Centrum sociálnej pomoci Domino je štátna rozpočtová organizácia patriaca podTrenčiansky samosprávny kraj, ktorá sa člení na Domov sociálnych služieb a Krízovéstredisko. V Domove sociálnych služieb sú umiestnené mentálne postihnuté deti a mládež,do Krízového strediska sa dostávajú zdravé deti, v prípadoch, keď nevyhovuje rodina,nezvláda výchovu... „Väčšinou je problém v rodine, ale do krízovéhostrediska sa umiestňujú aj týrané, zneuživané deti, či deti s poruchami správaniaa problémové deti.“ hovorí momentálne vedúca výchovy v Domine. Deti vtakýchto situáciách sa potom umiestňujú do Krízového strediska na dobu trochmesiacov. Za ten čas sa vyrieši, kam tie deti pôjdu – či naspäť do rodiny,pochopiteľne to je možné len v prípade zlepšenia situácie alebo dodiagnostického centra a následne do detského domova.
V Domove sociálnych služieb Domino sú umiestnené mentálne postihnuté detia mládež vo veku od 3 do 25 rokov. Prevádzkuje sa pobyt denný, týždenný ajceloročný s celkovou kapacitou 36 miest. Okrem toho existuje ešte vysunutépracovisko, kde tí zdatnejší, od 16 do 40 rokov, chodia len na denný pobyt - ránoprídu a poobede oddídu.
Starostlivosť v Domine zabezpečujú 3 úseky – najväčší je sociálno-zdravotný,potom výchovný a ekonomicko-pravádzkový úsek. Do sociálno-zdravotnéhopatrí vedúca, sociálna sestra, zdravotné sestry, sanitári a rehabilitačná sestra.Výchovný úsek tvoria piati vychovávatelia, špeciálni pedagógovia. Tí pracujú odpondelka do piatku a venujú sa deťom. Pripravujú pre ne výchovno-vzdelávacíproces podľa ich možností. A ekonomicko-pravádzkový tvorí ekonómka, hospodárka,kuchári, upratovačky a šoféri. To sú tí, ktorí už nerobia priamos deťmi.
Výpomoc rodičom
Všetky deti umiestnené vDomine sú mentálne postihnuté, okrem toho môžu mať ešte pridružené postihy. Najčastejšíje telesný postih – na vozíkoch, na kočíkoch, s barličkami... A potommajú deti aj postihy zmyslové – zrak, sluch či reč. „Máme deti s ľahkou,strednou a ťažkou mentálnou retardáciou, máme vlastne všetky definovanéskupiny.“
Denné a týždenné pobyty sú vlastne výpomocou rodičom. Tí sú väčšinou zamestnaní,ale deti, čo sú tu na deň sú aj také, že rodičia sú doma, ale nosia si ich aspoňna tie štyri hodiny.
V rámci celoročného pobytu sú v Domine aj deti, ktoré majú nariadenú ústavnústarostlivosť. „Sú to vlastne deti, ktoré nemajú rodičov, alebo sa ich rodičiapo narodení vzdali. To sa normálne rieši potom súdom – súd nariadí ústavnústarostlivosť a tie deti sú potom stále tu.“ Niektoré deti sú v Domineodmalička, prakticky odvtedy, ako sa Domino založilo.
Právo na vzdelanie
Do Domina chodia pravidelneaj učitelia zo Špeciálnej základnej školy v Prievidzi. Asi pred piatimirokmi vyšiel totiž taký zákon... „Voľakedy to bolo tak, že deti, ktoré nebolischopné chodiť do školy, boli považované za nevzdelávateľné a išli do ústavov,ale vyšiel zákon, že každé dieťa má nárok na vzdelávanie. Nech je akokoľvekpostihnuté, nech sa to vzdelávanie akokoľvek poskytne, to už je individuálne.“ Nazačiatku zákon hovoril o 2 hodinách týždenne. Teraz je zákon taký, že všetkydeti majú právo na primerané vzdelávanie 4 hodiny denne, teda 20 hodín dotýždňa. Ako keby chodili do školy.
Najprv vzdelávanie podľa tohto zákona robili pre Špeciálnu základnú školu právešpeciálni pedagógovia z Domina. Ale potom začali chodiť učitelia zošpeciálnej školy do Domina. „Je to vlastne taká výhoda pre rodičov, že nemusiato dieťa doviezť do špeciálnej základnej školy. Z tohto dôvodu máme aj dosťdeti na tie štyri hodiny.“ V rámci denného pobytu je teda o deti v Dominepostarané a dostanú aj adekvátne vzdelávanie.
Nepriama vzájomná pomoc
Deti sú zvyknuté byť na jednotlivých oddeleniach, ale v niektorých činnostiach„buď to dieťa zvláda a ktoré to nezvláda, tak potom tam musí pomáhaťpersonál“. Ale vždy platí, že ktoré to dokážu, si to aj spravia... Asi oveľaviac oceňujú dar schopnosti niečo spraviť. No a v dielni pracovnej výchovyrobia s drevom, textilom, sami si upratujú, sami sa naobedujú...
Starostlivosť by sa mohla podľa stupňa postihnutia rozdelovať, ale záleží to odorganizačnej štruktúry a celkových možností zariadenia. „U nás sú vlastnena oddeleniach pomiešaní, ale už potom, keď vychovávateľ robí nejaké činnosti,tak jasné, že nie s ťažkými stavmi.“ Keď sme sa však neskôr rozprávali s deťmibolo evidentné, že sa navzájom potiahnu. Aj keď ide „len“ o umytie riadu,utretie prachu či prestrenie stola. Niektoré deti sa aj samé okúpajú. A keďto zoberieme tak celkovo – snáď najneočakávanejšiou vecou a zároveň najpríjemnejšímzistením je, že tu niekde, za svojim spôsobom neprekonateľnými múrmi, sú hendikepovanédeti, ktoré pôsobia skutočne veľmi spokojne a vzťahy medzi nimi návzajomaj medzi nimi a vychovávateľmi sú výborné.
Koľko vozíkov a kočíkov, toľko ľudí
„Deti sa väčšinourozprávajú skôr s vychovávateľmi, keď niečo robia, ale dosť veľa detí mámeaj s rečovým postihom – hoc aj rozumejú, reagujú na pokyny, ale nerozprávajú.“V dopoludňajších hodinách sa venuje deťom vychovávateľ a poobede je totaké voľnejšie – odpočinok, vychádzky. S vychádzkami je jeden praktickýproblém – „na výchádzky by sme potrebovali toľko ľudí, koľko je vozíkov,kočíkov a tak.“ No a v lete sú deti skoro až do večera vonku nadvore.
Čo potom... ?
Keď deti, presnejšiemladí ľudia, z Domina dovŕšia 26 rokov, musia sa premiesňovať do zariadenípre dospelých. „Pre tých, čo majú rodičov, si to vybavujú rodičia, pre našedeti to vybavuje sociálna sestra. A keď nie je voľné miesto, tak sú čakateliaa môžu u nás byť.“ Jeden taký prípad je momentálne aj v Domine. Jankaby však rada v Domine rada zostala. Všetky deti svorne hovoria, že to v Dominemajú jednoducho radi a cítia sa tam príjemne. Ako doma.
Tento projekt bol financovaný z dotácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky .
