Má Slovensko ako samostatná krajina zmysel? Som si istý, že takéto otázky vôbec nie sú v Moskve nezvyčajné.
Slovenská sovietská republika s plánom stať sa súčasťou Sovietskeho Zväzu nie je útopia, ale chvíľková epizóda našich dejín - asi 3 týždne existovala na takmer polovici územia Slovenská sovietská republika - Slovenská republika rád. Písal sa rok 1919, a Česko-slovenská armáda spolu s Rumunskou armádou tento plán nakoniec prekazili, ale nie o tom je tento blog (Rumunsko bolo viackrát v našich dejinách skutočným strategickým partnerom, ale o tom niekedy nabudúce).
Veľmi často počuť ľudí rozprávať o vízii krajiny – Slovensko vraj potrebuje víziu alebo nejakú ušlachtilú myšlienku o budúcnosti krajiny a spoločnosti, prípadne vznešené hodnotové ukotvenie - morálny imperatív, ktorým by sme mohli prispieť do “svetovej” spoločnosti a kultúry.
Niekedy sa uvádza príklad Francúzska, kde je vraj hodnotovou kotvou égalité, fraternité, liberté (rovnosť, bratstvo, sloboda). Vraj nič také nemáme a historicky sa tu “ľud” nepostavil v boji “za vec”. Dokonca aj tá Nežná revolúcia vraj došla skôr z Čiech, ako by bola vyústením skutočnej túžby Slovákov.
Máme tu veľa mýtov a prospelo by pripomínať si fakty. Faktom je, že sa na Slovensku pravidelne našla kritická masa, ktorá bojovala “za vec” - od Slovenského povstania v roku 1848, cez I. a II. svetovú vojnu vrátane Slovenského Národného Povstania v roku 1944, ale i počas ostatných 30 rokov v boji o demokraciu. V každej rodine by ste našli príbeh prarodiča, starého rodiča alebo rodiča, ktorý v niektorom z týchto bojov zomrel alebo trpel.
Myslím, že skôr potrebujeme spísať pravdivý príbeh o tejto krajine, a o ľuďoch žijúcich v nej.
Akí sú Slováci?
Pri hľadaní odpovedí na túto otázku som bol veľakrát prekvapený. Možno na úvod je dobré povedať si, kedy sa stáva črta, správanie alebo postoj skupiny ľudí charakteristikou národa - je to pri viac ako 50%, viac ako 75%, alebo kde je tá hranica? Neviem. Tiež je dôležité povedať, že zvyky, postoje a správania sa menia v čase, aj keď pomaly, ale menia. To čo tu teraz napíšem bude zrejme o 10-15 rokov inak. Spomeňme si na lorda Dahrendorfa: “politický systém viete zmeniť za 6 mesiacov, ekonomiku za 6 rokov, ale spoločenské vnímanie za 60 rokov”. Nerobme teda stereotypy. Skôr buďme zvedaví a pýtajme sa akí sme, kontinuálne.
Povedzme si čo o nás hovoria dávne aj nedávne prieskumy.
Svojrázny, sebakritický národ so slabým sebavedomím. Ale aj rozmanitý, vynaliezavý/životaschopný národ, ktorý má pocit, že nie je ničím výnimočný.
78% sa považuje za priemerných, a 70% ľudí sa nerado prezentuje svojimi kvalitami. No pri bližšom pohľade na mladšie ročníky zistíme, že sa to mení - 63% mladých ľudí vo veku 15-29 rokov sa považuje za nadpriemerných.
Ak by ste načreli do štúdie “Slovensko - krajina s potenciálom” spred viac ako 10 rokov, zistili by ste, že Česi nás vnímali ako poľnohospodársku, korupčnú, romantickú, folklórnu, síce priateľskú, ale nepoctivú krajinu. Ale zároveň nás vnímali ako ľudí, ktorí dbajú na tradície, sú sympatickí, príjemní, pohostinní a dobrosrdeční. Viem, pri pohostinnosti a dobrosrdečnosti zvykneme dvihnúť obočie, ale naozaj sú v Európe národy, kde nikdy nemôžte čakať pohostenie na návšteve 😊
Keď už spomíname Čechov, je dôležité povedať dva dôležité rozdiely medzi ČR a SR:
1. podiel ľudí žijúcich na vidieku v ČR je okolo 31%, zatiaľ čo v SR okolo 47%
2. podiel veriacich ľudí v ČR je 22%, zatiaľ čo v SR je to 69%
Ďalšie popisy spomínajú: emocionálny národ, netrpezlivý, dôverčivý (keď sa im líškaš), ale aj nedôverčivý (ak ideš na nich racionálne/logicky/fakticky).
