Trpká príchuť harmónie
(Pud ako vôľa k životu resp. „voľná láska" v kontexte goths[1])
Vo svojej práci nahliadam na dielo „Metafyzika lásky a hudby" od významného filozofa Arthura Schopenhauera, pričom sa zameriavam na význam a zmysel lásky, pudov a sexuálne odchýlky. Jeho názory a náhľady porovnávam s nazeraním prívržencov gothic[2] subkultúry na danú problematiku a ich pohľadov na sexualitu.
Gothic subkultúra vzniká v 70. a 80. rokoch 20. storočia na pozadí punku v Anglicku. Vznik a vývoj danej komunity súvisí prevažne so vzdorom voči sociálnemu systému, voči mainstreamu, stereotypom a predsudkom. Navzdory tomu, že punkáči protestovali hlukom, neporiadkom až chaosom; goths si vytvorili pokojnejší systém symbolov (pozn. aut., prevažne čierne oblečenie, bledý make-up, rôzne umelecké prejavy, a pod.), ktorý odkazoval na nesúlad s väčšinovým nahliadaním na prežívanie života, každodennosti. Subkultúra prežila až do dnešných čias, transformovala a vyprofilovala sa až do formy, ktorá úplne nekorešponduje s jej primárnymi koreňmi. Najčastejšie sa prispôsobila, či metamorfovala na spojitosť s prostredím, v ktorom žije príslušník subkultúry (krajina, mesto, klub atď.). Keďže goth sa sám definuje ako intelektuál, prívrženci sa v mnohých ohľadoch stotožňujú s umením, či už ide o literatúru, film, divadlo, hudbu[3]. Najvýraznejším znakom väčšiny goths je ich obľuba v tematike vampírizmu[4]. Základy gothic literatúry so zameraním na spomínanú oblasť položila americká autorka gothic fikcie Anne Rice (1941) a anglická autorka magického realizmu s feministickým podtónom Angela Carter (1940 - 1992). Obe sú autorkami tzv. „gothic románu[5]", ktorý v podtexte rieši otázky sexuality, genderu a pohlavia. Na základe štúdie s názvom „Sexuality and gender in contemporary women´s gothic fiction: Angela Carter´s and Anne Rice´s vampires" od francúzskej autorky Fernanda Sousa Carvalho i štúdia inej súvisiacej literatúry sa postupne dopracujem k odpovediam na otázky ohľadne lásky, sexuality, dokonca načrtnem i náplň utrpenia v kontexte života gothic človeka v porovnaní so Schopenhauerovým ponímaním danej oblasti. Vychádzam z myšlienky, že záľuba goths v tematike vampírizmu do veľkej miery determinuje ich osobné postoje k životu a k vnímaniu sexuality.
Významný nemecký filozof Arthur Schopenhauer v úvode svojho diela vyhlasuje zamyslenia hodnú myšlienku, že „ ...všetka zamilovanosť, nech sa tvári akokoľvek sebe éthericky, má svoje korene iba v pohlavnom pude, dokonca je iba bližšie určeným, špecializovaným, v prenesenom zmysle individualizovaným pohlavným pudom." (Schopenhauer 1995, s.14) Dlhšiu dobu som nad tým uvažovala a zaujímal ma hlavne fakt, či sa to dá takto bagatelizovať resp. vyjadriť takýto všeobecný súd. Samozrejme, po štúdiu viacerých zdrojov sa mi potvrdilo, že je to príliš odvážny postoj. Pri nazeraní na kontext gothic subkultúry, ktorej sa venujem, a nielen v nej, je jeho súd diskutabilný. Americký antropológ a príslušník danej subkultúry Raven Digitalis píše vo svojom diele „Goth: magická stránka temné kultury" o goths (pozn. aut., takmer synonymum pre novopohanov, pohanov) ako o ľuďoch, ktorí zaujímajú veľmi liberálny postoj k sexuálnej diverzite. Mnohí z nich žijú v monogamnom, no i sexuálne pluralitnom vzťahu. (Digitalis 2009, s. 231) Ich sexualitu prezentuje ako veľmi otvorenú a tolerantnú: „ ...pre pohanov platí... čím otvorenejší postoj k sexualite a ich prospešným účinkom zaujmú, tým rýchlejšie sa zacelia rany, spojené s pocitom viny a studu, ktoré sprevádzajú slovo sex. Gothici a pohani sa vzájomne zhodujú na tom, že sa nie je prečo hanbiť a sexualitu berú ako zásadný duchovný dar."