A tak ma napadlo, že si na ňu posvietim a spomeniem si na niektoré reklamné spoty, či akcie, ktoré mi skutočne vylúdili úsmev na tvári :)
* * *
Mojími obľúbenými sú reklamy propagujúce pracie prášky. Postrádajú síce akúkoľvek originalitu - všetky totiž fungujú podľa jednotnej šablóny - ale napriek tomu dokážu veľmi pobaviť.
Tak napríklad - príbeh, zasadený do obrovskej kúpelne/práčovne, štartuje beznádejné lamentovanie „krku“ rodiny nad kopou špinavého (spravidla bieleho) prádla. Dokonale upravená manželka krúti hlavou, ako je možné, že jej mužíček dokázal zasviniť bielu košeľu štyrmi obrovskými fľakmi od červeného vína, blata, vajíčok a rúžu. Manžel, zrejme aktívny alkoholik a Don Juan (v reklamnom spote osobne nevystupuje), totiž nemá na svete inej radosti, ako sa večer vybrať - samozrejme v novej košeli - do šenku medzi kamarátov, kde vychutnáva svetské radosti plným priehrštím. V noci sa - stále v tom istom kuse odevu, dooblievaný vínom, zasvinený „ruským vajcom“ (ktoré si značne podgurážený trafil o desať centi nižšie, ako pôvodne plánoval) i dooblizovaný prsnatou krčmárkou - plazí bažinami do vyhriateho domova, kde ho už čaká hlavná postava príbehu. Z posledných síl alkoholik vrhne manželke do lona (nebojte sa, to čo ste očakávali, už vrhol pred domom, ráno sa na tom šmykne sused Jano) špinavú košeľu a zaspí spánkom spravodlivých. Pani domu - so samovraženým výrazom v tvári - vrhne svoj nešťastný pohľad do pripravenej kamery, vzdychne si ako Pražák na Lomnickom štíte, a rezignovane hodí košeľu do práčky.
Nastáva chvíľa, kedy príbeh vrcholí. Nešťastnica sype do práčky prášok z krabice s nápisom „Bežný prací prostriedok“ (skúšal som ho zohnať, nikde ho však nemajú), keď tu zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, na krk jej nežne dýcha svalnatý Palmexman. Zvláštna situácia - manžel spí na polceste do kuchyne, kam si šiel pôvodne naliať „kapurkovô“, deti taktiež nezobudí ani výbuch sopky, v celom dome sú momentálne bdelí len sympatická pani domu a stereoidový krásavec. Čo iné im v tejto chvíli môže skrsnúť v hlavách, ak nie náhla túžba - „Poďme prať!“ „Ale toto predsa žiaden prášok nemôže zvládnuť!“ horekuje dáma. „Len to skústě, uvidítě, že vaše prádlo budě žjárivo bjéle“ - nabáda ju rýdzou slovenčinou „Pán dokonalý“ a strká jej do ruky svoj novučičký „oný“ s obrovskou silou kyslíka. Deva pokorne poslúchne a začnú sa diať veci nevídané. Samotný proces prania nám efektne stvárni dynamická počítačová simulácia, kde agresívnu špinu z jemných tkanín prádla vypoklonkujú hrdinské molekuly pracieho prášku dočista do čista a košeľa je zrazu ako nová - vlastne ešte novšia a belšia.
Tu by som si dovolil prerušiť reklamný spot krátkym vtipom, na ktorý som si akurát spomenul (ak sa môžu prerušovať filmy reklamou, prečo nie reklama vtipmi?). Nie je odomňa, ale autor je skutočný génius. Podotýkam, že konzervatívnejšie povahy majú možnosť vynadať mi v diskusii v spodnej časti stránky.
