Stopovali sme mnoho a páčil sa mi smer, ktorým sme sa začali "aj v bežnom živote" uberať. Preto som sa rozhodla držať sa cesty po ktorej sme si poskakovali, či sa ťahali.. Ale už sama.
Liptovský Mikuláš (SK) - Mníchov (DE) - Heerhugowaard (NL), 1675 km
nb.1. : 6:06 - rybku, kvety a kľúče som nechala u susedky a vybrala sa s ruksakom sťaby Cheryl Strayed smerom ku Mníchovu, do mestečka Erding, mamku navštíviť, pred dlhou cestou do Holandska. Na moste odignorovali možnú pokutu traja pánkovia, ktorý mi sľúbili vyhodiť ma v Žiline. Unavene sme celou cestou mlčali a opierali sa o moju 30,8 kg tašku, keď ani staničná káva v plasťáku nepomohla.
nb.2 : Peter. Žilina - Trenčín. Tam som chcela, podpísať zmluvu. Čo viac? Keď sa darí, darí sa.
nb.3 : 11:32 - aj napriek tomu, že ma H. poslala iným smerom, intuitívne som sa vybrala za most v Trenčíne a zvalila si ruksak do trávy po chvíli čakania. Trenčianske autá nezrozumiteľne gestikulovali, bratislavské si ma ani nevšímali napriek značke BA, ktorú som si rýchlo napísala. Po pol hodinke som nestrácala nádej a zareagoval na ňu pár s francúzskou značkou idúci (vraj) z Moskvy, tvrdiac, že Stuttgart je ich rodné mesto, preto sú Francúzi. Nechala som svoje pochyby o vymyslenej čiare rozdeľujúcej štáty tak, keďže ma vzali až k Auparku na výjazd smer Viedeň.
nb.4 : vôkol pol tretej, z Bratislavy do Viedne starou cestou - vtedy sa mi začal ten STOPOVACÍ SEN. Vzal ma asi 50 ročný pán architekt s úžasnou detskou gestikuláciou. Býva vraj pár minút od skvelého miesta, kde sa mi určite podarí niečo chytiť. Verila som, že sa vyzná, no až keď som počula názov Hutteldorf a uvedomila som si, že tam som už niekoľkokrát stála, presvedčila som ho, že dnes pri mne stojí šťastie plnými guľami a že do Erdingu sa dostanem na ešte jeden, posledný, stop!
nb.5 : Viedeň a ... - Technik z rakúskej televízie ma viezol po diaľnici asi 25 minút, keď sa pred nami objavilo auto s mníchovskou značkou. Oprela som sa v rýchlosti o sklo s M-kom v rukách, a dvoma kývnutiami sme si dali pokyn, že zájdeme na pumpu, ktorá sa o kilometer zrazu objavila.
nb.6 : anjel Christopher - vybehol na mňa slovami, že ma vo Viedni aj videl, ale nevedel ku mne rýchlo odbočiť. Tak som ho dobehla ja. Prevážal vzácne obrazy z miesta A do miesta B a mieril akurát do Mníchova. Spovedala som ho takmer celou cestou, no keďže nereagoval protiotázkou, netušila som aký hlboký záujem o konverzáciu má. Anjel? Odviezol ma rovno do Erdingu pred mamkin dom a navrhol, že na druhý deň ide smerom Holandsko a bude rád.. za 900 km ľahkých, aj ťažkých spoločných chvíľ v dvoch mnohohodinových kolónach. Nechal ma o polnoci pred Kölnom a keďže za cestu nič nechcel, aspoň bryndzu s receptom som mu z radostnej vďaky nechala.
nb.7, nb.8 a nb.9 - o štvrtej som už púšťala na seba sprchu vďaka vlasatej, no inak nezaujímavej rodinke Holanďanov, mladému pártybójovi, ktorý sa mi zdôveril, že má rád pivo a kravy a húliacemu Marokáncovi. Welcome in Netherland!
Vybrala som sa najťažšou cestou, no asi ma kope správnym smerom, ako si tak cestujem.
