Čo považujete za najväčšiu ekonomickú tému súčasnosti?
Finančnú krízu a jej následky. Tá totiž bolestivo odhalila nepomer medzi tým, ako sebavedomo ekonómovia dávajú odporúčania pre hospodársku politiku a tým, koľko naozaj vedia o fungovaní ekonomiky. Spôsob akým kríza vypukla a to aké efekty majú prijaté opatrenia v hospodárskej politike v mnohom protirečí doterajším makroekonomickým „pravdám“.
Líšia sa dopady ekonomickej krízy na jednotlivé krajiny sveta alebo žijeme v tomto zmysle na jednom svete?
Je pravda, že posledná finančná kríza má vzhľadom na prepojenosť svetových trhov globálny charakter. No samozrejme existujú rozdiely v jej efektoch na jednotlivé krajiny alebo odvetvia. Okrem iných faktorov závisí napríklad miera zlých investícií v danej krajine aj od jej integrácie na svetové kapitálové trhy cez ktoré pritiekla záplava nových peňazí vytvorených centrálnymi bankami v reakcii na prasknutie poslednej bubliny na prelome tisícročí.
Ako vnímate protesty proti úsporným opatreniam v Grécku či ďalších krajinách? A v tejto súvislosti, mali by sme byť ako občania viac aktívni?
Záplava nových papierových peňazí vytvorila ilúziu bohatstva, ktorá viedla k mnohým chybných investíciám a pomýlenej spotrebe na cudzí účet. Z tejto ilúzie sa teraz musia krajiny a ich občania bolestivo prebudiť. Je nutné upraviť očakávania ohľadom budúcej životnej úrovne na existujúcu realitu. Teda zakryť sa perinou na akú máme. To znamená menej dávok, nižšie dôchodky a často bohužiaľ aj vyššie dane. Týka sa to najmä starých členských krajín so štedrými sociálnymi systémami, ale z časti samozrejme aj Slovenska. Nespokojnosť, ktorú takéto opatrenia vyvolávajú je pochopiteľná. No obávam sa, že iná možnosť ako šetriť neexistuje. Teda ak nám nepožičajú marťania.
Zaujímavou aktivitou think tanku INESS, ktorého ste spoluzakladateľom, je projekt Cena štátu. Aké máte na ňu odozvy?
Najviac nás teší, keď túto stránku, ktorej hlavným posolstvom je, že obed zadarmo neexistuje, používajú učitelia vo výuke. Dáva to nádej, že mladí ľudia budú o tom, čo robí štát a kde na to berie peniaze vedieť viac ako ich rodiča a budú tak vedieť robiť racionálnejšie rozhodnutia v hlasovacích búdkach. Tieto dni sme v rámci podpory povedomia o existencii nášho portálu uskutočnili podpornú kampaň vtipných videí, ktoré môžete nájsť na www.bohatsieslovensko.sk.
Ako by sa počas ekonomickej krízy mali správať slovenskí politici?
Krízu síce na Slovensku nevyriešime, no mohli sme aspoň zmierniť jej dopady a urýchliť ozdravné procesy v ekonomike. Slovenská vláda sa ale bohužiaľ vybrala inou cestou. Namiesto konsolidácie verejných financií výrazným šetrením v často neefektívnych výdavkoch štátu zvolila vyššie dane a odvody pre súkromníkov, ktoré v kombinácii so zmenami v zákonníku práce ešte zvýšia už tak vysokú nezamestnanosť. Samozrejme stále nie je neskoro a guľu vysokých daní a utlmujúcej regulácie z laby „slovenského tigra“ možno odstrániť kedykoľvek. Otázne je, kedy bude tak zle aby sa politici k tomu konečne opäť odhodlali.
A ako by sa mali správať bežní občania?
Bežní občania by mali byť opatrnejší pri zadlžovaní sa a to najmä na financovanie spotreby. Vyššia nezamestnanosť bude trápiť Slovensko ešte asi nejakú dobu, čo zvyšuje riziko straty príjmu. Je dobré mať preto nasporenú aspoň nejakú rezervu a zároveň sa snažiť odkladať si aj na dôchodok. Už dnes je pomerne jasné, že štát svoje sľuby v prvom piliery nebude schopný plniť a oslabený druhý pilier situáciu nezachráni. Snaha riešiť dlhovú krízu cez tlačenie nových peňazí povedie pravdepodobne časom k vyššej cenovej inflácii, na čo je dobré byť pripravený.
K téme neprehliadnite stránky INESS, Cena štátu a Bohatšie Slovensko. Prípadne si pozrite Lampu na tému Zaplatíme za Grékov .
Viac informácií o festivale Jeden svet v Prievidzi, vrátane programu 25 filmov, nájdete na www.jedensvet.prievidza.net .
