Bezmenná

Bezmenná

„Upíry, pokračuje profesor; živia sa krvou, žijú v tme

a nenávidia slnečné svetlo, ktoré ich ničí.

Majú ostré zuby a mimoriadne schopnosti:

poslúchajú ich nižšie tvory a môžu meniť svoju podobu.

Boja sa vône cesnaku a znamenia kríža...

Sú nesmrteľní.

Aby ich človek zahubil, musí im prebodnúť srdce

kolíkom, vyrobeným zo šípkovej ruže alebo jasanu."

(Luis Scafati, 2007, s.77)

Neustále sa utiekam do vlastného sveta, a keď otvorím oči a uvedomím si realitu...ach... Životom kráčam ako po špirále - prítomnosť, minulosť, prítomnosť, minulosť a zrazu príde bezčasovosť, mimošpirálovosť. Žiadna linearita, žiadny Uroboros, neustále a nekončiace sa „tu a teraz". Ľudská myseľ nemá hraníc. Som len ja a moja myseľ. Bezvýchodisková osamelosť ľudského druhu.

***

Narodila som sa pod „šťastnou" hviezdou. Sociálne sme situovaní nadštandardne. Otec je úspešný spisovateľ a mama je bývalá modelka s vlastným štúdiom. Po materiálnej stránke mi nikdy nič nechýbalo. Navyše som jedináčik. Rodičia by na viac detí aj tak nemali čas. Starám sa o seba sama prakticky od základnej školy. Na strednej som si vždy vedela vyplniť čas zmysluplne. Na rozdiel od niektorých mojich rovesníkov, som voľno využívala na rozvoj svojho ducha. Každý deň jeden záujmový krúžok → Angličtina, Fínčina, Maľovanie, Tanec a Klavír. Cez víkendy som sa pripravovala do školy a večery boli na oddych. Buď som sa túlala niekde poblíž prírodou alebo som chodila na klubové koncerty gothic-kých kapiel do „Vampyr pubu".

Vždy sa pridalo pár spolužiakov, ktorí sa hneď opili a robili bodrel. Tak je tomu dodnes. I dnes ma asi čakajú podobné zážitky. Nieže by mi to prekážalo. Rada sa zasmejem, ale... primárne si potrebujem vychutnať hudbu a svoje myšlienky. Hudba a moje myšlienky. Nekonečno ľudskej existencie... potom trpké prebudenie a fakt, že pomaly končím vysokú školu. Moja myseľ však ustrnula v dieťati, v rozprávkach a ireálnych predstavách, ktoré ma stále viac mučia. Mučia ma tým viac, čím viac si uvedomujem realitu a praktickú nesplniteľnosť mojich prianí. Osamelosť...

***

Je sobota večer. Opúšťam zlatú klietku. Pred domom ma čaká Mary Ann (Marianna), moja best friend. Ona jediná zvláda moju melancholickú povahu. Dohodli sme sa, že dnes sa do klubu zladíme. Obe sme si obliekli čipkované fodričkové sukničky nad kolená; dierované silonky (ona červené, ja čierne); korzetové typy topov a lak na nechty je tiež zladený (ja červený, Mary Ann čierny). Líčenie máme vždy podobné a vlasy obe dlhé čierne. Stáva sa nám, že si nás kamaráti mýlia. Keď však otvoríme ústa, všetkým je jasné koľká bije. Mary Ann je živel. Divoká, spoločenská, zvodkyňa. Na druhej strane, ja som príliš zviazaná morálnymi zásadami a preferujem samotu, ktorá ku mne zvoláva múzy resp. dáva podnet k umeleckej tvorivosti.

Mary Ann: „Miláčik, čo ti to toľko trvalo? Určite si opäť trčala na FB (Face booku) a písala si s pánom XY, ktorý sa tvári, že je upír. Hm?"

Ja: „Upíry existujú Mary Ann!... A nie, nemáš pravdu, potrebovala som maľovať jeden obraz. Potom ti ho ukážem. Ešte nie je hotový."

Mary Ann: „Dobre, dobre... ale koncert začína o 5 minút. Kamoši čakajú. Ešteže mám dnes auto! Od vás je to pešo pol hodina."

Ja: „Takže dnes nepiješ?"

Mary Ann: „Ti hrabká! Však máš narodky! Auto nechám u brata vo firme."