(Digitalis 2009, s. 229) Okrem sexuálne pluralitného vzťahu sú goths natoľko liberálni, že sexuálne anomálie, ako homosexualita, bisexualita, transgender, middlesex[6] ponímajú ako úplne prirodzenú súčasť života, a dokonca pre mnohých ľudí je gothic subkultúra príťažlivá práve pre to, že lásku medzi rovnakými pohlaviami považujú za úplne normálnu vec. (Digitalis 2009, s. 237/238) Digitalis o goths píše: „Gotická kultúra a pohanstvo majú bisexuálny charakter... obe tieto kultúry sú priťahované mužskými aj ženskými vlastnosťami a často medzi nimi nijak zásadne nerozlišujú." (Digitalis 2009, s. 240) A práve tu sa dostávam k diskutovanému problému. Schopenhauer vyslovene apeluje na to, že „ ... konečný údel všetkých milostných pletiek je zloženie nasledujúcich generácií." (Schopenhauer 1995, s.16) Ak by to bola pravda, tak by na svete pravdepodobne neexistovali homosexuálne páry a iné anomálie v takom širokom rozsahu. Je pravda, že ľudia v takýchto zväzkoch žijú podľa vzoru heterosexuálnych párov - berú sa a chcú mať deti. Keďže to biologicky nie je možné, snažia sa o adopciu. Tu je hneď vyvrátený ďalší jeho postoj, ktorý súvisí s náklonnosťou ku kráse, a to konkrétne výrok, že „... na rozhodné náklonnosti ku kráse je založené udržovanie druhového typu: preto tak silne pôsobí." (Schopenhauer 1995, s. 29) Dokonca vymedzil dôležité zretele pri výbere objektu, pri ktorých okrem iného zdôrazňuje, že ženy dávajú prednosť silným mužom a menej im záleží na ich inteligencii, keďže sa nededí po otcovi, zatiaľ čo muži preferujú jemné a inteligentné dámy, ktoré inteligenciu dedia po matke. (Schopenhauer 1995, s. 37 - 42) Ak by boli jeho domnienky pravdivé, v homosexuálnom zväzku by nemohli byť rovnocenní partneri muž - muž, žena - žena. Vždy by jeden z nich musel byť jemný a zženštilý, prípadne žena drsná a chlapská, čo by však už menilo ich definovanie sexuality, či osobnosti z homosexuálnej na transexuálnu, prípadne middlesexuálnu. „Transgender... označuje osobu, ktorá prekračuje bežne vymedzené hranice pohlavnej (gender) identifikácie... Mnoho transľudí verí, že ich duša je v skutočnosti opačného pohlavia a že sa tak malo narodiť aj ich telo." (Digitalis 2009, s.244) Podľa môjho názoru, vzhľadom na to, že „ ...existuje viac ako 150 domorodých kmeňov, kde bol dokázaný koncept tretieho pohlavia." (Digitalis 2009, s.246), takýto jav nie je nezvyčajný a v partnerstve dokazuje nie homosexualitu, ale „duchovnú heterosexualitu". V tomto prípade by partnerstvo, či láska takýchto ľudí, mohla mať v podtexte snahu o založenie budúcich generácií, no biologicky by to opäť nebolo možné; čiže by to mohlo znamenať čosi ako „pudový omyl". Nastáva tu (pozn. aut., básnická) otázka, či pudy, ktoré sú skôr súkmeňovcami podvedomia ako vedomia, môžu byť omylné. Digitalis ďalej tvrdí, že „...byť androgýnny znamená buď „vykazovať mužské a ženské rysy" alebo „byť pohlavne nerozlíšiteľný." (Digitalis 2009, s.252) Keďže pohlavný pud si má vyberať, čo najvhodnejší objekt na zachovanie budúceho života, v tomto prípade si ho určite nevybral, presne tak isto ako v čisto homosexuálnych partnerstvách. Skutočne je potom láska spojená so sexualitou, prípadne čistá sexualita, zomknutá vyslovene so zachovaním života? Nejde tu náhodou o harmonické spojenie dvoch príbuzných duší; či dvoch príbuzných slastí? Spojenie, ktoré nemusí vyústiť do nového života, ale zachová rovnováhu medzi už existujúcimi životmi dvoch entít. Život pre život. Žitie pre samotné žitie a udržanie už existujúceho života. Myslím si, že toto je otázka na hlbšiu diskusiu.
