Človek sa už nestíha čudovať, čo za tragédie sa vo svete dejú. Donedávna bolo v móde nezmyselné terorizovanie v mene Alaha, dnes tu máme novú formu katastrofy. Hnev prírody. Jej strašnú pomstu za roky príšerného pustošenia v mene civilizácie. Je to snáď ten najhroznejší nepriateľ, pretože jeho hnev je spravodlivý. Teroristi sa dajú pohlušiť, alebo (čisto hypoteticky) presvedčiť o nezmyselnosti svojich činov. Ale udobrite si hurikán, či cunami...
Pohnevali sme si prírodu. Narušili sme jej krehkú existenciu, ktorá v pohode fungovala tisíce rokov. Vyklčovali sme životodárne pralesy, narušili ekosytém vypúšťaním bordelu do ovzdušia i vody, budovali megalomanské stavby, ktorým museli ustúpiť zvieratá, lesy, jazerá... Prederavili sme ozón a upchali rieky všakovakým svinstvom, prebudili sme novodobého strašiaka v podobe El Niňa, ktorý si po celej planéte robí, čo sa mu v danom momente zaľúbi...
Čo nám je platné, že sme boli na Mesiaci a pofotili si Mars, keď nevieme zvládnuť problémy vlastnej planéty. Príroda sa mstí. Neprirodzene sa otepľuje, topí ľadovce, zvyšuje hladinu v oceánoch, výkyvy teplôt i vlhkosti dosahujú abnormálne hodnoty, pršia kyslé dažde, zaplavujú nás hektolitre vody a pridúšajú hurikány, tornáda...
Máme čo sme chceli! Už dlho sa hovorilo o ekologickejšom spôsobe života a nič sa s tým nespravilo. A tak prišiel trest. Zaslúžený. Avšak... zase, ako je to už dobrým zvykom, nezaplavilo milionárske vily zodpovedných, odniesli si to znovu nevinní... Tak ako väčšinou...
Dnes som si pozeral na bratovej stránke pár fotiek New Orleansu, ktoré nafotil pred rokom, keď toto mesto jazzu navštívil spolu s rodičmi. A verte mi, že v kontraste s aktuálnymi zábermi, ktorými je „zaplavený“ internet, mali za následok, že chvíľu som na monitor hľadel rozmazane...
Všetkým, ktorých bytostne postihla prírodná katastrofa, držím palce v novej etape svojho života a tým, ktorí už túto možnosť mať nebudú, venujem úprimnú minútu ticha. God bless, America!
