Jeden svet je filmový festival dokumentárnych filmov, ktorý predstavuje prehliadku filmov z rôznych kútov sveta zaoberajúcich sa problematikou porušovania ľudských práv, odkrývaním pozadia konfliktov, nahliadajúcich do života utečencov a žien či ľudí žijúcich v nedemokratických režimoch. Festival organizuje občianske združenie Človek v ohrození.
Tento rok sa regionálny festival uskutoční od stredy 13. do soboty 16. februára 2008 aj v Dome kultúry v Prievidzi. V rámci 7 filmových kategórií si diváci budú môcť pozrieť 20 filmov. Pripravujeme aj sprievodné podujatia - diskusie so zaujímavými hosťami, prezentácie fotografií, divácku anketu, súťaž, či výstavu fotografií a obrazov. Hosťami festivalu budú: Marián Čaučík, (predseda organizácie eRko), Malika Mežidová (čečenská utečenkyňa žijúca na Slovensku), Nora Beňáková (riaditeľka o.z. Človek v ohrození), Andrej Bán (novinár, predseda a zakladateľ ČVO) a novinári Jana Čavojská a Vladimír Kampf a tých vám prostredníctvom krátkych rozhovorov postupne predstavíme...
Zahrievacia otázka: ako sa momentálne máte? :-)
Odpoviem ako Keňania: Mzuri sana = veľmi dobre. Takto odpovedia vždy, okrem tých dní, keď sa majú naozaj dosť mizerne, vtedy povedia iba mzuri = dobre. Posledné týždne boli pre mňa dosť náročné: začiatok roka v znamení našej Dobrej noviny, vianočnej koledníckej akcie, ktorú sme organizovali už po trinásty krát a potom mimoriadne udalosti v Keni začiatkom roka a výzva SOS Keňa nám popri iných každoročných januárových povinnostiach v eRku dali riadne zabrať. Ale teším sa z toho, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí majú otvorené srdcia pre pomoc druhých, aj keď sú ďaleko. Takýchto skúseností sme urobili veľa, povedal by som, že čím ďalej viac. Takže mzuri sana. :-)
Teraz už naostro a filozoficky. Čo pre vás znamená, keď sa povie „človek v ohrození“? Či už s veľkým alebo malým č...
Keď sa povie „človek v ohrození“, znamená to pre mňa signál, že niečo nie je v poriadku a že niečo treba urobiť. Znamená to vyrušenie z bežného chodu vecí a výzvu konať aj keď si myslím, že toho už robím aj tak dosť, aby sa tá situácia pre človeka či ľudí v ohrození zmenila. Ťažké je, že často sú naše možnosti pomôcť veľmi obmedzené a v ohrození je tak mnoho ľudí – od nenarodených detí po ľudí na sklonku života, od ľudí trpiacich následkom prírodných katastrof po obete nenávisti, násilia a nespravodlivosti po celom svete...
A keď sa povie „iba“ človek?
Človek je žiaľ často ten, kto vytvára svojím konaním ohrozenie druhému človeku, alebo aj sebe samému. Na druhej strane je človek schopný reflexie a veľkej tvorivosti v prospech druhého a v prospech spoločného dobra. Verím v dobro, ktoré sa skrýva v každom z nás a ktoré je odrazom Dobra - Boha, ktorého môžeme spoznávať explicitne či skryto. Myslím, že hľadať a konať dobro človeka oslobodzuje...
eRko, teda hnutie kresťanských spoločenstiev detí... Skúste túto organizáciu charakterizovať. Pravdupovediac, nie som si istý, či aj skratka eRko niečo vyjadruje. A čo považujete za jedinečné, originálne napríklad v porovnaní s inými neziskovkami?
eRko je od písmena R a slova radosť, ktorú chceme spolu s deťmi žiť. Základom našej činnosti sú detské spoločenstvá, skupinky, ktoré sa so svojimi vedúcimi vo voľnom čase stretávajú a všeličo zaujímavé spolu robia. Snažíme sa vychádzať zo záujmov detí ale tiež ich formovať, viesť ku práci na sebe a radostnej službe iným ľuďom, k spoločnému objavovaniu Boha a pozitívnemu prežívaniu vzťahov v miestnej komunite, obci a farnosti.
Charakteristický a jedinečný je azda náš štýl, ktorý je ťažko niekoľkými slovami popísať. Predsa len skúsim: tvorivosť, dôraz na spoluprácu, nie na konkurenciu, sprostredkovanie hodnôt, snaha o spoločné dobro a úctu ku každému človeku a jednoduchosť – snažíme sa s deťmi byť „jedného ducha“.
Známa je aktivita Dobrá novina, ale vlastne po celom Slovensku fungujú rôzne spoločenstvá eRka. Vaše aktivity sa v tomto smere dotýkajú mladých ľudí, ktorí sa na nich aj aktívne zúčasťňujú. Neviem, či budete súhlasiť, že často v celej spoločnosti dochádza k potláčaniu niektorých morálnych hodnôt, ktoré napríklad aj vaša organizácia predstavuje a snaží sa rozširovať. Čo považujete v tomto smere za najväčšiu výzvu?
