Vianočné mýty a reality
(alebo Ako to vidím Ja)
Vianoce sú za rohom. Áno. Môžem to s čistým svedomím vyhlásiť, pretože je 18.12., a práve z tohto dôvodu som sa rozhodla vyjadriť k skutočne aktuálnej téme dneška. Všetci vieme, že vianočné sviatky sú definované ako sviatky pokoja a lásky, sviatky stretávania sa s rodinou a blízkymi. Prinášajú určitú nádej pre lepšie zajtrajšky, keďže s vianočnými sviatkami sa blíži aj koniec roka. Veriaci ich prežívajú (mali by) „duchovnejšie“. Pohania (dúfajúc) taktiež. A neverci (takzvaní ateisti) sa aspoň tešia na darčeky a kamošov, čo nevideli rok. Všetci sme predsa jedna veľká rodina. O tom niet pochýb.
Pravdou je, že realita vianočných sviatkov je úplne iná ako ich prezentácia a glorifikácia medzi verejnosťou. V prvom rade sú tu naše mamičky a staré mamičky, ktoré proste MUSIA upratať, MUSIA napiecť za vagón koláčov a určite MUSIA nakúpiť darčeky pre každého strýka z hornej dolnej, lebo sa to PATRÍ, MUSÍ, no ako by sme asi vyzerali pred ostatnými. Poznáme sa. Čaro z obdarovania blízkych, čaro a láska z toho, že svoje dieťa poteším koláčikom, ktorý pečiem s láskou, akosi ustupuje do úzadia pred neustálym návalom stresu. My sa už nestretávame za účelom podelenia sa o svoje zážitky, pocity, radosti i starosti. Celé to smeruje k akejsi predvádzacej show, kto čo napiekol, kto čo dostal do daru, sťažujeme sa na prežratosť z predošlých návštev, ako sa nám ťažko žije, a tie choroby, a tie starosti, predbiehame sa v stupni „kto je na tom horšie“, a druhá strana nás neustále núka precukrovaným „kúskom lásky“ bez lásky. Však, keď už sme toho toľko napiekli, nech sa to zje. Uznávam, že naše ženy sú pracujúce ženy a určite to nie je jednoduché, prísť poobede, alebo večer z práce a hurá do upratovania a hurá do pečenia, popri bežných domácich povinnostiach. Myslím si však, že všetko je to o plánovaní, a o osobnom postoji k veciam. Pokiaľ viem, že nezvládam stres, začnem upratovať už v Novembri a kupovať darčeky v Septembri. Do Decembra som v suchu, povysávam, postavím stromček a som šťastná, že mám času na to pečenie, hlavne s láskou : ) A pokojne zapriahnite aj chlapov do tohto čarovného obdobia nakupovania, čistenia domácností a vône škorice pri sporáku. Určite z nich neubudne, ak načas vynechajú závislosť od techniky a naučia sa aj čomusi praktickému. Navyše, strávia viac času so svojimi manželkami, strážkyňami domáceho ohňa : )
Môj postoj k vianočným sviatkom je nasledovný. Veľmi sa teším na ľudí, s ktorými si sadnem k šálke čaju alebo kávy. K mandarínke alebo medovníčku. A keby len na stoličku a k poháru vody, aj tak je mi dobre. Poklábosíme o tom, čo sme prežili, dosiahli, kam sme sa emočne či kariérne posunuli, alebo neposunuli. Teší ma, že ich obdarujem nejakou maličkosťou, kupovanou zo srdca, ktorá ich dúfam trošku zahreje pri srdiečku a pri užívaní/používaní darčeka si na mňa spomenú aj cez rok. Doma si prečítam knižku. Pozriem zopár filmíkov plných snehu, keďže ten mi v našom podnebnom pásme RIADNE CHÝBA a som spokojná a vyrovnaná. V prvom rade si však užívam čas s mojou rodinou. Pozorujem ich zacyklený, ale predsa len správny a ten najlepší možný život. Snažím sa ich počúvať, prípadne im pomôcť fyzicky i psychicky, ak vidím, že to má pre nich zmysel. Určite nie nasilu. Hlavne, sledujem ich zvyky a návyky a učím sa od nich nielen tomu ako to raz v mojom dome bude vyzerať, ale aj tomu ako nechcem, aby to v mojej domácnosti ne-fungovalo. Myslím to úprimne s láskou a rešpektom voči nim. Som im za to všetko VĎAČNÁ. Vnímam svoju rodinu a blízkych.
