Už jeho motivácia na tento výlet je trochu zvláštna. Naexkurziu idú študenti z ročníka nižšie. Keďže ale v autobuse ostávaniekoľko miest voľných, tak sa tam nanominuje aj on. Nie je to kvôliviedenskému valčíku, ani kvôli dni voľna, ale kvôli jednému dievčaťuz nižšieho ročníka, ktoré sa mu páči. Zrejme nie veľmi, lebo teraz sinevie spomenúť na jej meno. Už v Bratislave sa ale koná veľké sklamanie,keď sa z kuloárnych rečí dozvie, že ochorela. No čo, jej škoda.
Ďalší šok príde vzápätí. Nejednása totiž o žiadnu exkurziu na predmestie Bratislavy. Očakával, že si sadnedo kaviarne, objedná si Sacher tortu, zakusovať ju bude za zvuku sláčikovéhokvarteta fidlikujúceho Johanna Straussa a s onou dámou budediskutovať o vplyve Radeckého pochodu na tvorbu Eugena Suchoňa, aleboo nejakej inej intelektuálnej téme. Do mikrofónu ale nemčinár hovorí, žepôjde o výlet s cielom precvičiť konverzáciu v cudzom jazyku. Líškamazaná si pripravila pre každú skupinu list s informáciami, ktoré majú žiacizistiť. Prirodzene, pýtaním sa náhodných okoloidúcich. Aby sa nikto neflákal,svojim vestfálskym prízvukom zdôrazňuje, že podľa miery vyplnenia testu, budeudeľovať známky s dôležitosťou polročnej písomky. Na záver ešte dodá, žeod tejto chvíle už chce počuť iba nemčinu. Autobusom sa rozlieha výkrik zozadných sedadiel: „Šajze!"
No ako vedúceho jednej skupinyurčuje práve mladého Marušica. Ten si zbežne pozerá list úloh. Majú zistiť, kdechovajú akýchsi tátošov menom Lipitzaner a odkiaľ vlastne títo vranícipochádzajú. A potom sú tam samé delikátne záležitosti, ako napr. koľkostoja najlacnejšie hodinky v kráme na rohu ktorýchsi ulíc, čo dávajú večerv opere, kde je najbližšia zastávka električky 115 od Pištovho dómua ako často jazdí a pod. Ako veliteľ skupiny chce ísť príkladoma hlavne to chce mať hneď za sebou.
Na tých koníkov sa netreba dlhovypytovať a zaraz sú u nich. Čuduj sa svete, tí Lipicáner pochádzajúz viesky volanej Lipica. Na električku 115 odpovedajú udivené tvárea až po niekoľkom opýtaní sa dozvedá, že taká ani neexistuje, na čo jezase vyvalený on, lebo podľa inštrukcií mal zistiť, ako často chodí. Alev porovnaní s inými prekvapeniami je električka ešte ružový sad. Inéskupinky počítajú obrazy v Štefansdóme, hľadajú predajňu áut Porše, zúfalosa pýtajú, kde by mohli zistiť stav Švéfeldioxidu (SO2)v ovzduší. Ktorísi sa beznádejne strácajú na nástupištiach Zudbánhof, keďzisťujú najbližší vlak do Hamburgu, ktorý odtiaľ nechodí. Iní pobehujúa podľa fotky hľadajú dajaký obchod, až im taká staršia pani povie, že tenobchod tu stál pred piatimi rokmi, ale potom ho zrušili. Jedna skupina šokuječašníka v čajovni, keď sa ho pýta, koľko stojí v jeho reštaurácii čapovanépivo. No a pomedzi skupinky pobehuje nemčinár a za chrbtom sa rehocena trapasoch, ktoré prakticky zažíva každá skupina.
Mládežník Marušic sa podujmezistiť, koľko stojí jedna noc v izbe na piatom poschodí hotelaAstória. S ruksakom na chrbte, džínach a bundou z Miletičky vôjdemedzi livrejovaných poslíčkov s nechápavým výrazom tváre a skorozamldetej recepčenej v nádherných šatách sa opýta, že koľko by stála takánoc v izbe na piatom poschodí. Vyštafírovaní poslíčkovia sa dávajú dotlmeného smiechu. Recepčná sa nechápavo zahľadí výrastkovi do tváre a sovšetkou slušnosťou z nej vypadnú slová Ví bitte? Pubčák zopakuje otázku,načo tlmený smiech okolia prejde do nekontrolovateľného rehotua empfangsdáme mu už s potlačovaným chichotaním oznámi, že ich hotelmá iba štyri poschodia. Darmo potom začne vysvetľovať, že má nemeckéhoučiteľa, ktorý kvôli zlepšeniu konverzácie vymyslel originálnu hru - preuchechtávanie ho už nikto nepočúva.
Skutočnou peckou je zistiť, koľkostojí Feuerlöschgerät v obchode na fotografii. O kúsok ďalej na tejistej ulici práve jeho spolužiak a tiež bloger ide zistiť do predajnebielizne, koľko stojí najdrahšia podprsenka. Keďže vedúci skupiny prechádzaobdobím, keď si myslí, že všetko vie, ani s nikým nič nekonzultuje.Dokonca ani to, čo znamená to slovo. Rovno vôjde do obchodu s nápisomSALAMANDER kupovať zapaľovač. Samozrejme, že každé dievča zo skupiny by mupovedalo, že je to obchod s obuvou, lenže pýtať sa niečo báb jev jeho veku neprijateľné. Ako prejde cez dvere pristúpi k nemupredavačka, že čo si praje. On síce vidí okolo seba kopu črievičiek, alevycúvať sa už veľmi nedá. Prinajhoršom mu povedia, že zapaľovače nepredávajú.Ibaže fojerlöšgerét nie je zapaľovač ale hasiaci prístroj. Nevediac položíotázku, či majú aj hasičák. Málokedy vidieť taký údiv v tvári. Načo to tenadolescent chce? On je požiarnik? Veď nemá prilbu ani hadicu. Ale po správnostiodpovedá, že majú. Mládežník sa trochu poteší, že nevyzerá tu ako blbec, onitie zapaľovače v tomto kráme naozaj predávajú. Tak chudera ferkojferindostáva otázku, že koľko stojí. Niečo zamrmle ako odpoveď, on tomu nerozumie.Žiadnym spôsobom jej nemieni dať najavo, že je v nemčine hlúpy ako putštoka neovláda číslovky. Tak ju poprosí, či by mu ho nemohla ukázať. Stačí keďpríde k nemu, zbadá cenovku, poďakuje sa a odíde. Ferkojferinrozmrzelá zájde za pult a vytiahne spoza neho nezaprášený červený práškovýhasiaci prístroj pod stálym tlakom s dostrekom minimálne štyri metre.Teraz pre zmenu čumí on ako teľa na nové vráta. Čo tá ženská preboha chce?Obzrie sa a zbadá okolostojacich. Všetci na neho hľadia ako sliepka domikrovlnky. Ešte šťastie, že nápis Feuerlöschgerät sa nachádza aj na tomkovovom práškovom zázraku. Vtedy to pochopí. Poďakuje a ide preč.Zákazníci sa tvária akoby videli úplneho debila.
Na podobnú tému mi ešte napadlapríhoda, ako môj dedo išiel kupovať písací stolík a vrátil sa domov sosoľničkou, ale o tom možno nabudúce.
