Čierny Absinth
Nesiem sa zľahka po červenom koberci. Po pravej ruke mám obrovské okná s kovovými ozdobami, ktoré bránia čo i len kúsku svetla preniknúť až ku mne. Vysoké stropy s gotickou klenbou pôsobia akosi necitlivo voči mojej osobe. Osobe... táto charakteristika vlastnej existencie už neplatí krute dlho. Pokračujem nerušene v ceste. Chlad kľučky neprekoná chlad mojej dlane... srdca. Ticho sa ozýva temnotou v mojej duši. Tá miestnosť je asi hrôzostrašná pre bežného človeka.
Len tri životy a dlhá doba vzad. Prekliata, sedela som na schodoch do neznáma. Absint rozliaty pod mojimi bosými nohami. Všade veľa krvi. To tá fľaša. Ako sa rozbila. Som ju rozbila. X-tý nevydarený pokus o uplatnenie sa ako umelkyňa. X-tý nevydarený pokus o život. Horí, horím, horíme a niekto sa o mňa bojí. Ja sebec!
Alebo je to len ďalšia z mojich ilúzií o dokonalom všetkom. Perfekcionisti to majú v živote ťažké...
Čo robím vo vani? A nahá? Miestnosť, nie moc priestranná, a plechová vaňa uprostred. Vlažná voda ma prebrala. Som sama. A či nie? Možno blúznenie. Skrvavené rany zružoveli vodu. Au. A bolí ma krk. Dlhé čierne mokré vlasy prilepené na prsia. Krásny morbídny obrázok. Krása ubíja. Som krásna. A ešte trochu opitá, ale už to prechádza.
Z vedľajšej miestnosti, vlastne jedinej v mojom malom byte, sa ozýva „Gloomy Sunday". Inšpirácia pre moju tvorbu. A dnes je čo? Práve tá ponurá nedeľa.
Kto to pustil? Vyleziem z vane. Nahá a mokrá zanechávam za sebou stopy na koberci. Sedí v kresle. Je mi chrbtom. Náhle sa otočí a premeria si ma pohľadom. Zamatová bledosť jeho pokožky mi zastavuje dych. Oči takmer bez farby, náznak modrej. Na košeli fľaky od krvi, mojej... Už si spomínam. Zachránil ma, keď som spôsobila tú absintovú spúšť.
Z dlaní mi stále steká krv. Koberec nasakuje túto čiernu vášeň. Votrelec, záchranca sa takmer nebadane ku mne priblížil. Pije mi z dlaní. Tvár celá od mojej nuly pozitív. Aké mrhanie! Nádherný bledý tvor, moja krv na jeho perách. Sladké pery. To nedovolím! Beriem zo stola striebornú dýku a vrážam mu ju do srdca. Sme od krvi. Našej...
Len dva životy a dlhá doba vzad. Prekliata, sedím na krvavočervenom koženom gauči. Čierny absint horí v pohári na stole. Čakám milenca, ktorý neprichádza. Výjavy neprežitých chvíľ a iluzórnych spomienok mi plnia hlavu. X-tý nevydarený pokus o „normálny" vzťah. X-tý nevydarený pokus o život. Blúdi nocou radšej ako mnou. Zosmutnel. Pobledol. Pochudol. Neskoro zistil, čo som za monštrum. Normálny vzťah? Čo si myslel? Že budeme šťastní až do smrti? Alebo klasická šablónka: super, kríza, super, dieťa, svadba, smrť (?) Dovoľte mi zasmiať sa tejto normálnosti. Mám snáď zomrieť od nudy už v 30-dsiatke? Ha ha ha!
Priviazal ma o stoličku a urobil mi prednášku o moralite - debilite. Vyrezala som mu srdce. Už nerepce...
V minulom živote a dlhej dobe vzad zradila ma milenka, asi snáď. Sedeli sme vo vani plnej kvetov, pili absint plný jedov. Netušila to strašné zlo, čo spôsobí jej to. Vaňa plná krvi, našej...
Nesiem sa zľahka po červenom koberci. Už dávno nie som. Uväznená medzi životom a smrťou pykám za svoje minulé hriechy. Duše rozpáraných lások mi trhajú dušu na slnečné kryštály. Trpím za každého bezcitného tvora. Nádherný bledý On ma však sprevádza. Miluje i zvádza. Aj najťažší údel spasí čistá Láska. Aj najťažší skutok vylieči zlepenec bielych odleskov...
Čierny absint mi zahltil opäť mozog.
Pripútala som ťa k posteli a uvažujem o vykúpení už pred vraždou.
Nezabijem ťa.
Nestojíš mi za to!
Bež!
The end
