Prvýkrát som sa s nimistretol, keď som mal asi 12 rokov. Z piatich ľudí traja vôbec nevedelislovensky, iba o Milanovi mi otec povedal, že ten vie veľmi dobre, že keďniečo budem potrebovať, tak sa mám obrátiť na neho. Prvá veta, ktorú alepovedal znela: „Prines mi, prosím, jeden kladivo."
Vtedy mi to prišlo smiešne, časomsom sa ale prestal nad takýmito elementárnymi vecami smiať. Človek, ktorýhovorí vo svojom okolí iba po maďarsky a kvôli mne sa snaží si predsanezaslúži výsmech. Takže vety typu:
„Vládzeš?"
„Čo je to vládzeš?"
„Dones tamtá ľavá dvere!"
„Ten výstuž prichádza dospodu."
dnes považujem za samozrejmé.Slovenčina nie je ľahký jazyk a často ju neovládajú ani Slováci.Koniec-koncov poznám aj nesmierne inteligentného Slováka, ktorý hovorí:
„Schému tvoria štyri nápravy,a každá má rovnaké dva identické kolesá. Tam, kde je to významné, majú sauvážiť dva vozidla v rovnakom jazdnom páse."
Inou kategóriou sú zmiešané vety,ktorým by nerozumel ani Slovák ani Maďar.
„Hatvan stojka." (Sedemdesiatstojek, pri diktovaní doneseného materiálu)
„Menj-le šachtábo." (Choď dole došachty)
„Itt nekem van krížom armovanádeskábo." (Tu mám krížom armovanú dosku. Pri pozeraní výkresov. Táto veta je dokoncatrojjazyčná.)
Podobne som sa raz chcel odvďačiťja, naštudoval som si, že pôdorys sa povie alaprajz a keď som niesolvýkres povedal som:
„Nesze alaprajz." (Tu mášpôdorys)
„Mit???" (Čo? a nechápavývýraz)
„Nesze alaprajz."
„Martin, to nie je alaprajz, toje póódorys."
Zaujímavé je aj používaniezámien.
„To slnko sa svieti ako takákurva."
„Mňa nemusíš vykať, pokojne matykaj."
Takejto vete sa v danejsituácii jednoducho nemôžete začať smiať. Podobne, keď vám začnú recitovaťbáseň.
„Mária Rázusová-Martáková, Ranený breza.
Mesiačik veľká, zlatistá,
bozkával brezu na lista,
brezička, breza, riekni mňa,
prečo tak plačeš noci dňa??"
Jednoducho, vedia si toprispôsobiť tak, aby sa to rýmovalo. Na hodinách slovenčiny by mali trénovať zejména zájmena.
Najkrajšie je, keď si pomýliaslová. Kamarátka mi hovorila, že sa zúčastnila nejakého rokovania, kde jednapani predstavovala projekt a na konci prezentácie sa opýtala pléna:
„Má niekto z vás k tomunejaké vyhrážky???"
Ľudia sa začali usmievaťa kolega jej posunkom naznačil, že to povedala zle. Ona na to:
„Prepáčte, má niekto z vásnejaké vyrážky?"
Keď som brigádoval v Prahe,tak navečer som stál nad výkopom pre vodovod s Pištom, pôvodom Bulharom uždlho žijúcim na Slovensku, a Zolom zo Šamorína. Pišta hovorí:
„Tak, zajtra dokopeme tentoryha."
A Zolo ho opraví:
„Nie tento ryha, ale túto ryhu.Veď to je tá ryha."
„No toto mi ešte chýbalo, aby maMaďar učil po slovensky."
„Ale veď ja nie som čistý Maďar, ja mám aj slovenskékoreniny."
Smial som sa asi štvrť hodiny.
Inokedy sme sedeli na obedv hice v búde a starý Józsi sa pýta majstra:
„Róby, čo ty robíš s týmivýkresmi, že ich máš také pokrčené?"
„No, to teraz tak robia. Oni tovytlačia a fotia a to sa potom ľahko pokrčí."
„Róby, nekašli mi hlavu, veďvýkresy nepotia!"
Oni sa podobne smejú namne, keď rozprávam maďarsky. :-)))
