Alarmujúca je hlavne situácia medzi najmladšou generáciou, ktorá si už živo nepamätá udalosti r. 1989. Viem to z vlastnej skúsenosti, keďže učím mladých ľudí na učňovke u nás v Podolínci. Keď som sa opýtal na odkaz novembra 89. jediné, čo mi vedeli povedať bolo, že sa štrngalo kľúčmi. To prečo sa nimi štrngalo nevedeli. Začal som im teda hovoriť o týchto udalostiach, že nám priniesli slobodu, že bol zvrhnutý totalitný režim. Odpoveďou mi však bolo, že ich to nezaujíma.
Vtedy som si spomenul na to, s akou nádejou všetci demokrati po páde komunistického režimu, očakávali nástup novej nezaťaženej generácie do spoločenského života. Určite sú aj mladí ľudia, ktorých tieto udalosti zaujímajú a nie sú im ľahostajné. Dovolím si však pochybovať nad tým, či ich je väčšina. Aj z tohto dôvodu je dôležité pripraviť dokumentárne filmy, z obdobia totalitných režimov na našom území a tieto dostať do povedomia mladých ľudí. Na hodinách dejepisu by som navrhoval premietať tieto filmy. Mnohé školy sú na to už technicky pripravené.
Z prístupu, aký u nás je k histórii som však smutný. Keď si nevieme vážiť prácu takých ľudí ako je pani Vlachová, ako sa chceme zodpovedne postaviť k súčasným výzvam? Alebo chceme, aby nová generácia nevedela o tom, čo tu bolo v minulosti a zostala v zajatí počítačových hier a ľahkých žánrov rôznych relácií s názvom super, ohlupujúcich zdravý úsudok?
To, čo prichádza a príde v ďalšom období na Slovensku, môžeme významne ovplyvniť už teraz zodpovedným prístupom k histórii, k poznaniu zlého z minulosti, aby nám to slúžilo pre poučenie. Tak bude mať význam aj utrpenie tých, ktorí často priniesli veľké obete a položili aj život, za našu súčasnú slobodu. Nie je samozrejmé v akom svete žijeme, ani v akom budeme žiť v budúcnosti. Súčasná ľahostajnosť a neúcta k významným ľuďom, ktorí nám môžu priniesť veľké hodnoty, sa nám môže v budúcnosti kruto vypomstiť!
