Slovensko sa opäť stáva krajinou, v ktorej víťazia klamstvá a hrubosť. Krajinou, v ktorej (doslovne) vládne mafia a zlodeji.
Prehráva pravda, spravodlivosť... A čestní ľudia.
Nemusím písať o populizme a arongancii premiéra Róberta Fica.
O tom, koľko ministrov bolo členmi komunistickej strany.
Minulosti, prítomnosti a budúcnosti Vladimíra Mečiara, ktorá je, bola a bude stále rovnako zvrátená.
Ján Slota... (Ako môže byť ešte niekto schopný smiať sa na jeho správaní?)
Nemusím písať ani o pamätnej tlačovke ministra vnútra. Jachtách ministra financií. A predovšetkým, o našom (?!) ministrovi spravodlivosti (???!!!)...
Opomeniem každodenné tunelovanie, kde sa len dá...
Slušní ľudia o tom už totiž vedia. Rôzne kauzy a predovšetkým správanie slovenských politikov, to v posledných dňoch odhalili neuveriteľne kruto.
Už nejde „len“ o milardy zo štátneho rozpočtu, ale o základné morálne princípy. A skôr ako sa nazdáme, môže ísť o demokraciu v tomto štáte.
Slovensko sa stáva neznesiteľným miestom na život. Nie kvôli ekonomickej kríze, či vysokým cenám potravín. Síce môžeme zatiaľ potichúčky žiť svoj vlastný život... Tak to vlastne má byť – či vládnu tí alebo oní. Vyjadríme svoj názor vo voľbách, ale nech to dopadne akokoľvek, nič z tých základných princípov sa nemení...
My sa však stávame väzňami nášho svedomia. Áno, môžeme žiť svoj vlastný život naďalej, poslušne platiť dane a tak podobne... Budete to však stačiť? Alebo - nech sa každý spýta sám seba – BUDE MI TO STAČIŤ?
Nechcem sa tváriť, že riešenie je jednoduché, ani že od zajtra štrngám kľúčami na námestí, ale jednoznačne som presvedčený, že Slovensko sa nachádza v najväčšom morálnom úpadku od roku 1989.
Spravíme s tým niečo?
