymyslieť a uverejniť vtip je ako chodiť po lane, ktoré je natiahnuté na hranici svetla a tmy. Dnes ale neverím, že niekoho urazím. Snáď iba Toma Hanksa.

Ajvaj! Dnes veľmi urazím voliča Smeru! Vlastne nie, lebo on zjavne nič nesleduje a ani ho nič nezaujíma. Tak potom je to v poriadku.

Ja viem, že nevysedávajú v baroch. Viem, že denne v pote tváre pracujú, aby sme, my a naše deti, mohli pokojne spať. Tento vtip je o úplne iných prokurátoroch, v úplne inej krajine.

Myslím, že každý z nás považuje za desivé niečo iné. Mňa napríklad straší v snoch veľký Maznák. Usmieva sa, ale v skutočnosti má veľkú moc, ktorú neváha zneužiť. Mám namysli toho plyšového maca z Príbehu hračiek, samozrejme.

Veľmi ma dojíma, akú starosť majú vládni politici o to, aby sme neboli ovplyvnení prieskumami a informáciami. Veď, čo ak by sme sa rozhodli zle? Čo ak by sme sa rozhodovali sami, ale oni by nemali nad tým kontrolu? Katastrofa!

Viete, že existuje užitočná siuácia, ktorá preruší trápne ticho? Totiž, nie vždy je nevyhnutne užitočná...

Nie som voličom Igora. Ale som vlastne rád, že podpichuje, aby sme sa my ostatní mohli pohodlne oprieť v stoličke a iba čakať, ako sa veci vyvinú. Lebo tak riešime svoje problémy, však?

Ako je to vlastne s knihou Jistě, pane ministře? Nie je to náhodou výstižný náčrt fungovania štátnej správy?

Čo symbolizuje kríž pre veriacich ľudí na Slovensku? Vidím, že s krížom kráča dnes kdekto a pravudpovediac, vyžaruje z toho všeličo iné, len nie súcit a ľudskosť. Aj by to bolo zábavné, keby to nebolo mrazivé.

Prezidentka Čaputová sa nechystá na pohreb Karla Gotta. Myslím si, že niekto tam ide žialiť a iní sa zas idú ukázať pred voličmi. Môj názor.

Jeden zločinec bol v Taliansku odsúdený na 9 rokov v kauze pašovania drog. Ešte šťastie, že určite nemá žiadne väzby na politické špičky na Slovensku. Vlastne moment..

Prečítal som si článok, ktorý ponúka 10 rád, ako sa zlepšiť v kreslení vtipov a vyvolalo to vo mne spasiteľskú potrebu doplniť ho o pár postrehov a možno užitočných informácií.

Kreslený vtip ako vyjadrenie úcty voči spevákovi a možno aj úsmevná spomienka na kresby Jeana Effela. Premýšľal som posledné dni o kontroverzii okolo Karla Gotta, ale Kocábové slová na ČT24 mi ponúkli iný pohľad.

Celé roky som trpel predsudkom, že Kingova knižná predloha Vykúpenia z väznice Shawshank má s filmom pramálo spoločného. Niekedy som rád, keď zistím, ako veľmi sa mýlim a toto je presne ten prípad.

V dnešnom vtipe neironizujem žiadne žijúce a reálne osoby, a ani hnutia zamerané na vzbudenie povedomia o klimatických zmenách. No dobre, trocha ironizujem. Ale môj postoj.. je to proste vtip, ok?

Pozorne som si prečítal článok „Ako vyliezť na Ču-mu-lang-ma, 5 krokov k úspechu!“ Musím sa s vami podeliť o ten text, pretože vám zmení život. Tu je jeho presné znenie:

Keď sa Jerome Klapka Jerome zamyslel nad ľuďmi, čo radi opravujú bicykle, vystihol o ľudskej povahe ďaleko viac. Ako to už u humoristov býva.

V slávnej knihe Maria Puza opisuje Michael Corleone myšlienkový svet svojho otca, ktorého ľudia z úcty volajú „Padrino“. Je pre nich krstným otcom, možno preto, že priateľstvom s ním sa čomusi zasvätili – akoby sa narodili znova.

Keď sa nedávno Adela Banášová zamyslela nad aroganciou (niektorých) ateistov, istotne sa pokúsila vyjadriť pocity veriaceho človeka, ktorý dnes čelí spochybňovaniu zo všetkých strán. Nie je to ľahké, pretože každý veriaci je automaticky vnímaný ako niekto, kto prijal všetky cirkevné dogmy. Je často zatiahnutý do debaty, ktorá mu nie je príjemná, dostáva otázky, o ktorých nie vždy chce hovoriť. Nechcem útočiť na Adelu Banášovú. Chcem sa vrátiť k argumentu, ktorý sa v každej poctivej diskusii veriacich a neveriacich musí nevyhnutne vyskytnúť.

Veziem sa na cool vlne nového ateizmu a tá jazda sa mi páči. Vysvetlím. Som asi taký vedec ako väčšina ľudí. To treba priznať. Prelistujem si nejaké populárno náučné knižôčky a už je mi všetko jasné. Pritom najbližšie som sa ocitol v blízkosti vedy, keď som na strednej škole falšoval výsledky chemických labákov. (Zlúčenina mala mať modrú farbu, nie červenú, tak čo som mal napísať?) Aké je to príjemné, oprieť sa o Dawkinsa a Sama Harrisa a všetkých tých super popularizátorov a byť akoby súčasťou nejakej rozumnej komunity!