Pri nahliadaní na goths vo šeobecnosti Digitalis píše, že „ ...gotická scéna sa skôr ako transgender dá popísať ako zženštilá, pretože väčšina darksiders sa stotožňuje so svojím biologickým pohlavím bez ohľadu na svoj evidentne ženský zovňajšok." (Digitalis 2009, s.248) Mnoho mužov goths má dlhšie vlasy, nosia make up, lakujú si nechty na čierno, či červeno a používajú aj ženské módne doplnky, no vo svojej sexuálnej orientácii majú jasno a sú heterosexuálni. Sú zženštilí, no vyhľadávajú ženy ako svoje sexuálne partnerky. V tomto prípade pri väčšine párov dochádza k zdravému plodeniu potomstva, len sa tu vylučuje už spomínaný „ideál krásy" podľa Schopenhauera. Okrem zženštilosti je v tejto subkultúre rozšírená záľuba v Body Sado Maso praktikách (BDSM alebo SM)[7]. Zdôrazňujem aj fakt, že daný spôsob prežívania slasti nie je vlastný iba goths, ale pomerne širokej verejnosti. Eva Jozífková vo svojom výskume podáva dôkazy o tomto fakte a tvrdí, že „... oproti předpokladům, že se toto chování vyskytuje jen výjimečně, sexuální chování typu sadomasochismus a/nebo sexuální praktiky se sadomasochistickým chováním spojované vzrušují poměrně vysoký počet jedinců." (Jozífková 2007, s. 23) Medzi BDSM a fetišistické aktivity patrí podľa Digitalisa „... bičovanie, výprask, hryzenie, zväzovanie, horúci vosk, škripce na bradavky, vyholovanie, latexové oblečenie... štípanie, škrabanie, dusenie atď." (Digitalis 2009, s. 235) Je to primárne sexuálna záležitosť, ktorá nemá, čo dočinenia s plodením potomstva, či zachovaním života. Bez predsudkov sa treba zamyslieť nad Digitalisovou poznámkou, kde uvádza, že každý má inak nastavenú hranicu medzi bolesťou a telesnou rozkošou a to, čo je jednému príjemné, môže druhému spôsobovať bolesť. (Digitalis 2009, s. 234) Moje chápanie BDSM praktík je o objektivizovaní bolesti. Človek prežíva počas svojej životnej púte od detstva cez dospelosť až k smrti rôzne podoby smútkov, ktoré sa na ňom podpíšu. Vryjú sa do podvedomia a ovplyvnia jeho ďalšie konanie. BDSM praktiky zbavia človeka duševnej bolesti skrz bolesť fyzickú. Je to akási forma vyslobodenia, či duševnej terapie. U niektorých jedincov je skutočne prah fyzickej bolesti nesmierne vysoký, no duševnú bolesť prežívajú intenzívnejšie[8]. Tieto formy sexuálnej aktivity vo svojej čistej podobe opäť nevedú k zachovaniu života, či udržaniu druhu, hoci pri ich praktikovaní môže samozrejme dôjsť aj k takejto „odchýlke"; prípadne ak sa mieša klasická heterosexuálna pohlavná aktivita s BDSM praktikami môže to byť aj cieľ. Dôležité je poznamenať, že BDSM aktivity nesúvisia výhradne s orientáciou jedinca. Ako dokazuje Jozífková „co se týče sexuální orientace, obě studie zaznamenaly u většiny žen heterosexuální orientaci (67,6 % a 57,9 %), jen velmi malé procento žen uvádělo svou orientaci jako čistě homosexuální (11,8 % a 2,6 %), ale značná část se cítila bisexuální (20,6 % a 39,5 %) [102]. Nordling et al. [124] zaznamenali 18,2 % výlučně heterosexuálních; 40,9 % převážně heterosexuálních; 13,6 % bisexuálních; 9,1 % převážně homosexuálních a 18,2 % výlučně homosexuálních žen ve vzorku 22 sadomasochisticky zaměřených žen ze dvou finských klubů osob s menšinovým zaměřením. Heterosexuální ženy byly s větší pravděpodobností masochisticky zaměřené." (Jozífková 2007, s.35) Podľa autorky je to síce skreslená štúdia, no ukazuje približný obraz sexuálnej orientácie SM jedincov.
