Jedného dňa nad šálkou čaja muž rozprával doktorovi svoj príbeh:
Na začiatku vojny žil so svojou ženou a piatimi deťmi vo Varšavskom židovskom ghette. Nacisti, ktorí, ako je známe, vtrhli raz do ulice, kde žil so svojou rodinou, a s výnimkou onoho muža, ktorý bol právnik a hovoril dobre nemecky, zlikvidovali Nacisti všetkých obyvateľov. Na mieste ich zastrelili, vrátane jeho ženy a detí. Priamo pred jeho očami. Prial si, aby mohol zomrieť s nimi. "Musel som sa rozhodnúť, čo urobím," pokračoval v rozprávaní. Bolo ľahké prepadnúť nenávisti. Ako právnik som však mal mnoho skúseností a vedel som, čo spôsobuje nenávisť mysli a telu človeka. Bola to nenávisť, čo zabila šesť ľudí, ktorí pre mňa znamenali na svete najviac. Vtedy som sa rozhodol, že po zvyšok života, nech je to pár dní alebo mnoho rokov, budem milovať každú osobu, s ktorou prídem do kontaktu." Zaujímavým momentom v tejto úžasnej historke je, že právnik k rozhodnutiu odpúšťať a milovať nedospel z náboženských dôvodov, a nebola to ani reakcia na nejaký mravný imperatív alebo prikázanie. Urobil ho proste na základe svojich pozorovaní života a porozumeniu, že láska regeneruje, zatiaľ čo nenávisť ničí, počnúc tým, kto nenávidí.
