Oslavy začiatku komunizmu - najväčšieho zla

V prvom rade, je zrejmé, že človek ako Stalin na čele Sovietskeho zväzu strategicky plánoval obsadiť a podrobiť si krajiny, ktoré sa dostanú pod jeho sféru vplyvu. A kým fungoval Pakt o neútočení (Ribbentrop-Molotov), nemal Sovietsky zväz problém obsadiť Pobaltské štáty a v konečnom dôsledku aj časť Poľska. Opomeňme "historickú odbočku" Katyňského masakru.

Samozrejme, striktné porovnávanie nacizmu a komunizmu v zmysle, čo je horšie, nie je nutné - načo perverzne kalkulovať s počtami obetí? Existuje však vážny argument, ktorý robí z komunizmu režim ešte obludnejší. A síce, že sa snažil maskovať "dobrom pre ľud", ktoré často nebolo úplne jednoznačne rozlíšiteľné... Mrazivá je predovšetkým tá chladná kalkulácia.

Okrem toho, práve v krajinách ako Československo, sa dlhodobo a cielene vymývali mozgy a menili hodnoty obyčajných ľudí, ktorí sa prikrčili pred brutalitou moci. Nehovoriac o luďoch, ktorí to zlo živili a vykonávali!

S troškou irónie môžeme dodať, že nacizmus bol "aspoň" ľahko prekuknuteľné, koncentrované a nezaobalené zlo, ktoré vnímali a rozlíšili často aj samotní Nemci za relatívne krátky čas.

Na druhú stranu, mali by sme si pripomínať utrpenie Rusov, obrovské počty obetí, aj civilných... Ale s tým v ruka v ruke ide to, že až do napadnutia Ruska boli nepriatelia pragmatickými spojencami. A takisto nesmieme zabúdať na to, že pri historicky význačnej bitke o Stalingrad nechal Nikita Chruščov vyvraždiť vlastných vojakov, ktorých nepovažoval za dostatočne loajálnych. Aký to paradox, že neskôr sa ten istý človek stal nástupcom Stalina a vedúcim predstaviteľom národa, ktorého občanov sa predtým - a vlastne ani potom - nebrydil vraždiť.

Mali by sme takto spomínať aj na uránové bane, ateizáciu a ničenie kláštorov, mučenie a vydieranie ľudí. Mnohí z nich boli zašlapávaní do zeme, ďalší emigrovali. Niektorí sa "len" nedostali na školu.

Zločinecký komunistický režim je charakteristický aj požieraním vlastných stúpencov - od popravy Slánskeho až po to, že kariesta všetkých karieristov Gustáv Husák sedel niekoľko rokov vo väzení. V takom istom väzení, kam sa on potom neštítil posielať svojich spoluobčanov.

Dnes oslavujeme - z môjho pohľadu skôr politici oslavujú - bezpochyby významný deň. Nemali by sme však zabúdať na podstatu režimu, ktorý plánoval oslobodením v skutočnosti obsadiť štáty a utláčať ich obyvateľov.

Najhoršie na komunizme je, že trval tak dlho a nenápadne a plíživo ubíjal elitu národa a deformoval morálku a kultúru tých "bežných" ľudí. Dopady sú u nás - na Slovensku - nevyčísliteľné a ešte budú dlhý čas ničiť a ovplyvňovať túto krajinu.

Nesmieme však zabúdať ani na to, že my - a tým myslím aj vy a ja - sme sa s komunizmom nevysporiadali. Ľudia a celý systém nebol verejne odsúdený, nehovoriac už o postavení mimo zákon.

Našou úlohou je však s týmto aktívne bojovať, nie očakávať od pokrivených ľudí ako je prezident Gašparovič, že to budú schopní s Rusmi pomenovať. V tomto kontexte, by sme mali svoj postoj predovšetkým vyjadriť vo voľbách.

V každom prípade, aj toto súvisí s koncom vojny. Pre starších, mojich starých rodičov napríklad, je nesmierne dôležité, že vojna skončila. Myslím si však, že pre nás - pre mňa ako človeka, ktorý tú vojnu nezažil - je rovnako dôležité pripomínať si, čo po nej nasledovalo. To najväčšie zlo spočíva v tom, že dedičstvo komunizmu tu je dodnes, v každodennom živote slušných ľudí.