reklama

Koho si vziať za šachový vzor

V mojom šachovom miniseriále bude teraz venovaná pozornosť silným hráčom, ktorí môžu slúžiť ako cieľ hodný nasledovania. Pre nešachistov je to možnosť, ako sa dozvedieť niečo o slávnych hráčoch. Ako ste už zvyknutí, znova sa nedá nič univerzálne odporučiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

 

Začnime takým nositeľom radu Červenej zástavy práce Anatolijom Karpovom. Jeho partie sa vyznačujú jednoduchosťou, priamočiarosťou, pri jeho komentároch má človek pocit, že všetky ťahy sú samozrejmé a zvládli by ste ich aj vy. Takto vyzbrojený zasadnete za šachovnicu a - za pár minút prehráte. Šach nie je taký jednoduchý ako sa vám snaží nahovoriť Karpov. Anatolijova autobiografia sa mohla volať Odviaty vetrom a bol by to bestseller. Jeho tichučký hlas sprevádzaný pehami žiaden rešpekt nevzbudzoval. Svoj komplex menejcennosti si ale pravidelne vybíjal na predných svetových hráčoch. Britský hráč Adams raz proti nemu zo zúfalstva v prvom ťahu zahral krajným pešiakom a zrazu kúzlo pominulo, Tolja bielymi prehral. Nato začal jesť, pribral a podľahol Kasparovovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak prejdime ku Garrimu. Kedysi som čítal taký návod, že pri prehrávaní partií je dobré mať dve šachovnice. Na jednej máte partiu a na druhej si pozeráte varianty, ktoré ostali za kulisami. Pri Majstrom komentovaných partiách môžete mať šachovnice aj štyri a bude vám to platné ako vládne vojsko v Taliansku. Medzi množstvom kadejakých, „čo by bolo, keby nebolo bývalo..." už po pár minútach stratíte prehľad, že ktorú partiu to vlastne pozeráte a v ktorom štáte sa nachádzate. Navyše pod čiarou je doplnený ďalší komentár Majstra, ktorému sa po rokoch rozbor nepáčil a doporučuje niektoré pasáže vyškrtnúť a nahradiť inými. Napríklad svoju partiu s Viktorom Korčnojom z olympiády v Luzerne doniesol do redakcie časopisu Sport v Baku na desiatich stranách normalizovaného rukopisu. Zlé jazyky tvrdia, že tento časopis mával iba štyri strany, z toho jedna bývala venovaná hodu kladivom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším vhodným vzorom je Michail Taľ. Pri jeho partiách človek zisťuje, že každá figúra vlastne žije svojím vlastným životom a Taľ im iba občas čosi šepne do ucha. Jadzci poskakujú po šachovnici ako českí fanúšikovia na futbalovom zápase, strelci sa občas zbláznia ako Viktorka u splavu. Celé to pripomína zmätok na hlavnej stanici, na ktorý sa z galérie pozerá lotyšský majster. Jeho obľúbené pozície boli, keď mal naraz napadnuté dve figúry. Vtedy postavil tretiu tak, aby bola napadnutá tiež a komentoval to slovami: „Mám napadnuté tri figúry, ale súper má len jeden ťah, takže môže zobrať iba jednu." V reálnej partii pri takejto pozícii hra zvyčajne veľmi rýchlo končí, ale vašou prehrou. Keď zahral Lotyš takýto ťah, hneď sa tam všetci zhŕkli ako pri otvorení hypermarketu a zanedbávali vlastné partie, aby videli, ktorú figúru súper zoberie. Pri dodatočných analýzach sa takmer vždy zistilo, že jeho súper zobral tú najhoršiu, ktorú mohol, ibaže v tom bol Taľ Taľom - súpera natoľko vydesil, že to potom už mal jednoduché. Jediné, čo ho bolo schopné poraziť, boli cigarety a alkohol a aj to až po veľmi tuhom boji, za ktorý by sa nehanbil ani maršál Buďonnyj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iným idolom by mohol byť Alexander Aljechin. Jeho partie boli dlho považované za bezchybné. Šachovým heslom bolo: „Treba zaútočiť na jedno krídlo a keď sa súper ubráni udrieť na druhú stranu." Proti Capablancovi ale o titul majstra sveta hral tak, že ho totálne unudil sériou nezáživných ťahov a potom zrazu geniálne udrel. Je po ňom pomenovaná Aljechinova obrana, kde čierny súpera maximálne dezorientuje neslýchanými skokmi jazdca, ktoré by každá učebnica pre začiatočníkov najradšej nevidela a keď biely beznádejne postúpi dopredu všetkými svojimi pešiakmi, tak po voľných dráhach prepadne súperovho monarchu. Pokiaľ súperovi výdatne nepomohla vodka, nad Aljechinom nevyhral. Pred jeho príchodom mnoho hráčov predpovedalo smrť šachu na chorobu zvanú pat. Skupina okolo majstra sveta Emanuela Laskera sa nestarala o to, aby vyhrala, ale hlavne o to, aby neprehrala. Záchranu priniesol šachu práve tento chlapík. Saša by mohol byť vzorom nielen šachistom, ale aj ľuďom, ktorý