V spojitosti s utrpením mal však Schopenhauer podľa mňa pravdu, keď tvrdil, že „... všetci vynakladajú všetky svoje sily, aby ukojili svoje nekonečné potreby a aby sa ubránili rozmanitým utrpeniam, hoci za to nemôžu očakávať nič iné ako práve udržanie tohto utrýzneného individuálneho života, a to iba na krátku dobu." (Schopenhauer 1995, s. 81) Goth subkultúra prijíma utrpenie a žije s ním. Či už ide o fyzické, alebo psychické utrpenie. V umení, ktoré je označované ako gothic, nájdeme dôkaz o tomto silnom pute. Napríklad v hudbe; ako píše Smolík, „... texty gothic rocku jsou inšpirovány gothickou literaturou, ale i pocity zoufalství, zmaru, vzteku, konfliktu, hledání odpuštení a protestu. O gothicích panuje predstava, že trpí depresemi a poškozují se. To v mnoha případech muže být pravda." (Smolík 2010, s.230) Podobná situácia je v upírskych gothic románoch a poézii prekliatych básnikov, v maľbách; napr., Victorie Frances, gothic performance Diamandy Galás, filmoch - kultový gothic film je The Crow od režiséra Alexa Proyasa atď. Bežný človek trpí a verí, že bude lepšie. To mu pravdepodobne dáva chuť žiť a bojovať o šťastie. Goth vo väčšine prípadov neverí v lepšiu budúcnosť, hoci si ju praje. Vidí kam svet speje a často sa prezentuje ako realista, zdôrazňujúc, že nie je pesimista. Goths sú zmierení s tým, že sú iní; zmierení s bolesťou „súčasného sveta", i so svojou osobnou bolesťou (rôzne nepríjemné životné skúsenosti, traumy). V prípade, že je táto bolesť už príliš nahromadená, dochádza buď k spomínanému sebapoškodzovaniu, alebo k SM sexuálnej aktivite, čiže uvoľňovaniu negativity smerom von. Podľa mňa je to istá forma terapie. Tak ako si ide športovec zabehať, goth si pustí žilou. Tak ako si spevák zaspieva, goth sa nechá zbičovať. Netvrdím, že to neprináša aj isté riziká, ale tie sú si v rôznych kontextoch podobné. Väčšinovo prijateľnejšia je určite sublimácia pocitov kdesi v umení, športe, či práci; nie v sexuálnych odchýlkach a potrebe „ubližovať si", no závisí to od toho, čo kto pokladá za normálne, prijateľné, znesiteľné. Všetko akceptovateľné je výsledkom konsenzu autorít, či väčšiny. Väčšina je priemer a priemer je pre goths slabý odvar toho, čo ponúka život. Toľko na vysvetlenie myslenia goths v spojitosti s mainstreamom. Svoju myšlienku by som rada uzatvorila zistením, že BDSM aktivity nie sú primárne o plodení potomstva, ale skôr o uvoľnení napätia tzn. niečo ako „samoterapia", a keďže ich väčšina príslušníkov gothic subkultúry prevádza, nedá sa tvrdiť, že všetky vzájomné sympatie resp. láska v danej komunite smerujú iba k plodeniu potomstva.