Ja: „Hm, narodky... Nepripomínaj mi to. Desí ma to číslo."

Mary Ann: „25? Však to je len štvrťstoročie!"

Ja: „Ha-ha-ha (ironicky), poďme radšej sexica."

Mary Ann: „Čo si pustíme na cestu? Temnú romantiku alebo niečo tvrdé? Dnes je tvoj večer."

Ja: „Pusti mi Roba Vitaccu."

Mary Ann: „Lacrimas Profundere alebo Lost?"

Ja: „Tú moju od Lost!"

Mary Ann: „Máš to mať." /Lost: In my blood ♫♪/

***

Kým sme dorazili ku klubu, Mary mi pustila „In my blood" asi 4x. Vie, že potrebujem melanchóliu ako soľ a najkrajšie texty produkujú Lacrimas Profundere a Lost. Lacrimas-u píše bývalý spevák Chris a do Lost-u si pravdepodobne píše Rob. To však nie je pre túto chvíľu podstatné. Podstatné je, že sme na mieste, a že Mary Ann má pre mňa obrovské prekvapenie. Dúfam len, že to nebudú dve fľaše čierneho Absinthu, ako naposledy. Dnes večer nemám chuť ležať na záchodovej mise.

Mary Ann: „Pozri, čo tu mám!" - vytiahla z tašky fľašu čierneho Absinthu - „Ale dnes len jednu, a to nie je to spomínané prekvapenie. Chi-chi-chi..."

Ja: „Díky, už som mala strach."

Mary Ann: „Poď ideme dnu! Ale daj ruku! Priťahuje to chlapcov."

Ja: „Ty trúba!" (veselo)

V podniku bolo plno, ako vždy keď je koncert. Hrajú SadDolls. Poznám len jeden album. Poslal mi ho spomínaný XY zazipovaný cez mail-a. Dúfam, že zahrajú aj moju obľúbenú pieseň... Už zas som mysľou inde. Krásna zasnežená krajina. Spln mesiaca. Bosá sa borím snehom a vidím ho. Volá ma a mizne. Nesmrteľnosť sa strieda s nekonečnom. Srdce mi búši. Prečo zas zmizol?

Mary Ann: „Halóóó, zobuď sa, miláčik! Kukuč, tam sú chalani. Stôl máme s priamym výhľadom na pódium. Čaká tam aj tvoje prekvapenie."

Ja: „Čo? Nechápem... Jééjda!" - v ušiach mi hučí song „Death is your name" a pri našom stole je o človeka naviac. Z diaľky vyzerá ako XY, ale iba po jednej fotke sme si poslali, tak neviem. Čím idem bližšie, tým viac mám pocit, že je to on. Neviem ako to Mary Ann dokázala. Písal, že nechodí von resp. veľmi zriedka. Predýchavam. Postavil sa a vzal mi ruku do svojej dlane. Pobozkal ma na ňu. Asi umriem...

XY: „Konečne ťa spoznávam osobne, bledá kráska."

-práve zazneli prvé tóny najkrajšej piesne od SadDolls: „In your lies". Vzal ma za rameno.

XY: „Smiem prosiť?"

-prikývla som a už sme boli na parkete. Mal nesmierne studené ruky. Pri pohľade do jeho modrých očí som sa znova ocitla v mojej zasneženej zimnej krajine. Konečne som dohonila môjho neznámeho princa a bol to on. Celý ten čas to bol on. Cítila som to.

Z môjho snenia ma prebral letmý studený bozk na krk. Vsadila by som sa, že jeho dych bol ako zmes krvi a čerstvej hliny. Musím sa zbaviť tej posadnutosti upírmi!

XY: „Volám sa Jussi. A ty?"

Ja: „Ja?... Prepáč, čo si sa ma pýtal? Niekedy ulietavam... inde." - povedala som zahanbene, no nespúšťala som zrak z jeho očí. Zvláštne sa leskli.

XY = Jussi: „To nie je dôležité... Dáš si niečo?"

Ja: „Ani nie. Mary Ann má Absinth a nechcem ju sklamať. A ty? Dáš si s nami?"

Jussi: „Rád by som, ale... mám nejaké problémy so žalúdkom."

