Alexandra Matiszová
O rozhovoroch za hranicami
Znie to amorálne, keď to vidím takto napísané, no nie je v tom žiadna metafora. Presne a jasne vyjadrené.
..je to jednoduchá rovnica - produkovať pekné znamená vstrebávať pekné. Doteraz som žila v jednoduchostiach, tak sa učím prijímať, aby som mohla dávať. Zoznam autorových rubrík: .keď uvažujem, .keď píšem, .keď cestujem, .keď čítam
Znie to amorálne, keď to vidím takto napísané, no nie je v tom žiadna metafora. Presne a jasne vyjadrené.
Obďaleč býva párik. Muž, žena. On čosi po päťdesiatke, ona asi štyridsaťosem. On dobre živený, ona tiež. Majú dve deti, ktoré ich občas navštívia aj s vnúčatami. Klasická rodina. Až primoc.
Už nejakú dobu uvažujem nad kúpou náhodnej letenky v náhodný deň, náhodný čas a čo na najnáhodnejšie miesto. Na dva-tri dni si zbaliť batôžtek príručných rozmerov, ovesiť spacák oň, ak to budú dovolovať letecké podmienky, kúpiť si narýchlo bedeker o danej krajine a len tak chodiť, či stopovať, obzerať sa, či fotiť, užívať si čo a kam ma nečakane zavedie.
Zviezla som sa po šiestich prebdených, prerevaných nociach na lavičku v blízkom obchodnom dome. Juj, aká ste mi pekná. Ako sa darí? Ale ujo, vy mi radšej povedzte. Mne je dnes veľmi dobre, slečinka. Ale naozaj ste peknučká. Facka vzťahová. Facky z mysle, ktorá nevie kam sa pobrať. Teraz ďalšia, že pánkovi bez domova je lepšie ako mne? Tak sme si štrngli lacným vínom a ja som sa pobrala smerom, ktorým sme s F chceli ísť. Som. Aby som pomaly prestala používať plurál. Tak.
Bola malá, jediná dcéra dvoch ľudí. Ako tá, Malá, nepamätala si mnoho, no spomienky, ako si búchala hlavu o stenu, aby si ublížila, nemohla zabudnúť.
Retrospektíva: jedenásť hodín, pár minút. Sedím presne na tej istej lavici, na ktorú som si sadla pred deviatimi hodinami. Nohy rovnako natiahnuté na vedľajšiu stoličku, ľavá prehodená cez pravú..vždy mi vravievali, že tak budem mať kŕčové žily – seriem na to! V rifliach a prepotenom tričku, v ktorom som celý deň robila. Hľadím rovnakým smerom, na sivú stenu: amatérsky zamurované dvere, mám vedľa seba rovnaké knihy, aké som si vzala, keď som si sadala. Ths, vraj „Prestaňte sa tváriť, že ste v pohode.“ Ošťať!
Každý večer si sľubujem, že ďalší deň prežijem naplno, ale o siedmej vypínam budík a všetky predsavzatia sa odkladajú o ďalších desať minút.