Pomník padlým vojakom Bundeswehru (nemeckej armády po roku 1955). Mimo záberu je aj kniha so všetkými menami. Narážka na „druhú stranu“ sa týka dedičstva Druhej svetovej vojny. Večné pykanie za hriechy minulosti zmysel ale asi nemá... Nemcom slúži ku cti, ako sa s históriou vysporiadali a vnímam to tak, že to zlé jasne odsúdili.
Záber na Palác Bellevue zasadený v parku Tiergaten, kde sídli od roku 1994 nemecký spolkový prezident. Ako správny turisti si ho fotíme z predných sedadiel doubledeckra - autobusu číslo 100, ktorý vás za cenu bežného cestovného (prípadne vrámci Berlin City Card) povozí popri hlavných atrakciách Berlína.
Navštívili sme aj zámok Charlottenburg trošku dalej od centra. Postavený bol na prelome 17-tého a 18-tého storočia a pôsobí obrovsky, vrátane rozsiahlych záhrad. Dodatočne som sa dočítal, že Charlottenburg je najväčším zámkom v Berlíne a počas Druhej svetovej vojny bol do veľkej miery zničený.
Výklad jedného z mnohých obchodov v tureckej časti Kreuzberg. Navštívili sme aj sobotný trh, ale ten bol skôr multikulti, vrátane ázijcov a afričanov. Z 3,4 milióna obyvateľov Berlína, je až 200 000 Turkov (najväčšia komunita mimo Turecka) a vo Wikipédii píšu, že 4 až 5% celej nemeckej populácie má čiastočne tureckých predkov.
Nič nehovoriaci záber na známy Alexanderplatz (pomenovaný podľa ruského cára Alexandra I) ilustruje hlavne to, že z turistického pohľadu sa podľa mňa nejedná o nič zvláštne. Na Východ od Alexa, ako toto námestie volajú miestni, sa dá prejsť Alejou Karla Marxa a pozorovať ducha NDR v podobe nám dobre známych činžiakov.
Ikonou Alexu je predovšetkým televízna veža - so svojou výškou 368 metrov najvyššia budova v Nemecku. Do výšky 200 metrov sa môžu dostať aj návštevníci. Neviem posúdiť, do akej miery je medzi Nemcami stále prítomné bývalé rozdelenie. Ekonomicky určite a stretli sme sa tiež s tým, že deti si nadávali pri drobnom konflikte v autobuse do východných a západných.
Najväčšie turistické sklamanie v Berlíne je zaručene Checkpoint Charlie, gýčová pripomienka ikonického prepojenia (alebo rozdelania?) jednej a druhej časti Berlína. Totiž, vyzerá to len na atrapu pôvodného miesta a amerických vojakov, s ktorými sa môžete za poplatok odfotiť. Inak ale bolo dosť na hrane, čo sa mohlo na tomto mieste rozpútať - napríklad v roku 1961 počas Berlínskej krízy tu oproti sebe stáli americké a sovietske tanky. (V pozadí prechádza Trabi Safari v rámci ktorej sa môžete nechať povoziť trabantami po Berlíne.)
Táto budova sa náchadza v parku v Postupimi a po Druhej svetovej vojne v nej Churchill, Stalin a Truman rozhodovali o usporiadaní Nemecka a povojnovej Európy. Pikoškou je, že keďže Postupim susedila so Západným Berlínom, tak jeden z mostov bol používaný na výmenu špiónov.
Súčasťou honosnej Postupimi je aj „konkurent Versailles“ - park Sanssouci, súčasť Svetového dedičstva UNESCO. Mne osobne sa Postupim celkom páčila a ešte raz by som zdôraznil jej charakteristiku „honosná“, pretože taká mi presne pripadala - hoci v nie vyslovene okázalom štýle.
Končím pozvánkou na ďalšie dva plánované blogy: o Múzeu Stasi - tajnej polície z čias NDR, v ktorom som sa okrem mnoho iného dozvedel, že spomínaná Postupim bola plná konšpiračných bytov.
A zhodou okolností neďaleko Múzea Stasi sa nachádza pútavo spracované Múzeum teroru, kde boli svojho času lokalizované Gestapo a SS. Posledný z minisérie blogov o Berlíne bude z koncentračného táboru Sachsenhausen, ktorý sa nachádza hodinku cesty severne od Berlína.
Pokračovanie nabudúce.