Rozprávajú sa dve kamarátky:
- „Ach, moja, ten môj manžel je hrozný, predstav si, že minule som sa sklonila nad práčkou a on ma ihneď odzadu pomiloval!“
- „Ale čo sa sťažuješ, veď je to predsa prirodzené!“
- „No dobre, ale nie v Tescu!“
Epilóg - Praniachtivá manželka vyťahuje prádlo z príslušného otvoru a jej nedôverčivý pohľad sa v okamihu sekundy zmení na úprimne šťastný výraz porovnateľný s úsmevom víťaza parlamentných volieb. Nasleduje slogan (každá reklama musí mať slogan) - „Keď je biela bielejšia, bielizeň je čistejšia“ v dvojexpozícii so šťastným párom v pozadí. Len zarytý detailista sa musí po zhliadnutí tejto reklamy spýtať, kde je hranica bielosti, keď s každým novým práškom na trhu sa aj žiarivo biela dokáže vybieliť do ešte belšia...? :)
* * *
Asi pred polrokom som vyhral auto. Ani neviem ako, len mi zrazu do schránky prišiel pestrý dopis, z ktorého vypadlo sedemnásť letákov a jeden hliníkový kľúčik. Ako som sa z priloženého listu dozvedel, stal som sa hrdým majiteľom miliónového „samochodu“ a ten kľúč patril k nemu. Čo na tom, že s týmto vyrezaným kusom aluminia by som neotvoril ani zaváraninu... Od dojatia, že práve ja mám na svete také šťastie, mi zvlhlo oko a hneď som pohľadom z okna sondoval, kde vytýčim svoje parkovacie miesto. :) Až potom mi z obálky vypadol ďalší list (tzv. dodatkový), kde mi bolo oznámené, že výhra auta je podmienená objednaním si troch knižných publikácií o živote Marilyn Monroe. A to len do 7 dní v akciovej cene niekoľkotisíc korún... Keďže od malička neskonale túžim poznať všetko o existencii tejto slávnej holywoodskej herečky, poslúžil tento reklamný leták ako podložka pre čistenie zemiakov a kľúčik od miliónového auta skončil po efektnom oblúku v koši. Škoda, keby vydavateľstvo (sídliace na adrese P.O. BOX 37 - to je aká ulica?) ponúkalo i športovú literatúru, môžem sa dnes voziť na nablýskanom tátošovi, veď určite šlo o serióznu akciu overenú štátnym drotárom.
* * *
Skvelé sú i reklamné spoty na akúkoľvek gastropochúťku. Tak trebárs - nedeľa, obed. Vyfešákovaná rodinka v zložení - atraktívny otecko v slušivom pulóvri; vysmiata maminka, nalíčená ako do divadla; dve roztopašné deťúrence v úprimných úsmevoch od ucha k uchu - to všetko podfarbené pohodovou hudbou so saxofónovým sólom (hoci saxofón sa údajne viac hodí do milostných scén - vraj, chlapi hovorili). Všetci v obrovskej, lesknúcej sa kuchyni, v ktorej by sa dali parkovať lietadlá, túžobne očakávajú, čo im pani domu nachystala po zub v tento sviatočný obed. Ako bonus môžu ešte vystupovať dve vedľajšie postavy v podobe šťastných starých rodičov, ktorí tento víkend nevarili, nepiekli, veď mladí ich pozvali obedovať do nového domu s výhodnou hypotékou.
Akcia. Pariaci hrniec v chňapkách nežnejšej polovičky, sa blíži k prestretému stolu... detail na vyhladnutú rodinu a strih. Pohľad do hrnca predčí všetky očakávania - celodopoludňajšia drina za sporákom priniesla vytúžené ovocie - teda jeho prvý chod. V hrnci tróni celý liter sedliackej polievky s mušličkami - najnovší to produkt instantnej kuchyne zahraničného veľkovýrobcu. Doba prípravy - 15 minút vrátane nákupu. Samotný akt mľaskania pri vychutnávaní zdravej kuchyne je doplnený o pútavý reklamný slogan a epilógom je úprimný stereobozk na obe líca šťastnej kuchárky od sýtych ratolestí. Tie ešte podotknú, že je to lepšie ako od babičky a šťastní dôchodcovia, hrdí na svoje potomstvo, s lesklými očami vychutnávajú čarovnú atmosféru nedeľného obeda. „Deti, neodchádzajte od stola, to nie je všetko, ako hlavný chod sú cestoviny s omáčkou od tej istej firmy, ktorá varí za nás.“
* * *
Svet reklamy je skutočne dokonalý. Kiežby aj v skutočnosti dokázal fungovať tak, ako to vidíme v spomínaných 30-sekundových šotoch. Bývali by sme v priestranných bytoch za korunu, ako istá „Veselá“ rodina, do práce by sme vstávali s vôňou kávy vysmiati a svieži o pol deviatej ráno, pri raňajkách by nás už čakal večne vyškerený otecko s pohárom 100%-ného pomarančového džúsu bez konzervačných prísad a s polmetrovou bagetou, spontánne krepčiaci pri ľudových tónoch karičky...