Vrátim sa k myšlienke, že goths sú inšpirovaní, prípadne fascinovaní gothic románmi s upírskov tematikou. Ako som už vyššie spomínala, táto fascinácia v mnohom naznačuje ich postoje k sexualite[9]. Fernanda Sousa Carvalho tvrdí, že „ ... these writers' gothic depiction of vampires reflects the debates on gender and sexuality that take place in the 1970s and 1980s. The vampire in this historical context becomes an important metaphor for the desires and fears concerning sexual liberation, related respectively to feminists' and homosexuals' claims for sexual freedom, and to the danger of the consequences of this freedom, represented mainly by the AIDS epidemic. In Carter's and Rice's stories, the vampires' condition as outcasts of humanity is both a freedom and a curse: they can freely satisfy their blood lust, but, as an inevitable consequence, they contaminate their victims." (Carvalho 2009, s.2) V rámci tejto subkultúry žije mnoho prívržencov neviazaným sexuálnym životom, ale nie je to pravidlo. Mnohí si uvedomujú možné dôsledky takéhoto prežívania, iní nie. Má to rôzne dôvody; hedonistické, či psychické; každopádne sa to vymyká Schopenhauerovmu modelu výberu partnera na základe najvhodnejšieho spojenia. Ide tu o čistú slasť zo života, z prežívania života, čiže ja by som to skôr identifikovala s hedonistickými túžbami. Sem samozrejme spadá aj tolerancia rôznych sexuálnych odchýlok, či úchyliek, nech si to už akokoľvek pomenujeme. Symbolika v upírskych románoch[10] nás jasne utvrdzuje o fakte, že ich základom je nepochopenie liberálnych postojov k sexualite[11], možno strach z odmietania spoločnosťou, strach z chorôb, zapríčinených otvorenosťou v kontexte partnerstiev, či orientácie. Carvalho ďalej konštatuje, že „...interpreting the vampire as an abject being demonstrates that the threats and the attraction, the fears and the desires this creature symbolically represents to the social and cultural order reflect the threats and the desires related to the abject implications rendered to sexuality and gender by the sexual freedom and the AIDS epidemic that marked the 1970s and 1980s." (Carvalho 2009, s.6) V klasických upírskych románoch sú upíry charakterizovaní ako krásni, mladí, silní, androgýnni[12] a bisexuálni[13]. Premietnutie života človeka do života upíra značí slobodu vo všetkých možných smeroch, avšak s určitými rizikami pri vampirizácii[14](pozn. aut., procese, kedy upír cicia z človeka krv a z človeka sa buď stane ďalší upír alebo zomrie, prípadne môže zomrieť aj samotný aktér - upír). Celý „svet upírov" je metaforou na náš svet ľudí. Dôkazom sú vysvetlenia od Carvalho, že „... the sucking of blood becomes a metaphor for the sexual act." (Carvalho 2009, s.95) Taktiež myšlienka prevzatá a pretransformovaná z „Etiky Nikomachovej" od Aristotlela, že „...that eating, drinking, and sex are forms of pleasure of contact and touch that when enjoyed in excess bring the danger of exceeding what is necessary. I would say (Carvalho) that this idea can be related to the vampire's blood lust, which involves drinking in excess and serves as a metaphor for sexual excess. Moral codes and moral ethics, however, according to Foucault, have served to prevent people from surrendering to this excessive use of pleasure." (Carvalho 2009, s.45) Autorky pôvodných gothic románov Anne Rice a Angela Carter vytvorili vo svojich príbehoch dokonalý obraz svojho sveta, v ktorom žili[15]. Vsadili svoje túžby resp. túžby vtedajšieho človeka, ktorý sa vymykal mainstreamu; po slobode, rovnocennosti a pochopení do kontextu upíra. Upír beztrestne pije krv svojim obetiam, zabíja ich pri tom, nerozlišuje medzi pohlaviami[16] a dokonca ho netrápi piť krv svojej matke[17], či inému príbuznému. Je dokonalým zvodcom a milencom[18]. Je to amorálna šelma s ľudskou tvárou, ktorá sa skrýva v každom z nás.
