RETROspektíva
Tŕne minulosti
priviazané ku končekom vlasov.
Bodľač páli na hrudi.
V hlave množstvo hlasov.
Tŕne minulosti
oživujú rany.
Každým ťahom hrebeňa
ťahajú ma k zemi.
Pripomínaš ho tak strašne...
až to núti tvoriť básne;
Po nociach, keď vo sne
snažím sa snívať,
nie bezducho zívať.
Tŕne minulosti
oblejem červeňou
zdravých lupeňov.
Tŕne minulosti
Prezlečiem do šatu súčasnosti.
Tŕne minulosti...
drtia mi kosti,
od základu
až k mŕtvolnosti.
Ničia ma,
Driapu ma,
Škrtia ma,
Dusia ma,
Hryzú ma.
Stále sama,
Samá
Bolesť !!!