by chceli vo svojom živote dosiahnuť veľa vecí. Stihol byť kniežaťom, emigrantom, alkoholikom, abstinentom pijúcim iba kravské mlieko, členom komunistickej strany, nacistickým kolaborantom, bigamistom, zúrivým novinárom napadajúcim imaginárne židovské vplyvy v šachu a dokonca Francúzom. Stihol si urobiť doktorát na Sorbonnskej univerzite dokonca tak, že táto slovutná škola o tom nič nevedela. Jeho mozog bol vyúdený cigaretovým dymom viac ako ostravská klobása a všade ho sprevádzala nejaká mačka. Keď sa raz kdesi v Poľsku počas turnaja stratil jeho siamský kocúr, tak odmietal nastúpiť na partie bez neho a zúfalí organizátori ho hľadali ešte aj prostredníctvom rozhlasu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiaden z predchádzajúcich sa ale v mimošachových vlastnostiach nemôže vyrovnať Bobbymu Fischerovi. Je pravda, že keď sa niekto narodí v Chicagu, očakáva sa od neho, že bude nesmierne sebaistý a arogantný. Fischer by ale celej slovenskej štátnej správe ukázal, že aj najväčší borci z radov úradníkov sú v tomto smere amatéri. Pred každým turnajom doručil organizátorom taký zoznam požiadaviek, že hádam iba za poštovné musel dať polovicu víťaznej sumy. Raz chcel hrať skôr, raz neskôr ako ostatní, presne predpisoval, aké má byť osvetlenie, ako ďaleko majú byť diváci, aká je povolená maximálna hladina hluku v sále, na akú vlhkosť má byť nastavená klimatizácia, koľko krokov majú byť vzdialené záchody. Navyše za absolútne všetkým videl sovietske spiknutie a hádam aj kýchnutie sovietskych hráčov považoval za komunistickú provokáciu. Pravidelne odmietal nastupovať proti sovietskym hráčom, vyhrážal sa odchodom, ktorý častokrát zrealizoval, aj keď sa mu vyhovelo. Fischer bol v štrnástich rokoch majster USA, v šestnástich zanechal školu, lebo sa mu videlo, že mu nič nedáva. Pri ceste za titulom majstra sveta urobil celosvetovú hanbu bieloruskému hráčovi Markovi Tajmanovovi, ktorému funkcionári po prehre 0:6 zastavili plat, zakázali hrať a chvíľu sa musel živiť ako klavirista. Mark sa mohol vrátiť k šachu až po tom ako rovnakým zahanbujúcim pomerom prevalcoval Fischer aj Dána Benta Larsena, ktorý dovtedy v samochvále veľmi za Bobbym nezaostával. Keď Fischer vyradil aj exmajstra sveta Tigrana Petrosjana, nastal zápas o titul s Borisom Spasským. Po dlhých a nechutných ťahaniciach, kde sa to vlastne má hrať a za akých podmienok sa dohodlo, že na Islande. Rejkjavík bolo malé, ospalé mesto až kým tam neprišiel Fischer a neobrátil všetko naruby. Počul som, že v ktorýsi voľný deň dokonca za ním do hotela vystrašene poslali lekára, či ešte žije, lebo sa zabudol vyhrážať odletením. V samotnom zápase, kde sa akýmsi denným rituálom stalo, že Bobby nejakú banalitu pred novinármi považoval za komunistickú hrozbu a vykrikoval o hroznej nespravodlivosti voči svojej osobe, po obojstranne výborných výkonoch Robert vyhral. Tu ale jeho šachová kariéra skončila. Potom ešte Kongresu šachovej federácie osobne doručil zviazanú niekoľkostostranovú knihu svojich požiadaviek na zápas o obhajobu titulu, ale k nemu už nenastúpil. V devaťdesiatych rokoch mu došli peniaze, tak v Juhoslávii odohral reprízu zápasu z Rejkjavíku, kde znova porazil Spasského, ktorý bol z islandskej prehry tak deprimovaný, že zanevrel na Sovietsky zväz a upísal sa Francúzsku. V Amerike ho chcú zavrieť za porušenie embarga voči Juhoslávii, istý čas žil v Japonsku a na Islande, z času na čas ešte oživí záujem o svoju osobu nejakou senzáciou ako je plánovaná svadba, ale to je všetko. Keď mu znova došli peniaze, chcel svoje partie vydávať za duševné vlastníctvo a chrániť ich copyrightom, čo sa stretlo iba s posmechom. 

Tak to by bolo o nejakých vzoroch, na túto tému by sa ale dala napísať celá kniha. Za vzor nemusia slúžiť iba títo, po svete chodí a chodila celá plejáda veľmi silných hráčov.

Martin Marušic

Martin Marušic

Bloger 
  • Počet článkov:  172
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Profesionálny tunelár"Slovo tunelář vymysleli bývalí kvazikomunisté jako součást své předvolební populistické kampaně."Viktor Kožený Zoznam autorových rubrík:  Prihodilo sa miTunelovanieVodné dielaPlanéta ZemHistoria est lux veritatisSlovenská sosajety (vážne)Odpočutékrížom-krážom64 políSlopeme s monitoromMostySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu