...
Už ma to zarazilo aj kedysi, no včera úplnenajviac. Ešte sa to dokonca objavilo v jednom nemenovanom seriályvysielanom na nemenovanej televízií (Chirurgovia na Prime, keby čosi). Takk veci. Alebo ešte mám niečo trepnúť do vetra?
Teraz už vážne. Neviem či si pamätáte tie časyv škôlke a na začiatku školy, keď chlapci svoju náklonnosť dievčatámprejavovali tým, že im robili zle a bili ich a tak. Samozrejme, žesvoje pocity nedali najavo, lebo v tom veku to je niečo strašné. „Haha, tydoliezaš za babami“ alebo „Kto stúpi na čiaru je do Katy, fuuuuj, ty si doKaty.“ Asi som bol troška iný. Môj najdlhší vzťah som mal zrovna v škôlkea vždy som si svoju lásku hneď vyhľadal, keď som ráno prišiel. Takisto tobolo aj v škole, aspoň prvých pár rokov. No dobre, musím priznať, že občassom aj ja spravil niečo ako potiahnutie za vlasy a podobne, ale nikdy ničúplne strašné. A škoda, že som nebol jeden z tých silákova bitkárov a nemohol som svoje dievča ochrániť pred ostatnými, alebol som aspoň diplomat, neplakal som (nie často, iba keď ma nútili jesťkarfiol, fuj) a vždy som tých agresorov poslal na niekoho iného. Bolo tosíce svinstvo, ale tak neochráň seba a svojich blížnych. No a naviac,5-ročný chlapec toho moc nevymyslí.
No lenže horšie bolo, že aj keď to týmdievčatám vadilo, tak sa im tí chlapci stále páčili a to už sa dostávamk samotnému problému. Ľudia sa na niečo sťažujú, no pritom si to aj takvyberú. Tak to čo toto? A hlavne v láske ma to štve najviac, lebočlovek sa často zaľúbi do niekoho, kto mu ubližuje a vie, že nemá šancu,no pritom má okolo seba kopec správnych ľudí, ktorí mu dokážu byť vernía dokážu mu opätovať city. Prečo sme teda niektorí takí slepí? Musím,bohužiaľ, rátať aj seba.
Keď som niekedy z niekoho sklamaný, možnoaj teraz, ťažko povedať, možno mi je to už úplne jedno, tak sa s tým užčasto zmierim, lebo som takpovediac na to zvyknutý. Ale viac ma trápi to, žesom hlúpy. A mal by som s tým niečo robiť. Však aj robím, ale neviemči basketbal alebo chatovanie (veď mi aj vy môžete napísať) na to pomáha.
Tak a teraz keď sa tak poobzerám okoloseba a vidím všetkých tých slušných a dobrých ľudí prechádzať sasamých na ulici, tak mi to príde dosť ľúto. Snažia sa byť milí, otvoria dvere,pustia v električke sedieť staršiu pani o paličke bez toho aby icho to musela požiadať, usmejú sa na vás, keď idete okolo. Prečo? Jednoducholen tak, aby spravili deň krajším. A čo z toho majú? Sú sami. Saminie sú len tí, čo sú silní drsňáci, fajčia, pijú, fetujú a neviem čoďalšie.
Namiesto úsmevu sa tvária ako keby vás chcelizabiť len čo sa im otočíte chrbtom a keď sa úprimne smejú, tak často je tona niekom, koho považujú za menej dobrého. Naserie, čo?
Krásna modrooká blondínka, ktorú nadovšetkoľúbite, pretože je iná ako ostatné a vôbec to nie je blondínka aké poznátezo vtipov (pardon ak sa zdá, že to je moc zosobnené, je to len príklad) sivyberie nejakého hip-hopového výrastka, ktorý namiesto aby vás pozdravil siprekríži ruky takou rýchlosťou až sa zľaknete a aj tak tomu vôbecnerozumiete. A keby to bolo veľmi útočné tak prepáčte, ja poznám veľadobrých ľudí čo počúvajú hip-hop, ja im to neberiem, len som si ich vypožičaldo tohto príkladu. A keby len to modroočko si ho vyberie. Kdežeee. On máokolo seba kopec takých, zeleno okú, hnedo okú, ba dokonca aj žlto oká tam je.Veľmi neobvyklá farba očí. A všetky tieto vedia čo je to za týpka, ako saspráva a pritom stále dávaju prednosť jemu pred inými aj keď on im všetkýmvyhovieť nemôže.
Možno je celý tento môj pohľad na vec dosťradikálny a možno som zatrpknutý chalan, ktorému niečo nevyšlo a terazpindá na všetko okolo seba a všade vidím len to zlé.
...
A možno mám aj trocha pravdu. A náhodou,dnes som bol v jednom kvetinárstve a vážne sa mi to tam páčilo. Možnotam niekedy pôjdem kúpiť kvety niekomu, ale najskôr asi mame, lebo nie je komuinému. Aspoň neminiem veľa ;) no kuk na toho optimistu čo je vo mne.
Celé to predtým malo byť v podstate o niečominom, ale keď už je tak čo, aj tak som lenivý.
Len som chcel povedať, ľudia si vyberajú častotú tažšiu cestu, ktorú nemajú šancu prejsť. Alebo ako sa hovorí, vždy sa dá,len treba chcieť, tak preto radšej poviem, že je malá šanca prejsť. Asi si chcúniečo dokázať a preto sa aj bezhlavo vrhajú do všetkého čo im príde predhlavu (už vidím ako sa na tomto niektorí moji známy na tom potichučky zasmejú).Možno sa s tým ani nedá nič robiť a sme proste takí. Aspoň sa lepšiespoznávame. A radi riskujeme. Jak ja dnes, som zariskoval, zo srandy som chytilkamošku na mieste kde sa zranila (nemá robiť kraviny) a chytil som jednuaj ja L. A ešte sa tu aj sťažujem akorobia chalani zle babám, hrozné. No nevadí, ale potreboval som to napísať.
A prečo včera ten mobil nezazvonil? Prečomi to vlastne vadilo? ... Fakt to chcete vedieť? Tak nečítajte len prerex a poslednúvetu článku. Pardon, predposlednú. Ešte som sa rozhodol čosi pridať. A škoda, že veľa ľudí odradí dĺžka článku, inak by som sem ešte čosi pridal.
Hej ty! Dobre, vieš, že myslím, práve teba. Jeto aj o tebe tento článok!!