Ukázal mi, že mám prednosť a šli sme k stolu. Mary Ann začala nadšene nalievať. Rovno po deci a komu sa neušlo, ten si objednal. Jussi sa na mňa ospravedlňujúco pozrel. Zrejme hneď vytušil, že mi nezáleží na tom, aby niekto pil na moje zdravie, tak sa upokojil.

Po tom deci Absinthu, čo som vypila sa mi trochu zatočil svet a o to viac som potrebovala svoj svet. Mary Ann to hneď spoznala a začala sa venovať jej novému objektu. Jussi sedel oproti. Divne na mňa pozeral. Bol skutočne bledý a mal pričervené pery na chlapca. Vlasy mal polodlhé, malý cop a zopár nepoddajných trsov mu padalo do očí. Oblečený bol nádherne. Hmm, tento outfit ho musel vyjsť riadne draho. Po chvíli vstal a načiahol ku mne ruku.

Jussi: „Poďme sa prejsť."

Kývla som, že dobre a vyšli sme z klubu. Obrovským prekvapením bol sneh. Súvislá vrstva snehu... v septembri. Prehodil cezo mňa svoj plášť a ostal iba v košeli.

Ja: „Nie je ti zima?"

Spýtala som sa takmer šeptom. Pokrútil hlavou a ruka v ruke sme kráčali zasneženým mestom. Padali obrovské vločky, ako z môjho sveta. Je to on. Jeho oči by ma nesklamali, viem to. Prudko zastal a pozrel mi hlboko do očí. Akoby si práve prelistoval mojou mysľou. Stále mlčky, ale veľavravne ma objal. Mal úplne premočenú košeľu, no ani ho nedrglo. Bol ľadový a z jeho dychu som cítila krv a hlinu. Nie, nie je to sen! Jemne sa mi prehrabával vlasmi a jeho krvavé pery sa jemne dotýkali môjho krku.

Jussi: „Čakal som na teba storočie, láska. Kým sa znovu narodíš, a kým si spomenieš na našu krajinu, na mňa... na našu lásku..."

Otvorila som oči a po Jussim akoby sa zem zľahla. Nebol to sen. Stále som mala jeho plášť a jeho vôňu som cítila vo vlasoch. Musím sa vrátiť za Mary Ann. Aj tak mi asi neuverí. Alebo by som sa mohla už konečne zabiť. Už som aj tak stará a zmysel života - to, čo je? Premáhajú ma vlastné predstavy o živote, nadreálny svet a už dva mesiace som v depresiách z útrpnej osamelosti.

Prv sa porežem do prsta mojím malým vreckovým nožíkom. Keď to bude moc bolieť, tak kašlem na to. „A drop of your blood tastes like wine today" spieva Ville v najúžasnejšej piesni od Him. Áaau, kašlem na to! Vzala som sneh a priložila som si ho k rane. Hlúpa hus! Som hlúpa hus! Opäť raz mi udrel Absinth na mozog. Len nechápem, prečo ma tu Jussi nechal samotnú...

***

Vrátila som sa do „Vampyru" a Mary Ann sa nechápavo pozerala smerom ku mne. Kapela hrala akurát „Mistress goodnight" a Jussi sedel na svojom mieste. Absolútne mi to nedávalo zmysel. Hodila som po ňom nahnevane jeho plášť. Mal na sebe druhú košeľu, takže nie som blázon, aspoň že tak. Akosi zneistel a pozrel sa chvatne na mňa. Na plášti boli stopy krvi z môjho prsta. Sčerveneli mu oči, schmatol plášť a utiekol preč. Čisté psycho.

Mary Ann: „Čo si mu spravila, dear? Vrátil sa bez plášťa a povedal, že ty sa hneď ukážeš za ním."

Ja: „Nechápem. Idem za ním. Ak by som sa nevrátila, volaj mi až zajtra! Bude to na dlho." -povedala som Mary Ann, lebo som tušila, že tu niečo nehrá.

Vonku pršalo. Vydala som sa za mesto. Je tam stará zrúcanina. Okolo hustý les. Intuícia mi napovedala, že to je tá správna cesta. Celá premoknutá som kráčala k okraju lesa. Mala som pocit, že ma niekto sleduje. Nad hlavou mi lietal netopier, ale vzhľadom na to, že som gothička mám rešpekt a nebudem ho predsa odoháňať. Kde je Jussi? Je to skutočne môj krásny temný princ? Musím domaľovať ten obraz. Už mi nezostáva veľa... roboty.

