Dôvodom tejto zmeny je rytmus a podstata života v našej komunite. Tento rytmus je určený časom jedného roka noviciátu, ktorý prežívajú kandidáti na zloženie dočasných sľubov v našej kongregácii. Títo na záver noviciátu zložia buď na rok, alebo na tri roky sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Tieto skladajú na základe osobnej, rukou písanej žiadosti, po zrelej úvahe, k čomu ich vedú okrem času rozhodovania pred vstupom do rehole, dva roky strávené štúdiami filozofie v Bratislave a potom ďalší rok času stráveného v noviciáte, kde sa zúčastňujú prednášok o základoch rehoľného života, ale tiež sa podieľajú na našej misijnej činnosti a v neposlednom rade aj na manuálnej práci, ktorej je v našom komplexe, zasiahnutom štyridsiatimi rokmi devastácie, vždy dosť.
Aby som sa však dostal k podstate toho, čo chcem napísať, vrátim sa k článku, ktorý som písal ešte vo februári, kde som v skratke opísal zloženie nášho spoločenstva, ktoré malo silný medzinárodný charakter. Tento si môžete nájsť pod týmto článkom. Z pôvodného zloženie sme zostali iba traja kňazi. Najskôr sa s nami rozlúčil brat z Poľska, ktorý sa vrátil do bežného života, potom to boli dvaja chalani z Kazakstanu, ktorí sa vrátili domov, aby odovzdali načerpané skúsenosti zo Slovenska a jeden z Bratislavy. Títo u nás strávili jeden rok, ako pomocníci na misiách a ich cieľom nebolo vstúpiť do rehole. Dvaja novici ukončili noviciát zložením svojich prvých sľubov. Jeden z Čiech tak urobil na Svatej Hore pri Příbrami 1. augusta a zložil rehoľné sľuby na jeden rok. Druhý tak urobil u nás v Podolínci 15. augusta a sľuby zložil na tri roky. Pre niekoho to môže byť až nepochopiteľný krok, ale oni v tomto vyjadrení svojho vzťahu k Bohu a blížnym vidia naplnenie svojho života. Po skončení predpísaného času trvania časných sľubov, budú môcť zložiť doživotné sľuby. Znovu majú tento čas na to, aby zvážili svoje rozhodnutie, lebo je to veľmi vážny krok. Stále sa môžu rozhodnúť aj pre iné smerovanie svojho života.
Naostatok z našej komunity bol preložený jeden kňaz do iného kláštora na Slovensku. Z pôvodne sedem člennej komunity a troch laikov, sme teda zostali traja kňazi. Od 14. augusta k nám prišli ďalší, tentokrát štyria novici. Všetci sú zo Slovenska, prevažne východného a jeden z Tatier. Aj tento rok bude naša komunita medzinárodná, lebo očakávame niekedy na jeseň, zatiaľ neupresnený počet Kazachov. Pri takej fluktuácii ľudí v kláštore, človek potrebuje nejaký pevný bod vo svojom živote, o ktorý sa môže oprieť. Tým pevným bodom je pre mňa duchovný život a keďže nie som dokonalý, táto situácia ma núti, aby som v ňom pridal. Je to predovšetkým moja modlitba, vzťah ku Kristovi, ktorý ma napĺňa pokojom, ktorý potom môžem zužitkovať vo vzťahu k ľuďom, mojim blížnym.
Naša komunita nie je úplne tradičným kláštorom, hlavne z dôvodu, že sa u nás nachádza spomínaný noviciát a potom, že sme otvorení pre mladých ľudí, ktorí s nami môžu určitý čas žiť bez toho, aby ich cieľom bol vstup do našej rehole. Máme tak, okrem pastorácie a misií, aj neustály a priamy kontakt s dnešným svetom, s tým ako svoj život žijú mladí a po čom túžia.