Do práce by sme chodili v nablýskaných autách s plnou výbavou, v uliciach bez zápchy a nervóznych vodičov... Boli by sme šťastní, pretože čokoľvek by sa cestou prihodilo, bdela by nad nami naša skvelá poisťovňa, ktorá je jednotkou na trhu. V práci by nás čakal majiteľ firmy, ktorý celú noc nespal, čo bol zvedavý na náš názor ohľadom ďalšieho chodu spoločnosti a čokoľvek by sme mu navrhli, prijal by to s nadšením a perspektívou nášho povýšenia.
Na obedy by sme chodili do reštaurácie, kde všetko pripravujú na margaríne, pretože „s ním sa to vždy podarí“... Čerstvo napchatí by sme vyrovnali PH v ústnej dutine žuvačkou bez cukru a následne vyriešili globálny problém s parkovaním v centre mesta zhltnutím jednej „mentosky“.
Domov z práce by sme zase šli poloprázdnymi ulicami okolo veselej skupinky vodárov, ktorí s tyčinkou „Deli“ pokojne hľadia na striekajúci hydrant, stretávali by sme šťastné rodinky vracajúce sa z hypermarketu s papierovým vreckom (pozor, žiadne igelitky, ale papierové vrecká) z ktorého by vykukovali až nezdravo zelené kapustné listy a tri-štyri bagety (skutočne, všimnite si to v reklamách), a po príchode domov, stále voňajúci dezodorantom z rána, by sme si dali nízkotučný jogurt s celými kúskami ovocia - veď byť fit - to je základ. Zložili by sme si náplasť proti chuti fajčiť a zvítali by sme sa s manželkou, ktorá práve dojedla tabletky na rýchle chudnutie bez obmedzenia stravy. Vychutnali by sme si spolu „čaj pre chvíle pohody“ a ona by nám hneď na to vyprala náš tmavomodrý sveter, na ktorom niet ani stopy po lupinách, do „žiarivobiela“.
Príjemný večer v spoločnosti uslintaného strýka, ktorý, nikým nepozvaný, s husľami v rukách a zemiakovými lupienkami v hube stále v obývačke vykrikuje „A teraz Gazdovská slaninka!“, pričom svojím „umením“ píli uši všetkým susedom, by sme zavŕšili v tichej intímnosti posedenia na balkóne s najlepším kamarátom a fľašou fernetu, pretože „aj muži majú svoje dni“. Spoločne by sme zakývali kozmotautom, ktorým „nevadííííí“, že pristáli v susedovom kuríne, veď boli dobre poistení. Po vyčistení extrémne zdravého chrupu novou zubnou pastou s bieliacim účinkom by sme si ľahli do antialergických perín k svojej VyVolenej a tešili sa na šialenú noc, pretože sme jej na nočný stolík položili tyčinku "Lion".
* * *
Svet reklamy je dokonalý, tak ako virutálny svet, ktorý sme si vytvorili v našich snoch... Oba však majú jedno spoločné - sú od reality strašne, strašne vzdialené. Čo však ale človeku dnes spríjemní existenciu, ak nie snívanie? :) Tak snívajme a dúfajme, že niekedy ten svet bude aspoň o trošku bližšie k dokonalosti, ktorú sa márne snažíme predstierať v nespočetných reklamách. Nemám ich síce rovnako rád ako vy, ale priznajme si to - niektoré sú lepším spestrením pohodového večera pred telkou, ako program, ktorý prerušujú. Tak skúste nabudúce počas reklamy nenadávať a neodbiehať do kuchyne či na záchod, ale pobaviť sa na nej, ako teraz ja :)
