V júni 2023 sme sa rozhodli navštíviť 4 obce na Slovensku, ktoré podľa SODB 2021 majú menej ako 20 obyvateľov. Áno, skutočne existujú obce, kde počet obyvateľov s trvalým pobytom nedosahuje ani počet obyvateľov jedného poschodia väčšej bytovky. Že taká obec nemôže vykonávať reálnu samosprávu z dôvodu nedostatku financií je jasné na prvý pohľad. Neexistuje nielen priestor na škôlky, školy, opatrovateľskú službu pre seniorov, zamestnancov, komunálne služby (až na pár výnimiek ako je odvoz odpadu), žiadne pokrytie prenesenej štátnej správy. Niektoré z týchto obcí nemajú ani budovu úradu. Nevedia vybudovať chodník, detské či športové ihrisko. V lepšom prípade sa vedia starať (kosenie) o cintorín, v horšom ani to a robia si to obyvatelia svojpomocne.
Aktuálne už dlhodobo oficiálne najmenšou obcou na Slovensku je Príkra, počet jej obyvateľov je podľa SOBD 2021 12 ľudí. Boli však obdobia, kedy počet poklesol aj pod 10. Nakoľko obce na ďalších miestach majú len o troch obyvateľov viac, tak v princípe každé prisťahovanie, odsťahovanie alebo úmrtie (výnimočne aj narodenie) automaticky zamáva poradím v tomto rebríčku. Ak obec Príkra začne aktívnejšie riešiť počet obyvateľov (pri tzv. virtuálnych sídlach je to možné aj bez reálneho pobytu - v Rači máme "legendárnu" adresu Karpatské nám. 10/A, kde má nahlásený pobyt približne 1500 obyvateľov), tak príde o prvenstvo výmenou za mierne vyšší príjem do rozpočtu.
V obci Príkra sa napriek tomu, že príjmy obce za rok sú iba okolo 14 tisíc eur snaží tamojší starosta zabezpečiť separovanie odpadu, osvetlenie a ďalšie menšie činnosti. Zamestnancov obec nemá žiadnych, starosta má odmenu približne 300 € brutto/mesačne (podľa finstatu). Ak do obce prídete ako turista, tak si môžete pofotiť drevený kostolík, prejsť sa v neďalekých lesoch ale nemáte možnosť minúť nikde peniaze (podobne aj v ďalších mikroobciach). Takže ani pri dobrej vôli neviete podporiť cestovný ruch - nie sú v týchto obciach ubytovacie kapacity, reštaurácie, obchody, zväčša ani suveníry a pod.
Ďalšou obcou v poradí je Ondavka, kde podľa SODB 2021 je nahlásených na trvalý pobyt 15 obyvateľov. Táto obec bola dlho hlavným adeptom na zrušenie, keďže sa tam dlhodobo nikto nehlásil ako kandidát na starostu. Je to aj pochopiteľné, keďže predošlý starosta obec zadĺžil tak, že de facto skrachovala.
Je bizarné, ak dlhodobý čelný predstaviteľ ZMOS Michal Kaliňák (aktuálne Hlas-SD) uvedie, že zvolením starostky v roku 2020 "Ondavka porazila úradníkov". Netreba asi pripomínať, že veľkú časť týchto mikroobcí oficiálne vedie starosta alebo starostka kandidujúca aj za Hlas-SD. Obec Ondavka má dlžoby približne 30 tisíc eur, zadĺženosť podľa finstatu viac ako 90% (teda by mala byť v nútenej správe), dlžobu v zdravotnej poisťovni približne 1500 €. Napriek tomu na osobné náklady (reálne odmena starostke) išla dvojnásobná suma ako v Príkrej - približne 8000 €. Nakoľko podľa zákona obce musia mať vyrovnaný rozpočet je nepochopiteľné, že na osobné náklady išlo viac ako sú celkové príjmy obce za rok 2022.
Obec Ondavka je kompletne vedená nominatmi Hlas-SD - aj starostka aj všetci traja poslanci (teda v politike pôsobia 4 z 15 obyvateľov) kandidovali vo voľbách 2022 za túto stranu. Bude zaujímavé spýtať sa pána Kaliňáka, čo získala Ondavka, keď "porazila úradníkov". V tejto obci dlhodobo nedodržujú ani základe zákony o obecnej samospráve. V obci okrem čiastočne pokoseného cintorína (podľa všetkého svojpomocne) neexistuje ani úradná budova, ani nič. Zaujímavosťou by mal byť prameň rieky Ondava, ale ani ten nie je jednoduché nájsť.
Rovnaký počet obyvateľov podľa SODB 2021 ako Ondavka mala aj obec Havranec, teda 15 duší. Táto obec sa snažila aspoň opraviť zastávku autobusu z eurofondov, úrad je však zarastený a podľa všetkého sa veľmi nevyužíva. Na česť im slúži, že - na rozdiel od Ondavky - badať aspoň nejakú snahu. Pri tých rozpočtoch je to však až nemožné čokoľvek urobiť systematickejšie. Investícia za menej ako 20 tisíc eur je tu braná ako projekt desaťročia.
Havranec má príjmy približne 4x vyššie ako obec Ondavka, napriek tomu (podobne ako Príkra) má nižšie personálne náklady na starostu. Ak dáta z finstatu sedia, tak tiež má zadĺženosť vyššiu ako umožňuje zákon (ten povoľuje max. 60% bežných príjmov).
Poslednou obcou, ktorá má podľa SODB 2021 menej ako 20 obyvateľov, je Šarbov (17 obyvateľov), má tiež vyššie príjmy ako obec Ondavka, napriek tomu na personálne náklady ide opäť nižšia suma ako v Ondavke. Zadĺženosť je výrazne nižšia ako v iných mikroobciach, hospodárenie vyrovnané. Treba tiež uviesť, že v tejto obci sme streli milých obyvateľov vrátane ich starostu.
Keď si pozrieme hospodárenie týchto 4 mikroobcí, tak - možno paradoxne (a možno ani nie), najhoršie hospodárenie má obec Ondavka, kde naopak idú najvyššie výdavky na starostu. Je skutočne otázne, aké funkcie môže plniť obec, kde je rozpočet v rozsahu okolo 10 tisíc eur ročne. Ak sa mikroobce nechcú z nejakých dôvodov zlučovať, stojí za úvahu - podobne ako je to napríklad v USA, nastaviť v zákone možnosť, že kataster môže priamo spadať pod kraj (alebo štát) a nemusí teda spadať priamo pod žiadnu obec.
Druhá vec je, ak sa obec chce zlučovať - ako svojho času Marianka - tak jej to prakticky nie je umožnené bez súhlasu druhej obce.
Ak kopanice na Myjave, lazy, štále či rale po celom Slovensku - často s počtom obyvateľov vyšším ako tieto 4 mikroobce - nikdy neuvažovali o samospráve, tu sa to nejako historicky stále "dedí" - obec však nemá financie - okrem malých prác - prakticky na žiadne investície, údržbu či rozvoj. Paradoxne, keďže na Slovensku je ďalších 36 obcí (plus vojenský obvod Valaškovce), ktoré majú podľa SOBD 2021 menej ako 50 obyvateľov, takže mikroobec na Slovensku môže byť dokonca samostatná kategória.
Otázne je, aký to má zmysel.