V závere mojej práce sa mi potvrdili rôzne predpoklady a dospela som k nasledujúcim zisteniam: Goth je človek liberálny, často hedonisticky založený s otvoreným názorom a postojom voči sexualite aj iným oblastiam života. Keďže akceptuje sexuálne anomálie a jeho život je s nimi často úzko spätý, vyvracia tým Schopenhauerove striktné predsudky v kontexte lásky a sexuality, ktoré majú byť vyústením vôle k životu v zmysle plodenia detí. Vzhľadom na fakt, že medzi nami nežijú iba heterosexuálne páry, naznačuje to opäť odchýlku od idey, že v milostných pletkách ide čisto o najlepšie spojenie k zloženiu nasledujúcich generácii, a tiež to vylučuje predpoklad ním vyhraneného „ideálu krásy". Náklonnosť goths k BDSM aktivitám tiež do veľkej miery vylučuje čistý párový záujem o potomstvo.
Inklinovanie príslušníkov gothic subkultúry k upírskej tematike, dokazuje podľa stručnej interpretácie symbolov v diele Fernandy Sousa Carvalho všetky spomínané hore uvedené skutočnosti.
Použitá literatúra:
DIGITALIS, R. 2009. Goth: Magická stránka temné kultury. Vyd.1. Praha: Volvox globator, 2009. 378s. ISBN 978-80-7207-744-1
HEBDIGE, D. 2012. Subkultura a styl. Vyd.1. Praha: Volvox globator, 2012. 239s. ISBN 978-80-7207-835-6
SCHARFOVÁ, N. 2012. Kronika: Gotický svet. Vyd.1. Praha: Volvox globator, 2012. 144s. ISBN 9-788072-078523
SCHOPENHAUER, A. 1995. Metafysika lásky a hudby. Vyd.2. Olomouc: Votobia, 1995. 159s. ISBN 80-85885-38-7
SMOLÍK, J. 2010. Subkultury mládeže: Uvedení do problematiky. Vyd.1. Praha: Grada publishing, 2010. ISBN 978-80-247-2907-7
Iné zdroje:
Carvalho - Sousa, F. 2009. Sexuality and gender in contemporary women´s gothic fiction: Angela Carter´s and Anne Rice´s vampires. [online] Universidade federal de Minas Gerais: Belo Horizonte, 188 s. [2013-01-18]
Dostupné na internete: http://www.bibliotecadigital.ufmg.br/dspace/bitstream/handle/1843/ECAP-7SHFJY/disserta__o_fernanda_carvalho.pdf?sequence=1
Jozífková, E. 2007. Sexuální submisivita, dominance a fenomén sadomasochizmu. [online] Praha: Karlova Univerzita, 155 s. [2013-01-18]
Dostupné na internete: http://www.bdsminfo.eu/PhD
[1] Goth = príslušník gothic subkultúry. Goths = množné číslo, viacerí prívrženci gothic subkultúry.
