Píšem vety. Nie preto, že by som na to bol nejak extra nadaný, ale baví ma to. :) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dnes už ikonické záhradné kreslo Adirondack začalo svoj príbeh písať ešte v roku 1903 vďaka džentlmenovi menom Thomas Lee. Ten mal krásne letné sídlo vo Westporte v New Yorku priamo pri jazere Champlain.
Chcel by som ti ich opäť pár venovať. O peknom včerajšku, krajších zajtrajškoch, tvojom úsmeve či zvodnom pohľade, ktorý má dostáva do kolien.
Melódia, ktorá mi prostredníctvom telefónu preniká slúchadlami až do uši dotvára vynikajúcu atmosféru cestovania malebnou krajinkou. Je plná zelene, stromov, ktoré mi miznú pred očami a nahrádzajú ich ďalšie a ďalšie.
Je tu nový deň, slnko sa zdvihlo zo svojho úkrytu, svetlo sa dotklo mojich oči a úsmev pristál na mojej tvári. Svet sa točí pomaly a viem, že to bude dobrý deň.
Má vlasy uviazané v cope a bola práve teraz vymyslená. Vraj je to praktickejšie, ako rozpustené, hoci tie jej seknú viac. No nechce sa zapáčiť, netrápi ju, čo si myslia ostatní, načo aj, keď je vymyslená.
Slnku, ktorého lúče sa nás príjemne dotýkajú a dokáže presvietiť pochmúrnu náladu. O daždi, ktorý je tak potrebný pre život a celej tej atmosfére, keď na vás dopadajú kvapky a vám je aj tak úplne fajn.
Nevadí, že sa roztopíš, nebudem ťa ani fotiť. Lebo vieš čo? Toto má to práve čaro, že si tu teraz. Aj keby som ťa skúsil postavať znovu, už to nebudeš ty. Tento okamih už nezopakujem, ani nevrátim. skúsim si ťa zapamätať a ak zabudnem, nevadí.
Práca počká, Facebook nikdy nespí, ten ti nikam neujde. Či je niečo fakt zmysluplné a hodnotné v televízii? To by ma teda úprimne prekvapilo.
Prehrať s Francúzskom na vrcholnom hokejovom podujatí je jednoducho blamáž. Stať sa to však môže aj najlepším, viď Kanada. Naš mladý, nie práve najsilnejšie zložený tím to jednoducho nezvládol a neudržal dvojgólové vedenie. Rozhodcovia nás tiež zrovna dva krát nepodržali.
Ježibaba na metle s obrovským nosiskom (vietor sa s ňou teda nemaznal). Vedľa nej diviak, opodiaľ autobus a z hora sa na to všetko pozerá mierne zamračená paní v klobúku.
Môžem byť akokoľvek smutný, nervózny, vystresovaný či unavený. Je tu! Vždy pripravený podať packu, priniesť loptu a zlepšiť mi náladu.
Smejme sa spontánne nahlas a tešme sa z maličkosti tak, ako to vedia len deti. Neriešme malichernosti, nasávajme túto chvíľu. Buď dnes mojim kompasom na mape šťastia.
Vždy keď idem večer okolo, pozerám sa na neho z okna autobusu, sedí tam s piatimi igelitovými taškami, no na nákupe zrejme nebol.
Na úvod asi treba napísať, že nasledujúce riadky budú pôsobiť klišéovito, vety a frázy, ako i celkový obsah bude zľahčený, pretože ich píše momentálnym šťastím a láskou "zdrogovaný" človek.
Hoci sa hovorí, že sa z nich skladá celý život, už svojim názvom akoby chceli dať najavo, že nie sú priveľmi dôležité. Sem tam však vedia vylepšiť deň a vyčarovať úsmev na tvári.
Dajme zarobiť kolotočárom, točme sa, smejme sa. Trošku sa bojíš však? Dobre ja tiež, prekonajme to spolu! Prejdime sa mestom, ako by sme v ňom boli úplne sami a cestu po ktorej kráčame postavili len pre nás.
Z okna vidím susedom do kuchyne. Pani suseda niečo vyvára svojmu mužovi a okolo nej pobehujú ich malé deti, sú to takí malí nezbedníci, sem tam ich len tak pozorujem a vraciam sa v spomienkach do svojich detských čias, kedy sme sa s bratom hrávali na ulici a všetci susedia z nás mali radosť.
Je to zvláštny pocit, vlastne taký zmiešaný. Na jednej strane sa mi vybaví toľko krásnych spomienok a prežitých chvíl v jednom okamihu, že sa musím smiať, no následne ma zaleje akési prebudenie, bezmocnosť a sklamanie, že to už je dávno preč.
Podivný ujo stal na námestí a kŕmil holuby. Ľudia ho obchádzali, bol špinavý a zapáchal, "jasný čudák", vraveli si a ich pohľady bol povýšenecké.
