Novembrový dážď
Prológ o duši
V dávnote vekov zomrela mi duša
Stále snívam o nej
No plakať len skúšam
Osamelosť je mojím náhradným bytím
Lietam v oblakoch, no len dážď cítim
Dážď padlých a stratených duší, čo nedokážu kráčať ďalej
Bože pomôž, alebo sĺz mi viac nalej
Prečo tá prázdnota a hmla ma napĺňa ?
Prečo to trpké sucho a ničota...ma zabíja ?
V dávnote vekov zomrela mi duša
Diablov odraz vo víne pokúša
Červené, také červené je...nebo
Moje oči...červené
Moja krv....
....čierna
Prečo ??????
................................................
V dávnote vekov zomrela mi duša
Odvtedy čaká ma ... opúšťa
Opúšťa moje telo bezbranné
Dňom i nocou jej mám menej,
a kde je?
Bezduchá ostávam
V pretvárke
démonická bytosť
Už mám tohto sveta skutočne dosť
Málo odvahy a priveľa prianí
Zabila ju báseň o snívaní....
Čo bude ďalej v poéme o duši
Srdce už nebúši...
Nepatrné znamenie osudu
na bielom krku nechalo ostudu...
.....I am not who you think I am (Stream of passion /music band/).......
Epilóg o tele
Pokračovanie prelúdia na život je neisté
Objavuje sa votrelec
A ja musím ísť do jeho hemisfér
Tuhnutie emócií nastáva v mžiku
Ako sa objaví éter
Cítim jeho temný pohľad v ľade
Je úplne všade
Som štvaná existencia dočasnosti
Som štvaná bytosť súčasnosti
Znechutená
Strašne znechutená
Poslušne sa poddám jeho prianiu, ktoré nemá
Dočinenia s realitou...trpkou Lolitou...
Nikdy sa nedočkám oslobodenia z jeho milostných pút
V zápästia mi viaže tŕňový prút
A tečie, steká mi po tele
Jeho milosrdenstvo smrti mi steká po tele....