[2] Gothic subkultúra: termín gothic sa začal používať k označeniu hudobného štýlu a často sa odkazuje na korene v tzv. čiernom/gothickom romantizme, čo bolo literárne hnutie na konci 18. storočia, ktoré sa zaoberalo záhadami, smrťou, okultizmom, provokáciami a pod. témami. Niektorí autori za predchodcov považujú Edgara A. Poea a Charlese Baudelaira. V 20. storočí tento termín vraj prvý použil manažér hudobnej skupiny Joy Division na konci 70. rokov. Pokračovateľmi boli (hudobné formácie) Bauhaus, Siouxsie and the Banshees a kľúčová kapela The Sisters of Mercy. (voľne zo Smolík, J. 2010. Subkultury mládeže: Uvedení do problematiky. Praha: Grada Publishing, s. 228)
[3] „Lidi alternativního ražení monotónnost neuspokojuje, neboť život je príliš jedinečný na to, abychom jej promarnili. Samozrejme, nesplývat s davem muže být často jak náročné i prospešné, ale to už závisí na individuálních okolnostech." (Digitalis, R. 2009. Goth: Magická stránka temné kultury. Praha: Volvox Globator, s.16)
[4] Vampyres (Upíři) v Digitalis, R. 2009. Goth. Magická stránka temné kultury. Praha: Volvox Globator, s. 63
[5] „Defining gothic fiction proves to be a complicated task, as the very historical origin of the gothic in literature and its description as a genre are problematic. It is commonly agreed that the first gothic novel was Horace Walpole's The Castle of Otranto (1764), published in the late-eighteenth century, and that it presented the main characteristics that would inspire and constitute all the other works later classified as belonging to this genre. But scholars disagree in some points about the delimitation of the traits that differentiate this genre from others, about the works to be included in this tradition, and even about its very qualification as a genre." (Carvalho - Sousa, F. 2009. Sexuality and gender in contemporary women´s gothic fiction: Angela Carter´s and Anne Rice´s vampires. [online] Universidade federal de Minas Gerais: Belo Horizonte, s.9. [2013-01-18] Dostupné na internete: http://www.bibliotecadigital.ufmg.br/dspace/bitstream/handle/1843/ECAP-7SHFJY/disserta__o_fernanda_carvalho.pdf?sequence=1 )
[6] Intersexualita sa týka ľudí, ktorí sa narodili s nevyhraneným biologickým pohlavím, čo súvisí s vývojom chromozómov. Mnoho transgender a intersex jedincov priznáva, že si nepripadajú stopercentne pohlavne vyhranení a vnútorne sa cítia byť ženou i mužom. Intersexuáli sa rozlišujú praví hermafroditi (vlastnia oba pohlavné orgány) a pseudohermafroditi (vlastnia oba pohlavné orgány, no s výraznými odlišnosťami). Údajne jeden človek zo sto je po narodení pohlavne nevyhranený, len sa o tom nehovorí. Pre veľké množstvo ľudí znamená priamy kontakt s alternatívnou kultúrou hojivú terapiu pre ich dušu. (voľne z Digitalis, R. 2009. Goth: Magická stránka temné kultury. Praha: Volvox Globator, s.249 - 251)
[7] Definice sadismu, masochismu, sadomasochismu užívané lékaři: „Podle Weisse je u sadismu vzrušení dosahováno dominancí, totální kontrolou objektu. Sadista je vzrušován fyzickým a duševním utrpením oběti a pocitem, že oběť je plně v jeho moci. U masochismu je vzrušení dosahováno totálním odevzdáním se partnerovi, vlastním ponížením či utrpením. Společný výskyt sadismu i masochismu u jedince, který se může chovat někdy sadisticky a jindy masochisticky, definuje Weiss jako sadomasochismus. Termínem partnerský sadomasochismus pak označuje sadomasochistické aktivity heterosexuálů nebo homosexuálů, kdy jsou potřeby partnerů komplementární, odehrávají se za vzájemného souhlasu a bez pocitů viny či studu. Pseudopedagogický sadismus je forma této sexuální variace směrovaná především vůči dětem a mládeži, při které klade nositel této sexuální variace důraz na poslušnost a disciplínu. Erotická fascinace rekvizitami, které souvisejí s násilím, je označována jako sadismus fetišistický. Pokud tato sexuální preference zahrnuje pouze erotické představy, jedná se o ideatorní sadismus. (Jozífková, E. 2007. Sexuální submisivita, dominance a fenomén sadomasochizmu. [online] Praha: Karlova Univerzita, s.9. [2013-01-18] Dostupné na internete: http://www.bdsminfo.eu/PhD_BDSM.pdf )
[8] „Dominantní a submisivní chování mimo sexuální interakci není chápáno jako „sadomasochismus. Autor zdůrazňuje, že mimo sadomasochistickou scénku nejsou dominanti/dominy krutí a submisiv nemusí být pasivní. Toto chování je jako přijatelné chápáno jen v sexuálním kontextu. Pro některé sadomasochisticky orientované jedince je bolest důležitá, definice zaměřené pouze na bolest však podle Weinberga opomíjejí podstatu SM, kterou autor spatřuje v ritualizaci dominance a submisivity." (Jozífková, E. 2007. Sexuální submisivita, dominance a fenomén sadomasochizmu. [online] Praha: Karlova Univerzita, s. 18. [2013-01-18] Dostupné na internete: http://www.bdsminfo.eu/PhD_BDSM.pdf )
[9] „Mary Chapman calls attention to the fact that gothic fiction has also been considered "a mode that allows the shattering of sexual and social roles." (Carvalho - Sousa, F. 2009. Sexuality and gender in contemporary women´s gothic fiction: Angela Carter´s and Anne Rice´s vampires. [online] Universidade federal de Minas Gerais: Belo Horizonte, s.22.
