Započnem stredou, lebo to bol ten deň, kedy som aktualizoval. Streda, streda, trénovať treba, či ako to je... Tréning začína o siedmej večer, ale samozrejme, že o spomínanom čase šatňa zíva prázdnotou a futbaluchtiví aktivisti sa začínajú mrviť až tesne po. Keby na futbal utekali z roboty ako ja, ale oni sa vyvalujú doma na gaučoch a svojimi unudenými pohľadmi hypnotizujú pavučinu na stene s dvojposchodovou bagetou v ruke, ktorej objem by vyriešil globálny problém s hladomorom v Afrike. Tí istí sa potom náramne čudujú, že nás volejbalisti, trénujúci po nás, vyhadzujú z telocvične o ôsmej, kedy ešte nikto z týchto leňochodov nie je spotený. A tak je to týždeň čo týždeň. Vlastne túto stredu bol posledný tréning pod strechou o týždeň sa budeme hodinu zbierať na ihrisku asfaltového kalibru.
Vo štvrtok ma vytočilo počasie. Tak mi vysvetlite, či je normálne, aby sa v priebehu pár hodín zmenila teplota asi o desať stupňov - samozrejme smerom k depresívnemu záporu. Nachladol som, lebo ráno som to odhadol na krátke tričko. Večer som to trpko oľutoval. Minus dva o ôsmej večer nie je sranda... najmä keď si to človek užíva 20 kilometrov od vyhriateho domova a v letnej úprave svojho odevu. Ešte dnes sa farba môjho hrdla pýši pomenovaním „reflex red“ a vo verbále o oktávu vyššie kašlem na všetko vôkol mňa.
Piatok - bežne tento deň evokuje veľmi pozitívny fakt. Príchod víkendu. To by sme však v práci nemohli mať servisný deň tlačiarenského stroja. Prd mi je v tej chvíli platné, že je to rároha tretej generácie, ktorá priamo komunikuje s compom u grafikov. Kým sa bude používať tlačiarenská farba, bude tlačiar zasvinený ako účastník finálového zápasu Majstrovstiev sveta zápasenia v blate na vrchole zablateného blaha. Domov som šiel až večer, totálne rozladený, špinavý... a ešte i chorý, ale to som spomínal o pár riadkov vyššie.
Sobota by bola úplne skvelá, keby sa mi nebol rozdrbal vysávač do takej miery, že jeho prapôvodný účel - sanie - pripomínal márnu snahu senilného dôchodcu nasŕkať s vypätím posledných síl do seba hovädzí bujón v jedálenskom kúte pľúcneho oddelenia počas astmatického záchvatu. Akurát, že tu mi to zožralo kopu elektriny a narobilo hluk, ktorý narušil víkendovú pohodu susedy nalepenej na kukátku svojej pozorovateľne. Následne neúspešné pranie zamrdaných montériek (tlačiarenská farba) v práčke, ktorú z duše nenávidím (minule v rámci žmýkacieho procesu odkrepčila do chodby a zvalila bicykel), bolo len mokro-špinavým epilógom nepodareného dňa.
Nedeľu už nemám tak rád ako sobotu, pretože u mňa evokuje príchod pondelku, ktorého všeobecnú popularitu opísala už dávnejšie skupina Boomtown Rats vo svojej skladbe I don’t like mondays. A ešte som sa musel večer trieskať do Sklených Teplíc na zápas, kam sa mi tak chcelo, ako Migašovi na spoveď. Ale vyhrali sme a aj následný večer aspoň trochu vylepšil negatívny kredit predošlých dní.
Čo už poznamenať k pondelku... Snáď len to, že som ho ukončil sledovaním Televíznych novín na Jojke a parádne sa nasral. Tak si predstavte, že po reportáži o zmanipulovanom vyšetrovaní Kropilákovej cestnej rally, kde skorumpovaní policajti odignorovali viacero závažných faktov (by ma zaujímalo, že za koľko) a následnej správe o ich českých kolegoch, ktorí pokradli nájdené peňaženky, odvysielali „Jojkári“ výzvu, že ak niekto dačo tuší o prestrelke košického podsvetia, kde zahynul nevinný človek, nech to oznámi najbližšiemu policajnému zboru, ktorý mu zaručuje anonymitu. Pripadá mi to, ako keby mi nejaký puk vykradol byt, bol z toho usvedčený a na druhý deň by ho poslali ku mne pozerať ligu majstrov, lebo v base nemajú káblovku...
