
Nestretol som sa zatiaľ s dospelým človekom, ktorý by mal pri pešej túre zlú náladu. No a z dobrej nálady pramení aj dobrá zábava. Keďže po čase som začal zabúdať, kde sme kedy boli a ako nám bolo, založil som kroniku turistických výstupov, kde zbieram okrem iného aj výroky, ktoré počas nich padli. Teraz v kronike trochu zalistujem.
Prekrásne hory priťahujú aj prekrásne ženy, takže som začul aj toto:
„Tá má nádherné prsia. Ktovie, či už jej niekto ukázal, čo sa s nimi robí..."
Niekedy človek dostane bizardný nápad požičať si v lete snowboard a zjazdiť pekný svah. Keď to neskončí podľa predstáv, tak je na vine doska:
„Ten snowboard je tupý ako stádo blondín."
Obľúbeným terčom posmechov sú aj českí turisti. Napríklad, keď sa chcú fotiť pri Velickom plese.
„Choď pred tú škaredú tabuľu, nech ju riťou zakryješ. ÁÁ podarilo sa..."
Alebo, keď ich stretnete pri tabuľke zákaz vstupu, ako veselo vykračujú ďalej:
„Do pekla kam idú, veď je to tu napísané v troch jazykoch."
„No áno, ale nie česky."
Keď na Veľkej Svišťovke ukazujú na Kežmarský štít a múdria sa:
„Hele to je Jastrabia veža, to byl takovej film, co se tak jmenoval."
Iný náhodne vypočutý výrok od českej turistky:
„To bylo takové období, kdy se kluci zabývali spoznáváním ptáků. Nás holky to vůbec nezajímalo."
Ako okomentovať situáciu, keď sa tri ženy po prestávke rázne zodvihnú a pokračujú v ceste?
„Zacítili samčeka."
A čo povedať, keď sa známy Casanova zabudne pri fotení kamzíčieho stáda?
„Zostal vzadu, aby zistil, či sa niektorá koza nechce spáriť."
Zvláštny humor majú aj príslušníci Horskej služby:
„Bol taký národný umelec Jamnický a on napísal list na rozlúčku a vyšiel tu na Sedielkovú kopu zomrieť. Našli sme ho po troch dňoch, keď sa našiel ten list a ja som ho niesol dole. Ešte chrčal a metal sa, tak sme ho dorazili, veď kto sa s ním mal naťahovať?"
„Nechajte ich, nech tam lezú, veď Čechov je ešte dosť."
Počas prechádzky je veľa času na rozhovor. Príde reč aj na to, ako celý krúžok tri týždne na intráku navrhoval prevodovku do auta. A od humanitného smeru príde takáto otázka:
„A to ste akože tri týždne kreslili tú páku?"
Na ktorejsi túre bola aj objavená rýchla metóda, ako odhaliť južnú susedu:
„Hento je typická Maďarka. Neustále čosi škrieka."
No a keď je zlé počasie, hor sa do jaskyne:
„Nás Casanova pozná všetky sprístupnené škáry na Slovensku."
„A to by ste mi mohli povedať ten počet, nech informujem návštevníkov presne."
Dobrá vec je aj telefonovať známym, ktorí nemohli ísť:
„Servus Váľač guľový bratislavský, Volvox Globator bratislavicae..."
„Práve sa pozerám zo Širokého sedla. Vľavo mám Hlúpeho, vpravo Ďuriho."
Občas sa niekomu nepáči, že má šlapať do kopca:
„Čo sa sťažuješ, že je to do kopca? Keby bol Kriváň rovina, vieš si predstaviť koľko národa by tam bolo?"
Viete ako najlepšie upokojiť bojazlivú turistku, kŕčovito sa držiacu skaly na hrebeni nad dolinou?
„Preboha a to ako pôjdeme dolu?"
„Možno aj veľmi rýchlo."
A ako ju po zostupe pochváliť?
„No iba prvý deň a už máš jeden vrchol za sebou."
„Trochu málo s troma chlapmi."
Samozrejme, že k dobrému zážitku potrebujete mať okolo seba partiu výborných ľudí.