Lekárov, školy, prácu, podnikanie, kultúru, šport, zábavu, prírodu,...
Všetko dostupné, aj bez vlastného auta.
Ako je to v súčasnosti? Záleží, kde bývate.
Keď som bol na Orave a šiel som autom smerom na Námestovo, odrazu ma na začiatku obce Krivá vítal moderný technologický komplex.
V obci Krivá, ktorá má takmer 800 obyvateľov (viď obrázok).
Natoľko ma to prekvapilo, že som potreboval zistiť viac o firme MTS, ktorá v obci Krivá sídli. Firma, ktorá už zamestnáva viac ako 600 ľudí. Špecialisti v automatizácii, robotizácii,...
Tu je jej príbeh (video príbeh na youtube). Potrebujeme zdieľať takéto príbehy, lebo aj oni sú Slovensko.
Nie, nezačalo sa to v garáži ako v Amerike. Toto je slovenský príbeh, takže príbeh firmy MTS sa začal v kotolni rodinného domu. Je potvrdením toho, čo vyšlo z prieskumu o Slovensku pred viac ako 10 rokmi – rozmanitá krajina svojráznych a životaschopných (vynaliezavých) ľudí. Môžme byť na to hrdí.
75% zamestnancov na Slovensku robí v malých a stredných firmách (v EÚ je to 67%). Je to 99.9% všetkých firiem na Slovensku. Práve od malých a stredných podnikov – od skutočných podnikateľov - závisí prosperita väčšiny obyvateľstva na Slovensku. Pristavím sa pri slovách “skutoční podnikatelia”. Keď maximalizujete zisk/výnos, to z vás ešte nerobí podnikateľa. To ste tak akurát kapitalista. Aj vaša babka môže byť kapitalista, keď maximalizuje výnosy na svojich úsporách. Podnikateľom ste vtedy, keď vašim prvotným zámerom je vytvárať novú hodnotu pre zákazníka. Zisk je pri tom obmedzujúcim faktorom - obmedzujúcim v tom zmysle, že vaše podnikanie potrebuje byť ziskové, ak chce byť dlhodobo udržateľné.
Firma MTS nie je jedinou úspešnou firmou. Pre začiatok si stačí pozrieť porotu minuloročnej súťaže EY Podnikateľ roka - GymBeam, Be Lenka, Martinus, MTS, Pixel Federation, IBL Software Engineering, c2i, MicroStep a mnohí ďalsí. Košice, Žilina, Martin, Krivá, Bratislava, Dunajská Streda.
Ako vieme uľahčiť malým a stredným podnikom ich rast a úspech do veľkosti ESETu alebo Sygicu? Prípadne úspešný exit start-upu ako bol Slido či Photoneo, ktorý väčšinou vytvorí nových lokálnych investorov podporujúcich ďalšie začínajúce firmy?
Napríklad zabezpečením týchto vecí: vymožiteľnosť práva (a koniec hromadnému neplateniu faktúr), stabilné a predvídateľné legislatívne prostredie (bez toho sa vám v biznise ťažko plánuje), spoľahlivá infraštruktúra, kontinuálny prísun kvalifikovanej pracovnej sily ako aj dostupné a efektívne verejné služby.
Nenechajte sa oklamať niektorými politikmi. Vy a podnikatelia pre ktorých pracujete už dnes generujete peniaze vo vašom regióne. To vy ste predpokladom vašej prosperity, nie politici. Tak prečo si necháte rozhodovať o tých peniazoch inde, a ľuďmi ktorí na to nemajú ani morálne, ani kvalifikačné predpoklady?
"Samosprávy na Slovensku majú podobné kompetencie ako v iných štátoch EÚ, no kým tam sú v priemere výdavky samospráv približne na úrovni 23 percent zo všetkých verejných výdavkov, u nás je to len 17 percent. Inými slovami, slovenské samosprávy musia robiť to isté za menej peňazí."
Chceme prosperitu? Tak sa pozrime na to ako sú zorganizované prosperujúce krajiny. Nie, nie je to Čína a Vietnam. V rebríčku krajín s najšťastnejším obyvateľstvom “Vietnam skončil 46-ty a Čína bola 68-ma.” V prvej pätke sa umiestnili až štyri škandinávske krajiny.” Slovensko je na 50-tom mieste, ale napríklad Poľsko je na 26-tej priečke a Česko na 20-tom mieste.