Kráčala som tmavým lesom až som mala platformy (gothic-ké topánky s vyvýšenou podrážkou) celé od blata. Kvapkala mi voda z vlasov a išla na mňa únava. V ušiach mi znela melódia „In your lies" a rekapitulovala som si pomaly večer. Pohľad do jeho modrých očí ma kúsok po kúsičku zabíjal. Je to láska? Láska bez bolesti nemá zmysel, takže áno. Opäť vidím snehové vločky a môj milý mi uniká v hmle. Nesmiem zaspať, ne...

***

Zobudila som sa v obrovskej posteli. Povlečenie bolo z červeného baldachýnu a nábytok v izbe ťažký masívny. Pozrela som sa na mobil. Áaach, celý deň som spala. A je tu sms od Mary Ann: „Ahoj kráska J Dúfam, že si oki. Ozvi sa, keď bude čas. Kiss" - milá. Noo, ozvem sa, keď zistím kde som. Zaujímavé, že vôbec nemám strach. Posadila som sa a zistila som, že mám na sebe niečiu bielu hodvábnu nočnú košeľu. Hmm, pekná. Pri pokuse zísť z postele a poobzerať sa, zrazu vŕŕŕŕźg a otvorili sa dvere. Pretieram si oči, štípem sa, nespím. Jussi? Vypleštila som na neho oči ako škuľavá vačica.

Ja: „Kde som? Prečo si odišiel? Prečo si ma nechal samú? Však si písal, že ma nikdy neopustíš!" - spustila som na neho zúfalo.

Jussi: „Nikdy sme sa nemali stretnúť, Bezmenná. Alebo sme sa nikdy nemali rozísť. Mám o teba strach."

V rohu izby som si všimla krásne čierne krídlo. Prešla som kol Jussiho a zahrala som prvé tóny songu od Lost: „Waiting for you". Jussi sa oprel o kraj a začal spievať: „Hallo, this is my suicide... lost my heart and I try to die but I can´t...♫♪♫" Snažila som sa hľadieť na klávesy, ale nešlo to. Opäť zas ma zhypnotizoval. Sadol si vedľa mňa a šepkal mi do ucha: „I am waiting for you." Znelo to úprimne. Mala som pocit, že moje sny konečne ožili a konečne existuje len jedna realita. Po toľkých rokoch čakania. Je to láska? Láska bez strachu o lásku nemá zmysel, takže áno.

Naše pohľady sa stretli a viac som nepotrebovala odpovede na moje otázky. Všetko bolo v tých hlbokých kamenných očiach. Objali sme sa. Bolo to príjemné, i keď mrazivé objatie. Zavrela som oči a všade boli vločky. Obrovské snehové vločky. Cítila som jeho chladný dych na svojej tvári. Ľadové ruky ma hladili po chrbte ako ostrie noža. Úplne som sa poddala temnej vášni. Slzy mi padali z očí ako včerajší lesný dážď.

Auu, pri hraní mi praskla rana na prste a akosi som si to neuvedomila hneď. Zavial silný vietor a už som len videla môjho princa na okne. Oči červené, vycerené tesáky, rozdýchaval. Podišla som k nemu. Pud sebazáchovy mi veľa nehovorí. „Stoj!": povedal. Košeľa mu viala v rytme vetra. Vlasy strapaté, rozšantené, padali mu do očí. Strčila som si prst do úst = dezinfekcia. Dobre, už nekrváca. Zvláštna chuť. Jussi sa pomaly priblížil späť ku mne a dostala som najnádhernejší najdlhší bozk v živote.

† Myšlienkový chaos, nezvyklá na šťastie, melanchólia ako čierna ľalia v zovretej dlani.

Čo ďalej?... čo s nami/mnou ďalej???... †

Hučí mi v hlave. Ou, na mobile 10 hodín. Ďalšia sms od Mary Ann. Idem jej... ty kokšo, však ja som doma. Oblečenie visí cez okraj postele, čisté. Košeľu mi však nechal. Nebol to sen. Idem si to zrekapitulovať, lebo už sa strácam vo vlastnom živote → prv moja oslava; Mary Ann nahovorila Jussiho nech sa konečne ukáže medzi ľuďmi; potom tanec, sneh... a obrovské vločky a Jussi zmizol i nezmizol. Neskôr pršalo. Bola som na hrade, ale neviem presne kde. A ten bozk, krv a hlina, stále cítim túto zvláštnu pachuť v ústach. Hm, a som doma. To je zvláštne. Zapnem Skype a napíšem Mary Ann.

