Policajný prezident Ján Packa bez najmenšieho váhania priznal - ba, skôr to vyzeralo, že dokonca sa i chválil - že brázdi slovenské cesty v niekoľkomiliónovom služobnom BMW dvestokilometrovou rýchlosťou - údajne za účelom pracovných povinností.
Hlúposť je nesmrteľná, na rozdiel od ľudí, ktorých ovláda. Neviem kto z vás mal tú možnosť zažiť v aute rýchlosť obdobných rozmerov, ale mne bohate stačilo, keď mi kamarát predvádzal, čo dokáže jeho nové Audi a ja som bol nútený pri 180 km rýchlosti írečito mu vysvetliť, že ak sa chce zabiť, nech sa potichu obesí v opustenom lese a neťahá do toho mňa a okolitý svet.
Policajný orgán Ján Packa riskuje nielen svoj život, ale i životy iných. Nech mi nikto nehovorí, že pri 200 km rýchlosti obstojí tvrdenie - „jazdím síce rýchlo, ale bezpečne“, alebo infantilný nezmysel - „nič sa nemôže stať, som predsa dobrý šofér“. Takáto rýchlosť - akokoľvek ju podceňujeme - neguje bezpečnosť i zdravý rozum, nehovoriac o diskutabilnom stave slovenských komunikácií. O prehnanej sebadôvere mnohých „highspeed-hrdinov“ vypovedajú početné kríže popri cestách. Žiaľ, v reálnom živote neexistuje počítačový návrat UNDO a dodatočná náprava sPackaných hrdinstiev.
Nespochybňujem dôveru v Packovu policajnú uniformu a ani zásluhy, ktoré (vraj) vo svojej funkcii dosiahol a zrejme ešte dosiahne, chcem ho len poprosiť, aby nabudúce lepšie uvážil svoje slová venované médiám, pretože v dobe, kedy vzťah Národ verzus Polícia nie je práve najideálnejší, spôsobuje len zbytočné zvyšovanie nedôvery a vzplanutie emócií (viď diskusie k spomínaným článkom). Nikto mu nezávidí jeho kompetencie a výhody (ak ich využíva k prospechu ľudstva), ale demonštrovať ich takto okato, mi pripadá dosť úbohé. „Ja môžem, vy nie!“ - filozofia detí na pieskovisku...
Možno skutočne nie je tak zložité spomaliť, ak nie pre vlastnú bezpečnosť, tak aspoň preto, že nie všetci vodiči predvídajú, že sa popri nich preženie riadená strela 200 km rýchlosťou a nie každý z nich dokáže adekvátne reagovať. Alebo nech si pán prezident svoje auto opatrí signalizačným zariadením a policajným sprievodom, určite sa na to nájdu relevantné povolenia i finančné zdroje, ktoré sú v týchto prípadoch záhadne nevyčerpateľné. Alebo, povoľme uzdu fantázii - čo takto špeciálny jazdný pruh alebo súkromný vrtuľník? Samozrejme, zo štátnej kasy, ako inak!
Neverím však, že práca Jána Packu vyžaduje tak expresné presuny po republike, aké prevádzkuje, skôr mám pocit, že len naplno šťaví kubatúru SLUŽOBNÉHO auta plateného z našich daní, keďže „on môže“. Tak, ako možno v budúcnosti bude kompetentný v rámci svojej pozície bez mihnutia oka zastreliť na ulici ktoréhokoľvek človeka, pretože potenciálne sme všetci teroristi a on je ten, kto bojuje proti kriminalite.
Buďme teda pokojní, že zatiaľ ohrozuje „len“ účastníkov cestnej premávky. Chcem však veriť tomu, že pri týchto rýchlostných rekordoch dokážu včas uvoľniť jeho privátny jazdný pruh ostatní vodiči. Asi nie je sranda, keď vám v dvestokilometrovej rýchlosti napáli šialenec do zadného kufra, nedajbože spôsobí čelný náraz... Zbytočne dokrivené plechy karosérií, nezmyselné obete na životoch spôsobené ľudskou hlúposťou a falošným pocitom nadradenosti - to sú dôsledky, nad ktorými by sa mal zamyslieť každý cestný pirát, kým sa rozhodne testovať svoje auto i schopnosti. A ja dúfam, že pán Packa je dosť inteligentný na to, aby pred svojím hazardom (a vôbec nejde o to, či mu ho povoľuje zákon) myslel nielen na svoju záľubu v cestnej rally, ale i na tých, ktorí môžu doplatiť na jeho riskantnú jazdu vlastným životom, o ktorom on právo rozhodovať nemá.