Ako to teda majú Fíni alebo Poliaci? Vo Fínsku je počet samospráv na 100 tisíc obyvateľov takmer desaťnásobne nižší oproti Slovensku, a v Poľsku je to osemnásobne. To znamená, že namiesto 3000 samospráv by sme mali 300.
To neznamená, že dnešných 3 tisíc obcí zanikne, ale nie každá obec bude mať obecný úrad, lebo si ho proste nemôže finančne dovoliť (koľko peňazí má dnes podľa vás obec s menej ako 100 obyvateľmi?) - predstavte si 5 dedín, ktoré naďalej budú existovať, ale budú mať jednu spoločnú strediskovú obec s obecným úradom (predpokladá sa dostupné dopravné napojenie z každej dediny do strediskovej obce – niekedy postačí aj dedinské zdieľané 7-miestné auto s pravidelnou cestou každú hodinu – v Španej doline si napríklad zriadili WhatsApp skupinu miestnych obyvateľov na vzájomne zdieľanie dopravy).
Obec s 12 obyvateľmi - Príkra
Dnes máme cca 150 samospráv s menej ako 100 obyvateľmi! V lepšom prípade máte 2 tisíc EUR priemerný ročný príjem samosprávy na obyvateľa, takže tieto obce majú rozpočet menej ako 200 tisíc EUR. Obec Príkra v okrese Svidník má 12 obyvateľov, takže rozpočet by podľa tejto logiky mohol byť cca 24 tisíc eur ročne. Čo viete ako obec zaplatiť z 2 tisíc EUR mesačne, keď z toho musíte platiť starostu, poslancov, 1-2 ľudí na úrade? No táto obec nemá ani taký rozpočet. Ako píše Michal Drotovan, rozpočet tejto obce je len 14 tisíc eur:
“V obci Príkra sa napriek tomu, že príjmy obce za rok sú iba okolo 14 tisíc eur snaží tamojší starosta zabezpečiť separovanie odpadu, osvetlenie a ďalšie menšie činnosti. Zamestnancov obec nemá žiadnych, starosta má odmenu približne 300 € brutto/mesačne (podľa finstatu). Ak do obce prídete ako turista, tak si môžete pofotiť drevený kostolík, prejsť sa v neďalekých lesoch ale nemáte možnosť minúť nikde peniaze (podobne aj v ďalších mikroobciach). Takže ani pri dobrej vôli neviete podporiť cestovný ruch - nie sú v týchto obciach ubytovacie kapacity, reštaurácie, obchody, zväčša ani suveníry a pod.
Neexistuje nielen priestor na škôlky, školy, opatrovateľskú službu pre seniorov, zamestnancov, komunálne služby (až na pár výnimiek ako je odvoz odpadu), žiadne pokrytie prenesenej štátnej správy. Niektoré z týchto obcí nemajú ani budovu úradu. Nevedia vybudovať chodník, detské či športové ihrisko. V lepšom prípade sa vedia starať (kosenie) o cintorín, v horšom ani to a robia si to obyvatelia svojpomocne.”
Všade naokolo sú obce do 200 obyvateľov. Ak sa vyberiete autom 12km, ocitnete sa v Ladomirovej. Tá má 1000 obyvateľov - za 30 rokov narástol jej počet o tretinu.
O 5km ďalej je Svidník - okresné mesto s viac ako 10 tisíc obyvateľmi, no pred 30 rokmi mal o 2.5 tisíc viac obyvateľov.
Princíp subsidiarity a Plán Hospodárskeho a Sociálneho rozvoja
Skúsme takto premýšlať nad dedinami, strediskovými obcami, mestami, okresmi a regiónmi - to čo viete vyriešiť v dedine, vyriešite v dedine. Potom v strediskovej obci, meste, okrese, regióne, a až na samotnom konci sa budete pozerať smerom k štátu alebo EÚ.
