uTOPENÁ
Odrážam kamene odo dna morí.
Stále menej a menej to bolí.
Lúče cez vodu v tvári chladia.
Strom trápení a jazva hadia.
Svet pod nánosmi hliny.
Roztápajú kamenné sliny.
Rosa oblačných očí mizne.
Všetko bahno padá svižne.
Odrážam kamene odo dna morí.
Stále viacej a viacej to bolí.
Teba - na opačnej strane.
Ja som spokojná v bezpečnej bezodnej jame.