Konzumizmus a morálny relativizmus - to, že mnohí ľudia by v súčasnosti chceli akoby sami definovať čo je dobré a čo je zlé. Myslím, že morálne hodnoty, ktoré učí cirkev a ktoré uznávali naši otcovia a starí otcovia sú dobrou bázou pre šťastný život jednotlivca aj pre dobré fungovanie spoločnosti. Morálne hodnoty sa nemôžu meniť na základe tlaku lobistických skupín alebo výsledku hlasovania väčšiny v parlamente. To sa v konečnom dôsledku obráti proti človeku.
Konzumizmus zas uzatvára človeka do seba, odsúva na vedľajšiu koľaj duchovné hodnoty a tak mu berie spokojnosť a šťastie.
Mladí ľudia sú otvorení pravde a majú kritický pohľad na veci. Vedieme ich k tomu, aby si všímali potreby ľudí okolo seba, tých ktorí sú v núdzi a hľadali riešenia. Hovoríme s nimi otvorene o problémoch v spoločnosti, vedieme ich k úcte k životu a ku solidarite s druhými.
Čo vás najviac baví na práci v organizácii ako je eRko? Čo bolo pre vás doteraz takým najsilnejším zážitkom? Je niečo, čo by ste chceli s eRkom dosiahnuť, o čom by ste si povedali, že toto je skutočne úžasné?
Baví ma, ak sa to tak dá povedať, že robím niečo veľmi zmysluplné. Máme v eRku viac ako 1000 dobrovoľníkov. Do Dobrej noviny sa nám v posledných rokoch zapája okolo 5000 dobrovoľníkov + 20000 detí. Práca s mladými ľuďmi, ktorí chcú robiť niečo pre druhých, obohacuje. Práca s deťmi tiež mladých formuje, je to dobrá škola do života. Mám zo svojho viac ako dvadsaťročného pôsobenia v eRku (keď zarátam aj niekoľko rokov v totalite, keď sme existovali ako neformálna skupina) veľa zážitkov v tomto smere.
Niekedy je možno ťažké cítiť odozvu svojej práce, zmeny sú v niektorých oblastiach dlhodobé. Čo vás motivuje, ženie dopredu v každodennej rutine? Ak však nejaká rutina existuje. :-)
Moja práca je veľmi rôznorodá, ubíjajúca rutina u mňa neexistuje. Motivuje ma moje presvedčenie, odhodlanie stoviek dobrovoľníkov, s ktorými spolupracujem a niekedy tiež výzvy, ktoré každodenný život prinesie...
No a skúsme niečo aj o festivale Jeden svet - čo je podľa vás najkrašie na filmoch z tohto festivalu? Aké posolstvo považujete za najsilnejšie?
Za najsilnejšie posolstvo považujem nádej a životnú silu ľudí, ktorí žijú v neuveriteľne ťažkých podmienkach. Tu si uvedomím, že problémy, ktoré riešime my, sú často v porovnaní s problémami ľudí v rozvojových krajinách malicherné. Ľudia dokážu aj s málom žiť ľudsky dôstojne a inšpirovať nás, ktorí máme viac možností, ku lepšiemu životu.
Teraz skúsme trošku slovnú hračku - čo je podľa vás tak celkovo najkrajšie na tomto našom jednom svete? Na druhú stranu, čo vám najviac vadí?
Že je jeden a s tým súvisiaca jedinečnosť každého z nás. Každý človek je krásny originál a má šancu sa rozvíjať do plnosti ľudskosti. Vadí mi, keď ľudia šliapu dôstojnosť druhého človeka – zneužívaním detí, žien, slabších, ignorovaním a pohŕdaním a keď presadzujú svoje záujmy bez ohľadu na druhých a spoločné dobro.
Na záver neprezdraďme priveľa, ale čo prestavíte návštevníkom na festivale Jeden svet v Prievidzi?
Film „Dostať šancu“ o osudoch detí v kenských mestách Nairobi a Nyeri, ktorý bol natočený minulý rok v projektoch, ktoré z Dobrej noviny podporujeme. Do Prievidze prídem aj s kolegyňou Danicou Olexovou, ktorá tvorí u nás materiály rozvojového vzdelávania a robila dramaturgiu filmu. Radi sa s vami o živote detí v Afrike porozprávame. Tešíme sa na Vás!
Ďakujeme za rozhovor a my sa tiež tešíme na stretnutie 13.-16.2.08 v Kultúrnom dome v Prievidzi na festivale Jeden svet 2007!
Jeden svet 2007 | 13.-16.2.08 v Kultúrnom dome v Prievidzi
Máme právo vedieť... | piatok 15.02.08 | 19:30
Diskusia s Mariánom Čaučíkom, predsedom organizácie eRko – hnutie kresťanských spoločenstiev detí, ktorá podporuje adresné projekty v krajinách tretieho sveta. Napríklad kliniky v Keni, Sudáne a Ugande, mikropôžičky, školy pre deti ulice, drogovo závislé deti a detské prostitútky, športové aktivity chudobných...