V utorok ma vytočilo dopravné spravodajstvo nemenovaného „kalerábového“ rádia. Tak asi hodinu hlásili, že v nejakej zákrute je padnutá tehla (alebo čosi podobné), že si majú vodiči teda dávať pozor, aby si neoškreli podvozok. Hodinu to nebol schopný niekto zdvihnúť a hodiť dakde do garátu alebo ňou aspoň rozbiť výklad. Matne si spomínam, že raz, keď som šiel na biku do Banskej Bystrice, tak pri Tescu som zo stredu cesty odhadzoval obrovský kus roztrhnutej pneumatiky, ktorý autá svedomito obchádzali. A ešte mi aj blikali, že čo ich zdržujem na ceste k vytúženému cieľu, pre každého som bol idiot v strede komunikácie, ktorý zasluhuje prejsť. Sme fakt divný národ...
A znovu tu je streda (hoci toto píšem v sobotu o tretej ráno) a ja sa znovu nervujem neskorým príchodom nezodpovedných futbalistov na tréning - tentoraz som to však bol ja, lebo som sa nevedel hodinu vymotať z domu. Bageta bola dlhá a pavučina na stene tak lákavá... :-)
Predsa mi ale nedá nespomenúť tri ďalšie udalosti, ktoré ma posledné dva dni dosť vytočili - nezmyselné repete maturít, štátom sponzorovaná mafia hodnotiaca mafiu a natvrdlí „Jastrabi“. To, či minister Fronc je idiot, je otázka už dávnejšie zodpovedaná, o opakovaných maturitách sa už tiež dosť popísalo, mňa ale zaujal názor jedného z maturantov, ktorí na druhý pokus skúšky dospelosti prišli v teplákoch - „Ak si pán minister neváži študentov, nech sa nečuduje, že si my nemôžme vážiť jeho maturity“. A kto sledoval nedeľnú reláciu „Za 5 minút 12“, urobil si následne obraz o celej vláde sám...
Minister Palko nám včera oznámil, že pohreb košického mafiána bol políciou zrušený preto, lebo sa tam zišlo príliš veľa „zberby“ (nepamätám si presný výraz). Nuž, áno, súhlasím. Ale ak na jednej ulici v bytostnej blízkosti vedľa seba stáli mafiáni (ktorých údajne mapuje polícia) bezprostredne vedľa zástancov verejného poriadku, nemá sa poctivý občan tohto štátu právo spýtať - „Prečo teda mafiáni pokojne odkráčali domov a policajti opačným smerom?“ Alebo je výraz „Mafián“ udeľovaný len po smrti a všetci ostatní „hololebkáči“ sa môžu pokojne premávať pred policajným kordónom v mne nevysvetliteľnej imunite?!
Akcia Jastrab - osobne by som jej dal iný názov, ktorý dobré mravy nedovolia odcitovať - ale dnes (teda včera bol piatok) som zažil dve takmer rovnaké situácie. Jastrabíci pokutovali nešťastných vodičov na svojich obvyklých posedoch a tesne vedľa nich sa udiali dve havárky. Jedna ráno v Banskej Bystrici na „Huštáku“ a popoludní ďalšia na zvolenskom obchvate pod Pustým hradom. Situácia si vyžadovala okamžité riešenie, veď oba ťahy sú neskutočne frekventované a každé zablokovanie, čo len jedného jazdného pruhu, vyústi zápchou. Znovu sa však potvrdilo, že policajt je tvor jednoduchý a vhodný len na jednu činnosť denne. Jatrabíci totiž absolútne nereagovali na novovzniknutú situáciu a, napriek tomu, že ich tam bolo ako hadov, pokojne sa venovali svojej zárobkovej činnosti a v mieste havárie nastal dopravný kolaps. A pritom stačilo jednoduché riešenie - zdvihnúť veľkú riť a v rámci svojich kompetencií otáčať autá vchádzajúce do „slepej ulice“ + usmerniť dopravu. Ale to by som asi chcel od ujov v zelenom čosi tak nereálne, ako je použitie kôry mozgovej za účelom inteligentnej duchaprítomnosti...
Toľko odomňa v pár stručných riadkoch v prvom článku v tomto „blogu“. Prajem pekný nový týždeň i dôvod k úsmevu.
Hemendex.sk
