reklama

Toronto - New York a medzi tym

Sedim v Central parku a po dlhsej dobe som konecne opat otvoril dennik a pokracujem v pisani, aby som zdokumentoval udalosti priblizne za posledny tyzden. Z Toronta som dalej pokracoval Greyhoundom do Chicaga. Na americkej hranici, kam sme prisli uprostred noci, sme museli vsetci vystupit z autobusu a ist na pasovu kontrolu. Bol som trochu nervozny, pretoze uz sa mi raz stalo, ze mi nedali viza. Vtedy to bolo vo Vancouveri, mal som este stary pas a pracovnicka na konzulate mi len sucho oznamila, ze nemaju zaruku, ze z Ameriky odidem, resp. ze sa vratim naspat do Kanady. Vraj nemam v Kanade dostatocne zazemie, aby som sa tam naspat vratil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tentokrat to prebehlo bez problemov. Ked som povedal, ze chcem precestovat Spojene staty a potom ist dalej do Mexika a Juznej Ameriky, mlady pasovak na mna hodil chapavy pohlad a podal mi papier, nech ho vyplnim. Povedal som mu, ze nemozem vyplnit kolonku s adresou, lebo ziadnu adresu v US nemam,. Povedal mi, nech tam napisem len Chicago. Potom sa ma spytal este na par veci. Cim sa zivim, kedy sa chcem vratit spat... Ja, ze nicim. Bol som pravnikom ale vykaslal som sa na to a isiel som sa tulat po svete, a kedy sa vratim, to netusim. Pokrutil len hlavou, dal mi peciatku a zavolal dalsieho na rade.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Chicagu som stravil len par dni, co je skoda, lebo toto mesto urcite stoji za to spoznat blizsie. Odtial som isiel do Milwaukee vo Wisconsine, kde som sa chcel dopatrat po nejakych stopach po svojom pra pra dedovi, ktory tam prisiel niekedy na rozhrani 19 a 20 storocia a nikdy sa z Ameriky nevratil. Vybaveny len par starymi fotografiami a minimom informacii o nom som isiel viacmenej naslepo, ale povedal som si, ze skusit to musim. A nieco mi hovorilo, ze to musim zahrnut do svojej cesty. Nebudem sa o tom blizsie rozpisovat, lebo to je sukromna rodinna zalezitost, ale nakoniec som nasiel viac ako som ocakaval, aj ked na inom mieste ako Milwaukee. Keby som sa zajtra musel vratit naspat na Slovensko, uz len kvoli tomuto by moja cesta mala vyznam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Milwaukee som prvykrat "couchsurfoval". V Toronte ani v Chicagu som nenasiel nikoho cez couchsurfing, kto by ma ubytoval ale v Milwaukee ma prijali hned traja. Stacy, u ktorej som nakoniec byval (spal na gauci), mi hned na zaciatok dala bicykel a kupon na pivo zadarmo v jednej z mnohych mikro pivarni, ktore tam maju. Okrem toho, ze ma Stacy prichylila pod strechu starej vily vo viktorianskom style v centre mesta, kde byvala, ukazala mi mesto, predstavila svojich priatelov, ktorych som nahovoril na jesenne kupanie (otuzovanie) v Michiganskom jazere a ja som mal moznost spoznat toto mesto ocami ludi, ktori tam ziju. Presne o tom, myslim si, je couchsurfing.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V New Yorku som mal opat stastie. Ubytoval ma chalan, Manny, ktory zije v Queens. Mam celu izbu a postel len pre seba, co mi po 20 hodinovej ceste v autobuse padlo velmi vhod. Manny sa prestahoval do New Yorku pred par rokmi z Jeruzalemu a v sucasnosti sa uci dole v basemente svojho domu varit pivo. Chce si vytvorit svoj vlastny recept. "Potom pojdem naspat do Izraela, kde budem predavat najlepsie pivo v krajine", vysvetluje mi s usmevom a s trochou ironie. "Dufam, ze ti to vyjde." Zda sa mi to taky prijemne uleteny plan a naozaj mu zelam, nech sa mu to podari. "Urcite sa mi to podari. Ja som stastny clovek. Vo vsetkom, co robim, mam stastie." Tak toto je dobry zivotny postoj. "Vzdy sa ale budem vracat do New Yorku. Toto mesto je jedinecne, toto je mesto, kde sa to proste vsetko deje," pokracuje dalej Manny. Myslim, ze ma pravdu. Ked som sem vcera prisiel, hned ma chytila taka nalada.., ozil som, aj po 20 hodinach v buse. New York ma energiu, ktora sa dostane aj na vas. Tulam sa po uliciach Manhattanu a sledujem vsetkych tych ludi. To mam rad. Sadnut si na nejake miesto v centre mesta, kde to zije, plne ludi a sledovat to vsetko okolo seba, ten organizovany chaos, vnimat a nasavat atmosferu. Ako teraz v Central parku. Pozorujem ludi, masy ludi... ludi, ktori behaju, korculuju, ci uz na lade alebo na chodniku, tancuju si sami pre seba, so sluchatkami na usiach, len tak sa prechadzaju, spia na trave, bicykluju, citaju, pisu, ponukaju odvoz na riksi, na kociaroch s konmi, medituju, clnkuju sa, potulni knazi kazu sami pre seba, pripadne pre niekoho, koho nahodou zaujmu, zenia a vydavaju sa tu, drzia sa za ruky, chlapi so zenami, chlapi s chlapmi, zeny so zenami... stari, mladi, cierni, bieli, zlti fialovoruzovi... Jedno velke divadlo. New York je ako cely svet v malom a zintenzivnenom vydani. Ako velky kotol, v ktorom sa to vsetko miesa a vari. A zomelie kazdeho, kto sem pride. Myslim, ze ani jeden cely zivot nestaci pre uplne pochopenie a uchopenie tohto velkeho jablka. New York len tak lahko neuchopite do dlani, to on uchopi vas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako tu tak sedim, uvedomil som si, ze som uz vyse mesiaca na ceste. Vobec mi to tak nepripada, ale vlastne ani neviem ako mi to pripada. Cas nesledujem, nemam hodinky, nemam mobil. Cas je to, coho mam kopu. Nikam sa nemusim ponahlat. Ked pozorujem vsetkych tych ludi, ktori sa niekam nahlia, do roboty, z roboty, pomyslim si, ze som mimo celeho toho rychleho blazniveho systemu, v ktorom sa clovek len ponahla a mozno ani nevie vlastne preco a kam. A je to dobry pocit. Ludia sa ma casto pytaju ako dlho budem cestovat a kedy sa chcem vratit domov. Ja mam stale tu istu odpoved. Neviem. Cas nie je rozhodujuci. Asi ked uz toho budem mat naozaj dost, ked uz budem unaveny z takehoto tulackeho zivota, jednoducho ked uz budem vediet, ze je cas ist domov. A mozno to bude skor ako by som chcel, z prozaickeho dovodu, ked sa mi minu vsetky peniaze... Zatial ale mam pocit, ze som len na zaciatku a caka ma este velky kus cesty, kym si poviem, "ano uz idem domov".

Matej Sudor

Matej Sudor

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rád sa dívam z výšky. Vtedy viac vidím. Zoznam autorových rubrík:  Veci osobnéVeci verejné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu