V žiadnom inom športe totiž nie je tak veľká šanca otočiť nepriaznivý výsledok vo svoj prospech ako v šachu. Pokiaľ hokejisti vyhrávajú 10 : 0, už všetci vedia, že to neprehrajú. V šachu sa aj po vynikajúcej hre počas štyroch hodín sa môže po jednej chybe celá partia zrútiť. Osobne som raz ešte v mládežníckej kategórii v Modre vyhral partiu, kde som z nepozornosti prišiel zadarmo o dámu. Vzhľadom na nepriaznivý výsledok môjho družstva som ešte trochu zo zotrvačnosti hral a zrazu som si všimol jednu zaujímavú možnosť. Dal som súperovmu kráľovi mat uprostred šachovnice, na ktorom sa vtedy podieľala veža s mojim posledným pešiakom (všetkým, čo som mal) za výdatnej pomoci súperových figúr, ktoré vlastnému kráľovi zavadzali. Jednoducho jedna malá nepozornosť a zápas okamžite končí - v iných športoch neslýchaná vec.
To, či je partia divácky zaujímavá záleží od herného štýlu hráčov a charakteru otvorenia, ktoré zvolili. Niekedy je to podobné hokeju - útok strieda obranu, situácia je taká zapeklitá, že ani najvýkonnejšie počítače nie sú schopné pozíciu jednoznačne oceniť ani po rokoch. Inokedy sa robia „tajomné" ťahy za pešiakovou hradbou a partia pripomína futbalový zápas za stavu 1:0. Kto ale osobne zažije nejakú partiu svetovej špičky s komentárom napr. pána Jansu alebo Horta (samozrejme majstri komentujú cudziu partiu vo vedľajšej miestnosti), málokedy odchádza sklamaný. Dokonca som bol prekvapený, koľko tam chodí ľudí, ktorí šach ani nehrávajú.
Zásluhou šachových hodín sú zaujímavé aj konce dlhých a napínavých partií. V týchto fázach hry, keď obaja súperi ťahajú rukami rýchlosťou ihly šijacieho stroja a celou silou a vzrušením mlátia do hodín, býva niekedy viac divákov ako na štadióne prvoligového futbalového klubu. Niektorí hráči by si bez časovej tiesne ani nevedeli partiu predstaviť, iní by bez súperovho nedostatku času ani žiadnu nevyhrali. Pre tých prvých existujú turnaje v „blickách", kde sa hrá na 5 minút na celú partiu. Adrenalín sa dá pridať aj v „holandských blickách". Tu hrajú na 5 minút dvaja a dvaja proti sebe s tým, že jeden z družstva hrá bielymi a druhý čiernymi. Celé je to postavené na tom, že keď niekto zoberie súperovu figúrku, tak ju dá spoluhráčovi, ktorý si ju môže postaviť na ľubovoľné pole vo svojej partii (ale nie tak, že dáva mat). Vyhráva tá strana, ktorá dá skôr mat resp. na čas.
Šach má ale aj iné výhody. Partie sa dajú jednoduchým spôsobom prehľadne zapisovať a zistiť, čo súper bežne hráva. Na neho sa môžete jednoducho pripraviť v pokoji doma. Takto ste priamym účastníkom deja a nie iba divákom ako pri sledovaní súpera pomocou videa. Môžete si na neho vymyslieť špeciálny ťah, aby sa nevedel za doskou hneď v novej pozícii zorientovať. Partia sa nedá vyhrať vašim geniálnym ťahom, ale chybou súpera. Rovnakým spôsobom môžete doma nájsť slabé ťahy a v budúcnosti sa im vyvarovať. Problém je v tom, že niekedy nájdenie tej chyby trvá roky. Ale s týmto nie je treba sa trápiť, na takej bežnej hráčskej úrovni neprehrá ten, kto urobí chybu, ale ten kto ich urobí viac.
Počas samotného zápasu sa dá niekedy aj dobre pozabávať. Spomínam si na turnaj v Břeclavi, kde nás usadili v kultúrnom dome a pred začiatkom prvého kola usporiadateľ začal hovoriť: „Podejte si ruce, bílý stlačí černému hodiny a můžeme začít hrát. Času máte dost, nemusíte nikam spěchat." Vtom sa ozval na celú sálu strašný detský plač a usporiadateľ pokračoval: „A první partie nám už skončila." Podobne sa mi stalo, že som po náhlom obrate v zlej situácii získal vyhranú pozíciu a môj súper začal búchať hlavou do stola, že niektoré figúrky padli.
Šach sa dá v rôznych podmienkach a rôznych ročných obdobiach. Raz som hral v Dome kultúry Dúbravka a pod oknami nám vyhrávala skupinka peruánskych indiánov na domorodých nástrojoch. V Dome kultúry Ružinov nám do partií „bliakal" Majster N vystupujúci vo vedľajšej sále. V Ivanke pri Dunaji sme minulý rok pri vonkajšej teplote -15°C hrali v dennom centre pre dôchodcov, kde na víkend vypli kúrenie. Niektorí sedeli za 64 poliami v zimných čiapkách.
Proti gustu žiaden dišputát, nie každému sa pozdáva tráviť nad partiou dlhé hodiny. Takému človeku sa to môže zdať nuda, ale v skutočnosti za samotnou šachovnicou čas uteká ďaleko rýchlejšie ako mimo nej. Preto býva veľmi častou výhovorkou po prehratej partii veta: „Mal som málo času."
