Pamätáte si, kedy ste prvýkrát používali počítač? Niektorí naši žiaci - vlastne väčšina z nich - videli počítač prvýkrát v živote... Digital Links uvádza, že 98% žiakov a študentov v Afrike nikdy nepracovalo na počítači. Digitálna priepasť (digital divide) je veľmi dobre ilustrovaná aj mapou hustoty počítačov na 100 obyvateľov: v krajinách ako Uganda je ich menej ako päť, zatiaľ čo napríklad na Slovensku ich máme niekoľko desiatok.
Inštalácia počítačovej učebne YouDoToo
Realita je taká, že v miestnej škole nebola ani elektrika. V triedach je 50 aj viac detí. Prvý ročník je napríklad bez lavíc, deti majú len stoličky. Knihy nemajú žiadne. No a voda sa nosí zo spoločnej studne, čo mimochodom môže deťom zabrať dosť času po návrate zo školy. Z toho je zrejmé, že počítačová učebňa priniesla obrovskú zmenu. Je nepopísateľné sledovať ten úžas v detských tvárach, keď zrazu vidia, ako sa na obrazovke hýbe kurzor a oni ho ovládajú myšou.
V tomto duchu sa náš projekt volá YouDoToo (voľný preklad "Ty pracuješ na počítači tiež") s podtitulom Experience the Opportunities ("Zaži príležitosti"). V rámci trojmesačného kurzu spomínaný úžas zažilo viac ako 250 detí. Z takmer 80 dospelých študentov, ktorí navštevujú kurz poobede, na počítači predtým pracovali možno piati. Riaditeľ školy mal v e-mailovej schránke poslednú správu z roku 2011 a aj to bol nejaký spam. Ďalší z účastníkov mi spomínal, že síce na nejakom kurze bol, ale tam im len teoreticky ukazovali, ako pracovať s počítačom. Preto je pre nich veľmi vzácne, že si môžu prácu na počítači vyskúšať vlastnými rukami (a vlastne predovšetkým hlavou).
Škola v Unne - pre lepší kontext mapu postupne odďaľujte (väčšia mapa)
Podľa štatistík sú tri štvrtiny ugandskej populácie gramotné. Keď sa však bavíme o rurálnej oblasti na severe Ugandy, tak väčšina rodičov detí, ktoré chodia do školy, je negramotná. To, že ich deti vedia pracovať s počítačom - a že vôbec k počítačom majú prístup - je superrýchly posun. Sugata Mitra (víťaz TED Prize 2013) argumentuje, že väčší prínos má zameranie takýchto projektov práve na odľahlé marginalizované komunity, pre ktoré zmena môže byť dramatická. A je až nepochopiteľné, aké sú tu niektoré deti šikovné. Amadra, miestny učiteľ, ktorý veľmi pomáha s facilitovaním hodín a ktorý je jedným z budúcich administrátorov učebne, hovorí o tom ako "to have computer eyes" ("mať počítačové oči"). Realita je však aj taká, že jeden z tých najšikovnejších, štvrták Frank, nebol jeden deň v škole. Počas obeda sme ho stretli, ako niesol domov nazbierané drevo z buše...
Nižšie pripájam niekoľko fotiek ilustrujúcich, ako to v YouDoToo učebni vyzerá. Zároveň sa asi mnohí v duchu pýtate, aká je udržateľnosť tohto projektu a či vlastne vôbec má takýto projekt zmysel. Sú to dobré a dôležité otázky a mám na ne svoj pohľad. Pokúsim sa ho naformulovať v niektorom z ďalších blogov. Moje poznatky týkajúce sa priamo implementácie počítačových projektov ako takých (niekedy sa označujú ako ICT4D = informačno-komunikačné technológie pre rozvoj) si môžete prečítať na novospustenej stránke YouDoToo.me (v angličtine).
Začali sme vyzdvihnutím počítačov v Kampale... Nervozita sa dala krájať. Ako asi vyzerá takýto obchod, s ktorým sme predtým komunikovali len e-mailom a telefonicky? Odpoveď je, že veľmi dobre. A zostáva pre mňa záhadou, ako sa na tej istej ulici môže uživiť obchodov s počítačmi ďalších desať, možno aj viac
O 500 kilometrov severnejšie a o niekoľko zapojených káblov a inštalovaných programov neskoršie: novučičká YouDoToo učebňa
Prvou témou v rámci kurzu - popri stručnom teoretickom úvode - je práca s myšou. Vďaka kresleniu a ďalším jednoduchým cvičeniam to ide veľmi rýchlo
Učiteľ Amadra ukazuje deťom, ako majú písať na klávesnici (vždy oboma rukami)
Pohľad na poobedné vyučovanie nad krabicou niečoho EverHappy ("Stále štastní")
... Aby to nebola taká sranda, tak sme písali test
Praktické vyučovanie bolo pre štvrtý až siedmy ročník. Prváci, druháci a tretiaci mali jednu hodinu počas ktorej im bolo predvedené, ako sa s počítačom pracuje. A tak sme zažili viac ako 100 detí v učebni...
Jedna z mojích obľúbených fotiek: displej notebooku ako zrkadlo
A na záver fotka, ktorá vyjadruje z môjho pohľadu hlavný benefit takýchto projektov, hoci je skôr dlhodobejší: tak ako negramótni rodičia poslali svoje deti do školy, tak aj tí, ktorí "zažijú príležitosti" , ktoré počítač umožňuje, otvoria nové obzory pre ďalšiu generáciu
Od začiatku septembra pracujem ako dobrovoľník Slovenskej katolíckej charity (SKCH) počas prípravy a realizácie trojmesačného počítačového kurzu pre žiakov, učiteľov a úradníkov v okrese Adjumani na severe Ugandy. Ak vás táto téma zaujíma, tak postupne budem zverejnovať aj ďalšie blogy. Niekedy je však ťažké usporiadať si myšlienky pri toľkých podnetoch. V každom prípade, názory prezentované na tomto blogu sú moje osobné a nemusia reprezentovať stanovisko SKCH.