A tak by mali tiecť aj peniaze – nie samospráva by dostávala peniaze od štátu, ale štát by dostával peniaze od samosprávy. To znamená, že dedina, stredisková obec, mesto, okres a región by získavali peniaze priamo od ľudí a firiem (daň z príjmu, daň z nehnuteľnosti, DPH,...). Tie dane sa totiž vygenerovali v danej lokalite, a teda je férové, aby patrili ľuďom v danej lokalite. Môžeme sa potom rozprávať o tom, či by niektorá daň nemala byť priamym príjmom štátnej kasy (napr. daň z príjmu firiem, DPH, a pod.). Ale aspoň zvráťme ten pomýlený mýtus, že štát dotuje samosprávu.
Nastavme si očakávania - nie každá obec vie dnes poskytnúť rovnaký životný štandard obyvateľov, ale to sa ani nedá. Neviete mať kultúrny stánok pre činohru, operu a balet v obci s 500 obyvateľmi bez súkromných zdrojov financovania (extrémny príklad, v ktorom by musel žiť v obci miliardár) – pre ilustráciu, divadlo v krajskom meste má ročný rozpočet 5 miliónov EUR a návštevnosť 60 tisíc ľudí. Neviete mať škôlku a školu v obci s 200 obyvateľmi bez dodatočného školného od ľudí (priemerná škola má dnes cca 200 žiakov). Neviete mať kanalizáciu pre 100 obyvateľov. Lebo je to ekonomicky neudržateľné. Nemáte dostatočnú návratnosť investície, a obec si teda nevie požičať peniaze na takú investíciu, ani finančne pokryť jej prevádzku.
Je teda namieste diskusia o trvalej udržateľnosti obce a jej verejných službách. Ale aj tých súkromných. Pri akom počte obyvateľov máte dostatok financií na aké verejné služby poskytované obcou? Pri akom počte obyvateľov sa súkromníkovi oplatí otvoriť prevádzku v danej obci? Máte služby, ktoré dostanete v dedine, a iné ktoré dostanete v neďalekej strediskovej obci (škola s knižnicou, športoviskom a kultúrnou sálou, pošta, všeobecný lekár, obchody/služby,...). Niektoré služby získate v meste (stredná škola, lekár špecialista, kluby pre rôzne športy, kino, kultúrne centrum s kinom, divadelnými podujatiami a výstavami, reštaurácie...), iné len v okresnom meste, a na univerzitu budete musieť ísť do krajského mesta. Všetko do 50km a do 50 minút od vášho domova (pre väčšinu obyvateľov do 30min). Bez toho, aby ste museli mať auto.
Teoretický model môže napríklad počítať s 5 dedinami na 1 strediskovú obec, 5 strediskových obcí a 2 mestá (spolu 7 samospráv) na okres, 5 okresov na kraj, 16 krajov. Nejde tu teraz o to povedať koľko čoho a kde. Skôr skúsme pochopiť princíp subsidiarity - vyššia úroveň správy (región, štát, EÚ) poskytuje danú službu až vtedy, keď je to trvalo neudržateľné pre nižšiu úroveň správy.
V takom prípade sa posilní zmysel Plánu Hospodárskeho a Sociálneho Rozvoja (PHSR) - strategického dokumentu, ktorý už dnes majú kraje, mestá aj obce. No dnes im chýbajú financie a častokrát aj plné kompetencie. Tu sú príklady strategických dokumentov Bratislavy, Prešovského kraja, okresu Svidník a obce Ladomirová.
Obec Ladomirová má aktuálne tieto strategické ciele rozvoja obce:
1. Zabezpečiť všestranný rozvoj obce a to dobudovaním občianskej a technickej infraštruktúry.
2. Rozvoj individuálnej bytovej výstavby a hromadnej bytovej výstavby.
3. Vytvoriť predpoklady pre rozvoj kultúrnych, spoločenských a telovýchovných aktivít.
4. Pozitívne využiť rozvojový potenciál obce (prírodné danosti, tradičné duchovné hodnoty, kultúrne pamiatky, ľudský potenciál) v rámci investičných i neinvestičných aktivít a primeraným spôsobom zabezpečiť ich všestrannú prezentáciu.
5. Podporovať rôzne formy podnikania a rozšírenia možnosti trhu práce, najmä cez rozvoj cestovného ruchu.
6. Vytvoriť miestny funkčno-priestorový systém turistiky a rekreácie náväznosti na ďalšie blízke strediská cestovného ruchu a turizmu.
