V sobotu si pri raňajkách prezriem noviny. Nič výnimočné (cez týždeň nemôžem, som v škole). Začínam odzadu - program, počasie, futbal, hokej, príloha fórum a tentoraz na strane 14... testament Jána Pavla II. Od začiatku som nepochopil, ako sú jednotlivé časti testamentu zoradené, Ján Pavol II. postupne totiž dopisoval nové časti testamentu.
Tu je časť, ktorú som čítal ako prvú: „... každý musí počítať s možnosťou smrti. A vždy musí byť pripravený na to, že bude stáť pred Pánom a Sudcom - a zároveň Vykupiteľom a Otcom. Preto aj ja s tým neustále počítam a odovzdávam tento rozhodujúci moment Matke Krista a Cirkvi - Matke mojej nádeje.
...
Želám si ešte raz sa úplne odovzdať do vôle Pána. On sám rozhodne, kedy a ako mám skončiť svoj pozemský život a pastiersku službu. V živote aj v smrti Totus Tus skrze Nepoškvrnenú. Prijímam už teraz túto smrť, verím, že Kristus mi dá milosť posledného prechodu." (24.2.1980 - 1.3.1980)
Čítam ďalšiu časť: „ Útok na môj život 13.5.1981 istým spôsobom potvrdil správnosť slov napísaných počas rekolekcií v roku 1980.
Tým hlbšie cítim, že sa úplne nachádzam v Božích rukách- a zostávam naďalej k dispozícií môjmu Pánovi, zverujúc sa mu skrze jeho Nepoškvrnenú Matku (Totus Tus)." (5.3.1982)
Odteraz vnímam tri silné odkazy Karola Wojtylu:
Prvý sa nachádza v týchto urývkoch - byť pripravený na smrť v každej chvíli.
Druhým je ľudskosť a neotrasiteľná viera (aj v pád komunizmu v Európe).
A tretím je schopnosť odpustiť. Karol Wojtyla objímal atentátnika, kľakol si pri jeho nohy a dokázal mu odpustiť! (myslím si, že Mehmet Ali Agca bol z toho tiež riadne "vybúraný").
Ako napísal Štefan Hríb vo svojom editoriali v časopise .týždeň: „Až teraz sa skončilo 20. storočie." A ja dodávam: česť jeho pamiatke.
P.S.: včera nečakane zomrel Stano Radič...
(písané 10.4.2005 pre www.coolschool.piaristi-pd.sk)
