Kvitnúci kov
Odpusť mi srdce na črepy roztečené
Ilúzie krvi blatom povlečené
Tvár na skalu kvitnúcu
A dušu hynúcu.
Odpusť mi lásku plnú Smrtí
Belostnú hruď mi v bolesť drtí
Nenávratne tu a stále.
Mesačný zákon.
Neodvratne v prítomnosti
divokých makov.
Červených lupeňov,
ktoré sľubujú skazu
letného mrázu
a málo chodní(kov)
plných otázni(kov), výkriční(kov)...
lež nie konečných bodiek v raji,
možno v Máji.
Odpusť mi bozky glazúrované
Ilúzie šťastím orámované
Tvár v záberoch krvavých prísľubov
Pália ohne nemých slov,
dutých kameňov
A v deň, keď nás navštívi uslzený Nov,
potečie čierna krv belostnou perinou.