Pokiaľ chcete poradiť, musíte si uvedomiť, že ten človeknepozná tie chodníčky pomedzi ploty ako vy.
Keď som išiel nachatu Srňacie, ocitol som sa v obci Leštiny. Vedel som, že chata je priamoza kopcom, ale opýtal som sa jedného miestneho v hokejovom drese, kade sadá cez tú horu dostať, či je tam nejaká cesta, aby som nikomu nešiel cez humno.Povedal mi, že hociako, trebárs aj prvou doľava. Išiel som prvou doľavaa po dvesto metroch som sa ocitol niekomu vo dvore, kde ma začal naháňaťpes. Evidentne som mal niekde odbočiť (nakoniec som aj našiel kde), to mi užale nepovedal, lebo si myslel, že je to zrejmé.
Inokedy sme sa chceli dostať v obci Hybe na diaľnicu nasmer Ružomberok a dostali sme radu, že sa to dá. Prejdeme popod most, tamnejakou poľnou cestou doľava. Potom pri veľkom kríku znova doľava. Zbadámevysoký plot, ale nemusíme sa báť, je v ňom veľká diera cez ktorú prejdeauto, ktorá vedie na čerpaciu stanicu, čo už vlastne budeme na diaľnici.Vskutku originálny diaľničný privádzač, ale radšej sme išli až do Podturne postarej ceste.
Ak sa chcete pýtať na cestu, musíte podať presnú informáciu,kam chcete ísť.
Pred časom ma v centre Bratislavy oslovila jedna mladádáma, či neviem, kde je sídlo nejakej spoločnosti, ktorej meno som počulprvýkrát v živote. Keď som sa jej opýtal, aká to má byť ulica, povedalami, že nevie, ale vraj sa tam otáčajú autá. Rád by som pomohol, ales takouto indíciou ťažko.
Inokedy chcel ísť spolužiak na generálnu prokuratúru, že čineviem, kde to je. Tak som ho odviedol na Kamenné námestie do bývalej budovyNárodnej banky, keď až tam z neho vyšlo, že on potrebuje výpisz registra trestov, čo je síce tiež Generálna prokuratúra, ale inépracovisko v úplne inej časti mesta.
Dôležité je opýtať sa v správnu dobu.
Kedysi dávno sme išli cez Kráľovú Lehotu, kde sme zastavilistopárovi. Povedali sme mu, že ideme iba do susedných Hýb, ale zoberieme ho. Ažkeď sme ho na námestí vysadili, tak nám poďakoval a opýtal sa, či idesprávne do Popradu.
Najzaujímavejšie je pýtať sa na cestu v cudzom jazyku.
Zastaví pri vás Rakúšan na aute a opýta sa nemecky:
„Prepáčte, prosím, kde sa nachádza Zének?
„Kde sa nachádza čo?"
„Zének"
„Neviem, čo to je, to má byť ulica, firma, úrad?"
A Rakúšan vytiahne automapu a ukáže prstom naSenec.
Nachádzate sa v mestečku Waterloo a chcete sadostať na pamätník slávnej bitky. Po niekoľkých neúspešných pokusoch dohovoriťsa s miestnymi po anglicky alebo po nemecky (tvrdia, že nevedia), zastavíteauto pri kraji, odchytíte miestnu Belgičanku s kočíkom a anglicky sapýtate:
„Prosím vás, ako sa dostaneme k pamätníku bitky priWaterloo?"
„Kam chcete ísť?" a nechápavý výraz.
„Pamätník bitky pri Waterloo, kde bojovali Napoleon,Wellington..."
„Áno, už viem, pôjdete rovno na druhej doprava, tamzaparkujete a nájdete to."
Po dvoch uliciach odbočíte doprava, odparkujete autoa pred vami veľký nápis:
PASSAGE WELLINGTON
a v nej asi desať obchodov.
Vedľa pasáže je malý domček s nápisom FUNERARIO(pohrebníctvo). A vtedy otec povie: „Poďme sa tam opýtať, tí by to malivedieť, veď vtedy mali kšeft tisícročia."
Hľadanie sa skončí telefonátom tete, ktorá tam už bola.