7. Podporovať leso-pasienkárske využívanie podhorských častí, s cieľom zachovania rázovitosti krajiny a ekologicky hodnotných území.
8. Rozvinúť všestrannú aktivitu obecnej komunity vo všetkých oblastiach spoločenského a kultúrneho života na základe spolupráce a tvorených partnerstiev.
9. Vytvárať priestor na vzostup spoločenského vedomia prístupom k informáciám, k celoživotnému vzdelávaniu a k informačným technológiám.
10. Posilniť pozitívny demografický vývoj rozšírením individuálnej bytovej výstavby, hromadnej bytovej výstavby, rozvojom školstva, kultúry a telovýchovy, teda kompletnej občianskej infraštruktúry.
Každý región je iný - niektoré majú veľké plochy poľnohospodárskej pôdy, iné sú blízko hôr, lesov a lyžiarských stredísk, a každý región má inú logistickú polohu ako aj historický vývoj (porovnajte si Komárno s Kežmarkom, alebo Skalicu s Bardejovom).
Predstavte si, že by ste na úrovni regiónu, mesta a strediskovej obce vedeli ovplyvňovať výchovno-vzdelávaciu politiku previazanú na hospodársku a dopravnú politiku kraja, rovnako tak zdravotnú politiku v danom kraji.
Región spolu s mestami, strediskovými obcami a dedinami prostredníctvom volených zástupcov na jednotlivých úrovniach by bol zástupený v správnych radách univerzít a vysokých škôl. Tie by potom v spolupráci so strednými školami vytvárali rôzne 1-2 ročné programy vyššieho vzdelávania, čím by sme znížili “prekvalifikovanosť” populácie (zbytočné VŠ tituly, ktoré platíme my všetci). Tieto školy a programy by generovali dostatok absolventov so zručnosťami a spôsobilosťami potrebnými v danom regióne, meste a obci.
Podobne si to predstavte v zdravotníctve - rozmiestnenie lekárov, ambulancií, nemocníc, záchranných služieb,....v koordinácii s dopravnou politikou na úrovni kraja. S výnimkou koncových nemocníc a ďalších zariadení vojenského strategického významu. Rovnako si to viete predstaviť v kultúre a športe.
Máme prezamestnanosť vo verejnom sektore a zároveň nám chýbajú rôzne služby vo verejnom sektore. Naopak, v súkromnom sektore potrebujeme rozbehnúť cestovný ruch a pridať 50 tisíc zamestnancov. Potrebujeme zmodernizovať poľnohospodárstvo a pridať ďalších 50 tisíc zamestnancov. Máme rezervu viac ako 100 tisíc ľudí v rómskych osadách, ktorých potrebujeme vtiahnúť do trhu práce (stavebníctvo, cestovný ruch, opatrovanie,....). To všetko vieme riešiť, len sa tu musí prestať plytvať a začať riadiť krajinu koncepčne na tej úrovni správy, kde to má zmysel – dedina, stredisková obec, mesto, okresné mesto, kraj.
Potvrdzujúcim príkladom, že sa to dá je “poster child” Spišský Hrhov, ktorý za 30 rokov zdvojnásobil populáciu na takmer 1800 obyvateľov, a dostal sa do New York Times. Majú vlastnú obecnú firmu (stavebníctvo), postupne odstránili osadu (Rómovia si postavili domy a pracujú v stavebníctve a ďalších komunitných firmách), zriadili galériu a najnovšie sa snažia o dom pre seniorov.
Slovensko 2053 - Všetko čo potrebujem k prosperujúcemu životu mám doma (do 50km od domu/do 50min). Nemusím sa nikam sťahovať.
Lekárov, školy, prácu, podnikanie, kultúru, šport, zábavu, prírodu,...
Všetko dostupné, aj bez vlastného auta.
Prečo 2053? Lebo v roku 1993 nám lord Dahrendorf povedal, že “politický systém zmeníte za 6 mesiacov, ekonomiku za 6 rokov, ale spoločnosť (vzorce správania a myslenia) sa vám podarí zmeniť tak za 60 rokov.”