Téma darčekov je u mňa jednoznačná. Milujem rozdávať darčeky. Prijímam s pokorou, no ešte sa MUSÍM naučiť prijímať s ľahkosťou. Nakupujem už od Septembra. Na začiatku Decembra kuknem zoznam, či mám pre každého, čo by ho teoreticky mohlo potešiť, čo potrebuje a pod., a prípadne dokúpim maličkosti. Hotovo. Plno času na upratovanie a pečenie. Ale nepečiem. Nemám rúru, takže som odbremenená, kým nepôjdem „do vlastného“, ako sa u nás hovorí. V priebehu Decembra už iba prijímam telefonáty od blízkych, že čo majú komu kúpiť, že sú bezradní atď. A viete čo? Ja viem, čo komu kúpiť. Poradím vám ako na to. Počúvajte ľudí okolo seba. Všímajte si, čo majú radi. Všímajte si, čo si oni bežne a radi kupujú, jedia, používajú. Je to úplne jednoduché. A keď vám to nejde takto. Pýtajte sa. Pýtajte sa svojej rodiny a kamošov, čo si prosia, čo by sa im zišlo. Určite vám nepovedia najdrahší mobil, či BMW. Alebo možno aj áno. Potom treba byť kreatívny, pokiaľ na to nestačia vaše peňaženky : )
Vianoce sú o prejavovaní si lásky (Škoda, že nie celý rok sú Vianoce.). Lásky v rodine, medzi priateľmi, známymi. Nie každý je stavaný na verbálne prejavy. Nie každý je stavaný na časté objímanie a dotyky. Myslím si však, že stačí skutočne malé gesto, ktoré dokáže vášmu blízkemu, že vám na ňom skutočne záleží. Vôbec nemusí ísť o fyzický a drahý darček. V tomto smere sú darčeky preceňovaný hmotný blud. Stačí malá pochvala. Stačí počúvať, keď vám priateľ podáva dušu na tanieri. Stačí sa zaujímať o jeho vonkajší i vnútorný život (najlepšie zas po celý rok) a neviete si možno ani len predstaviť, čo to človeku dá a aký bude vďačný. Dnes sa ľudia málo rozprávajú. Myslím o skutočne vnútorných veciach. Prevažne sa uspokojíme s konverzáciou na úrovni, kto čo uvaril, či dobre spal, jedol a či je zdravý. A hodnotenie všetkých naokolo je tiež silnou témou v našich debatných krúžkoch. Myslím si, že keby sa toto zmení, svet by bol krajší. Ľudia sa nepočúvajú. Dokonca samy seba. Myslím, skutočne nevnímajú, mnohokrát aj medziriadkové volania o pomoc. Mnohokrát sa iba potrebujú vyrozprávať, vyreptať, ale druhú stranu si spätne nevypočujú. To nie je konverzácia. Iba plytvanie slovami do prázdna.
Aby som nebola príliš kritická, zakončím túto samo-rozpravu tak ako to cítim. Verím, že každý žije svoj život ako najlepšie vie v danom momente. Ľuďom sa ľahko žije v zabehnutých koľajach a aj vianočný zhon a stres je iba návyk. Tí, čo na to majú síl to menia a tí, čo sú spokojní vo svojej nespokojnosti ostanú v stereotype. Záleží to vždy od daného jedinca, jeho vlastnej cesty, a ja nikoho neodsudzujem. Hlavne všetkým prajem pokojné prežitie vianočných sviatkov v kruhu rodiny, blízkych a priateľov. Nabratie množstva síl (pokojne aj kíl) do nového roka na zvládanie našich osobných životných skúšok, výhier i prehier. Hlavne majte oči otvorené, uši nastražené a srdcia dokorán. Veselé Vianoce : )