Dostupné na internete: http://www.bibliotecadigital.ufmg.br/dspace/bitstream/handle/1843/ECAP-7SHFJY/disserta__o_fernanda_carvalho.pdf?sequence=1 [2013-01-18]
[10] Carvalho vychádza z Auerbacha, Geldera, Gordona, Hollingera a Nixona, ktorí robili výskum symboliky upírov (tamže, s.5)
[11] „In the 1970s and 1980s, people were particularly concerned with the issues of sexuality and gender. At that time, women's liberation movements and the gays and lesbians movements contested socially prescribed gender roles.... Angela Carter and Anne Rice wrote during that period and the analysis of their works presented in this thesis demonstrates that both writers have a position against the social control of sexual options, of sexual practices, of gender identities and of gender performances." (tamže, s.176)
[12] „Androgyny, for Wolf, is the condition in which the individual lives and thinks without the necessity of assuming a social position or an identity in relation to one's biological sex and in opposition to the other sex." (tamže, s.34 )
[13] „Rice claims about the ideal of androgyny as a better option for humanity." (tamže, s.179)
[14] „Vampirization for Rice, therefore, is an alternative condition, in which the threatening consequences of the transgressive sexual act are eliminated and only the possibility of satisfaction of the desires remains... Death spasms traditionally serve as a metaphor for orgasm." (tamže, s.125 a 146)
[15] Carvalho: "... my approach shows how Carter's and Rice's works reflect both the desires (concerning sexuality and gender) that are repressed by the hegemonic discourses of contemporary Western culture and the feelings of anxiety and dislocation experienced by people as a result of this repression." (tamže, s.7)
[16] Bisexuality is an important issue in the characterization of all Rice's vampires. Not only the male vampires, but also the female ones are described in a way that endows them with ambiguity in terms of the sex/gender system's dichotomized notions of sexuality. A sexual ambiguity can be perceived in the vampire's behavior and relationships with each other. I would say that this bisexuality functions in the story as an alternative to the compulsory heterosexuality that, according to Butler ("Imitation" 725), characterizes the sex/gender system... This alternative is only possible in an existence different from that of the humans: vampires are not constrained by human moral codes, so that they construct their sexual identities according to their free will (as I am going to argue later, there are vampire rules that restrain their sexuality, but those are rather directed to excessive use of sexual pleasure rather than to sexual orientation). (Carvalho - Sousa, F. 2009. Sexuality and gender in contemporary women´s gothic fiction: Angela Carter´s and Anne Rice´s vampires. [online] Universidade federal de Minas Gerais: Belo Horizonte, s.94. [2013-01-18]
Dostupné na internete: http://www.bibliotecadigital.ufmg.br/dspace/bitstream/handle/1843/ECAP-7SHFJY/disserta__o_fernanda_carvalho.pdf?sequence=1
[17] Considering the vampirization a sexual act, what Lestat commits is a transgression of the incest taboo." (tamže, s.105)
[18] Gothic male lover: „a characterization of this gothic male lover in contemporary gothic fiction (like that of women's sexuality) requires a historical contextualization, so that the implications of stereotypes of women's and men's sexuality can
be identified in relation to contemporary discourses." (tamže, s.49)