Ja: „Terve /fínsky ahoj/ Mary Ann. Som okJ Musím ti toho veľa porozprávať, ale radšej osobne. Naši dnes dôjdu z dovolenky a sľúbila som, že bude upratané."

Mary Ann: „Dôjde ku tebe. Hodím tepláky a pomôžem ti. Zatiaľ mi všetko porozprávaš. Daj mi pol hodku, bo bojujem s miskou mṻsli J A sprav mi kávu! Kiss"

Ja: „Teším J Idem sa aj ja prebrať. Kiss"

Jussi nie je na FB. Býva tam vždy až po večeroch. Musím s ním hodiť písmenká o tom, čo sa vlastne dialo. Čo si pustím na ránko? Him mi už dlho nehral. Začnem s „Heaven tonight". You are my heaven tonight Jussi. Dúfam, že to vieš... Tepláčiky, staré tričko s motívom Exploited, vlasy do drdola a som pripravená na grunt domu. Aspoň sa naši potešia, že som na nich myslela. Keď stihnem, tak im aj uvarím niečo dobré zdravé.

Zbehla som dolu po schodoch, zapla kávovar a vytiahla dva vysávače zo skrine. Mary býva presná. „Cŕŕŕń": zvoní zvonček pri dverách.

Mary Ann: „Ahoj láska!" cmuk na líčko- cmuk na druhé

Ja: „No ahoj, kráska!"

Mary Ann: „Zvedavá som na každý detail."

Ja: „Všetko ti poviem, neboj sa. Ale som riadne zmätená a zaľúbená a zmätená..."

Mary Ann: „Nezúfaj, miláčik. Verím, že aj tvoj princ je zaľúbený."

Ja: „Hm, asi áno."

Mary Ann: „Ukáž mi prv obraz. Dáme kávu a lacná pracovná sila je k dispozícii."

Ja: „Poď hore!" - odkryla som plachtu, ktorá bola cez obraz a Mary Ann onemela. Nestáva sa jej to často.

Mary Ann: „Nádhera. Bittersweet art!"

Ja: „Ešte nie je dokončený. Ale ďakujem. Je to moja arteterapia."

Zakryla som obraz a zišli sme do kuchyne na kávu. Po úvodnej reči k téme sme sa pustili do upratovania. Poviem vám, že upratať dvojposchodový barák nie je sranda. Našťastie stačilo zriadiť podlahy a odprašiť. S prestávkami to trvalo tak 5 hodín. Kým sme skončili, Mary Ann vedela všetko. Dokonca mi porozprávala o jej novom objave z pubu. Nejaký Vladimir, výmenný študent z Ruska, nadpriemerné IQ, kafre sa do IT a čiernej mágie. Tá mágia ma znepokojila, ale snáď nerobí zle živým tvorom. Mary Ann furt potrebuje takéto divné typy. Ja som sa rozplývala nad Jussim a Mary Ann mi odklepla, že je to skutočne celé divné. Varovala ma, nech si dám pozor a hlavne, nech sa vyvarujem výpadkov do „môjho sveta" v prítomnosti Jussiho. Aby som sa nestrácala na pomedzí reality a sna. Budem sa snažiť. I keď, bez „môjho sveta" by som neprežila v našom svete.

***

Prešlo pár dní. Môj vzťah s Jussim bol opäť obmedzený na elektronickú net komunikáciu. Pozoruhodné bolo, že naša konverzácia sa úspešne vyhýbala inkriminovanému večeru. Ja som sa akosi bála spýtať sa ho, lebo som si sama nebola istá... sebou. On neviem. Pôsobí tajomne. Vždy sa ozýva zásadne po zotmení. Posiela mi poéziu, odkazy na gloomy muzičku a niekedy dlho do rána filozofujeme o ne-zmysle života a iných ťaživých témach. Spávať chodím nad ránom. Ťažko sa mi vstáva na prednášky, ale iba 2x do týždňa mám od 7:30h., tak dá sa. Niekedy mu posielam seminárky. Zaujímajú nás podobné témy. „Narcizmus" ho zatiaľ najviac zaujal. Obaja čítame Freuda a vymieňame si poznatky a pikošky. Mám rada naše intelektuálne ponuré večerné rozhovory.

Inak, svoj voľný čas plne venujem maľovaniu. Nechýba veľa a obraz bude už dnes hotový. Zajtra je však piatok, a to znamená → párty u Mary. Téma je „Upíri". Z toho vyplýva nasledovné = pije sa zásadne červené víno; jedia sa gumené príšerky, pripomínajúce hmyz; kulisa budú filmy „Nosferatu" + „Dracula" + „Queen of the damned". Potom gothic-vampyre songs do rána. Tento druh akcií usporiadavame raz mesačne a býva vždy fajn, lebo sú tam len naši najbližší priatelia. Pozvem Jussiho! Čo tým stratím? Mary Ann pozvala Vladimira, tak nech tam nie som bez partnera.

Je 23:00 hod. Je prihlásený. Hrá mi Katatonia. Album „Last fair deal gone down". Krásne temné texty a prepracovaná hudba ma unášajú do mojej snežnej krajiny. Hustý sneh mi kalí zrak a nevládzem dosiahnuť svetlý bod môjho rezídua... Jussiho. V mžiku ma preberie môj vlastný PC. Načítalo mi pieseň, čo mi poslal Jussi a sama sa spustila. Je to kapela Tunes of dawn a pieseň „Gloomy Sunday". Okolo tejto piesne vzniklo množstvo samovrážd. Keď som ju prvýkrát počula, aj mne sa prestalo chcieť žiť... ako už mnohokrát... ale zachránili to moje vlastné slzy. Slzy sú liek na všetko. Potom čas a zas slzy a zas čas až do konca...

Jussi: „Si tu, moja jediná?"

Ja: „Áno, sledovala som klip ku „Gloomy Sunday" a uvažovala som nad... všeličím... Zajtra je párty u Mary Ann, dôjdeš?"

Jussi: „Rád ťa uvidím... Už to je týždeň a pripadá mi to ako večnosť. Pripadá mi to ako večitá večnosť. Večnejšia ako môj večný život."

Ja: „Teším sa na naše opätovné stretnutie viac ako na čokoľvek na svete."

Jussi: „J"

Ja: „Vieš, kde býva, či?"

Jussi: „Či?... Budem tam, kráska."

Ja: „Dnes musím ísť skôr spať. Zajtra mám od rána školu, a hneď potom idem k Mary Ann, pomáhať pripraviť výzdobu a jedlo a tak... L"

Jussi: „Akceptujem tvoje rozhodnutie. Zajtra budeme spolu celú noc a vynahradíme si to, snáď..."

Ja: „Vypočuj si ešte toto → Dark Princess: Join me in life"

Jussi: „A ty toto → Him: Join me in death" /kiss smile/

Ja: /kiss smile/

Off - off

***

Je piatok poobede. S Mary Ann sa mám stretnúť pod Tescom, a potom ideme ku nej spolu. V ušiach mám slúchadlá a počúvam stále dokola „Join me in life" a „Join me in death".

Mary Ann: „Moi /fínsky ahoj/ miláčik!" cmuk-cmuk

Ja: „Moi, čo podnikneme prvé?"

Mary Ann: „Ideme ku nám. Dáme si zelený čajík a pustíme sa do výzdoby. Bude to trochu ako na Halloween, ale nevadí. Potom môžeme zrelaxovať v perličkovom bazéne - už je konečne opravený, a potóóóm ti dám oneskorený narodeninový darček. Až včera došiel."

Ja: „Súhlasím, ale nemala si si robiť starosti so mnou."

Mary Ann: „To je radosť, ty trdielko... Ha ha ha."

Ja: „Tak Ok, tak poďme!"

***

Keď už bolo všetko pripravené, Mary Ann mi darovala nádherné šaty → rozšírené rukávy od zápästia, V výstrih, celé čipkované s motívom ruží a končia tesne pod zadkom. Nechala som si k nim aj moje koženkové gate a normálne som si pripadala príťažlivo. Takto budem oblečená večer. Perličkový kúpeľ sme si nechali nakoniec. Mary Ann nevydržala s tým darčekom, ale ani sa jej nečudujem. Zhodili sme zo seba šaty. Pustili sme si do veže Frown od piesne „Vernal blood" a šupli sme sa do vody. Príjemne sme sa uvoľnili a pokonverzovali sme si o našich láskach. Pokojne sme sa vyparádili a s pohárom vína čakali ľudí.

Okolo 21hodiny sa vyskytol Vladimir. Za chvíľu na chvíľu mi obaja zmizli z očí a zvyšných ľudí som vítala sama. Po hodinke sa zjavili a už chýbala iba jedna osoba. Pozerali sme „Queen of the damned", popíjali vínko, kecali o zážitkoch zo školy a spriadali plány do budúcnosti. Už som nedúfala, že sa Jussi objaví. Vyšla som na balkón a pustila som si do uší Frown: „Redemption". Od Mary Ann je krásny výhľad na mesto, a dokonca je dnes aj poetická hviezdna obloha.

Jemný septembrový vánok mi fúkal vlasy do očí, z ktorých mi nepatrne tiekli slzy. Čo som si myslela? Iba sa so mnou zahráva, tak ako každý iný. Uhladene sa so mnou zahráva... „Together to the end of life♫...Oh, please you redemption for my soul ♪ My broken heart burns for you♫" Keď začala pieseň „Endowed", niekto mi vybral slúchadlá z prípojky a hralo to nahlas. Mylslela som si, že Mary Ann, ale než som sa stihla otočiť, pocítila som silné zovretie okolo pása. Zvláštna vôňa jednoznačne odkazovala na Jussiho. Dlho som sa premáhala, než sa otočím, no nakoniec som to nevydržala a jemne som sa v jeho náručí zvrtla.

Bol to on. Košeľa od krvi. Tvár bledšia ako obvykle. Kamenné temné oči na mňa pozerali s láskou. Je to tak ako si myslím? Nie, toto nie je dekór k tematike večera. Zamkol balkón a kľúč odhodil. Než som stihla niečo povedať, silne mi stisol ruky a povedal: „Prepáč."

Ja: „Neprepáčim... nemám čo."

Jussi: „Raz to príde. Vieš, že budeš navždy moja. Vždy si to vedela

† Leave me alone sweet enemy. You don´t understand what I say. I just wanna say I love you. WANNA say I love you................................ But I can´t.† /Lacrimas Profundere song: The Letter/

Nebola som si úplne istá, o čom hovorí. Pokiaľ by však „moja realita" bola reálna realita, viem čo nastane. Víno mi príjemne udrelo do hlavy. Nie som si istá sama sebou. Sneží? Toto nie je dobré! Včera som domaľovala obraz. Viem, čo nastane. Je to nekončiaci sa boj. Čo môžem urobiť, aby som to zmenila? Pohladila som Jussiho po tvári a povedala som mu: „Láska je večná. Láska, ktorá skončí nikdy láskou nebola. Buď sa budeme milovať navždy v zatratení života, alebo to hneď teraz vzdajme."

Pevne si ma ku sebe privinul a začal ma vášnivo bozkávať. Pomaly skĺzol k spánku a pokračoval ku krku. Nikdy som nič podobné nezažila. Bolo to úžasné, no potom prišla ohromná bolesť. Ako sa mi zakusol do krku, cítila som bolesť oceánov, ba hurikánov temných vôd. Život sa mi prehral pred očami a slabosť mi spôsobila vločkové rezíduum. Prečo stále posadnutosť upírmi a snehom? Je to môj osud. Obraz domaľovaný, osud ukončený... alebo započatý, kto vie. Po chvíli prestal a mňa sa zmocnila neskutočná sila. Nezabil ma. Premenil ma. Vystrel ku mne zápästie a povedal: „Toto nás navždy spojí."

V opojení vášne som sa vrhla po jeho krvi. Kto to nezažil, neuverí. Všetky pozemské ľudské hrátky sú v porovnaní s týmto pocitom miliónkrát slabšie. Sadli sme si na zábradlie balkóna. 13 poschodí pod nami. Severný vánok ovieval naše kamenné telá, ale naša láska horela viac než večný oheň...

† KRIMI NOVINY, TITULOK:

25 ročné dievča si podrezalo žili na svoje narodeniny. Našli ju na okraji mesta v kaluži krvi. V ruke držala list pre svoju najlepšiu kamarátku „Mary Ann, domaľuj ten obraz, nech som konečne šťastná a raz mi prepáč môj čin.

Stretneme sa v nebi."