Ak by sme použili Hofstedeho dimenzie kultúr, a vynechali tie dimenzie, kde sa niektoré výskumy výrazne líšia (maskulínne hodnoty, vzdialenosť mocenských pozícií), vieme niečo povedať o 4 dimenziách. Na Slovensku sme prispôsobiví dobe (neviažeme sa na tradičný spôsob robenia vecí) a pragmaticky pristupujeme k riešeniu problémov (“je jedno, ako je to koncepčne, hlavne že to je vyriešené”). To podčiarkuje už spomínanú životaschopnosť a vynaliezavosť.
Sme niekde v strede na osi “Individualistická Vs Kolektivistická kultúra” - záleží nám na zázemí (priatelia, rodina, väzby), ale záujem o širšie okolie je otázne, skôr nie je.
Ľudia na Slovensku sú viac viazaní spoločenskými normami, na základe ktorých obmedzujú svoje názory, prejavy a správanie - “hlavne netrčať z davu”.
Čo sa týka vyhýbaniu sa neistote (averzia voči riziku), sme niekde v strede osi.
Pozerajúc sa na iné prieskumy, ak treba, tak vieme žiť aj s porušením pravidiel (myslí si 50% mladých ľudí). No výsledky Eurobarometra o korupcii za rok 2023 ukázali, že 89% respondentov na Slovensku nezažilo ani nebolo svedkami korupcie (priemer EÚ je 94%). 81% Slovákov osobne nepozná nikoho, kto by bral úplatky, zatiaľ čo priemer EÚ je 88%. Paradoxne, môže to súvisieť aj s neschopnosťou prieskumu zachytiť realitu v tejto téme (keď som tému otvoril vrámci jednej diskusie, bol som prekvapený odpoveďami, ktoré potvrdzovali výsledky Eurobarometra, no keď som potom dotyčných konfrontoval s tým, že veď predsa mi v minulosti povedali o svojich zážitkoch niečo iné, tak sa zrazu ukázalo, že by vlastne neúmyselne chybne odpovedali v prieskume len preto, lebo “na prvú” to majú zapamätané tak, že korupciu nevideli/nezažili).
Inštitúcie, politický systém, sloboda, demokracia a konšpirácie
Čo sa týka inštitúcií, podľa výsledkov projektu z roku 2022 mala najväčšiu dôveru vo všetkých krajinách armáda a polícia. Najmenšiu dôveru poberali medzi respondentmi zo Slovenska vláda (16 %) a politické strany (15 %). Tie evidovali najmenšiu dôveru vo všetkých sledovaných krajinách.
Verili sme armáde, polícii, verejnoprávnym médiám a prezidentke (2022).
Aktuálnejší prieskum Eurobarometer potvrdzuje dôveru ľudí v médiá a EÚ inštitúcie. “Takmer tri štvrtiny (72%) obyvateľov Slovenska si myslia, že slovenské médiá poskytujú dôveryhodné informácie. Národnej rade SR dôveruje 32% obyvateľov Slovenska (-6 percentuálnych bodov oproti jari 2024). Vláde SR dôveruje 31% obyvateľov (- 9 percentuálnych bodov). Európskemu parlamentu dôveruje 52% obyvateľov Slovenska (+1 percentuálny bod oproti jari 2024). Európskej komisii dôveruje rovnako 52% obyvateľov (+3 percentuálne body).”
Iný prieskum potvrdil dôveru ľudí v armádu a prezidenta. “Prevaha dôvery nad nedôverou verejnosti je u ôsmich inštitúcií. U hasičov je to 91 percent, SRo má 75 percent, Ozbrojené sily SR 71 percent. Nasleduje Slovenská televízia so 68 percentami, prezident SR s 56 percentami, cirkvi s 50 percentami, Ústavný súd SR so 49 percentami a Najvyšší súd SR so 48 percentami.”
Slovenská Akadémia Vied si dlhodobo udržuje dôveryhodnosť nad 70%.
„Napriek zdôrazňovaniu a vnímaniu dôležitosti demokracie, takmer dve tretiny občanov krajín V4 uprednostňujú zjednodušené politické správy a takmer polovica by bola ochotná obetovať svoje demokratické slobody za väčšiu bezpečnosť a zachovanie tradičných hodnôt svojej krajiny,“ vysvetľuje Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.
Mať liberálnu demokraciu s pravidelnými voľbami a systémom viacerých strán si v roku 2022 želalo najviac opýtaných v Nemecku (81 %), nasleduje Maďarsko (74 %), Česko (73 %), na Slovensku je to 67 % z respondentov a v Poľsku 66 percent.
Silného a rozhodného lídra si najviac priali respondenti v Poľsku (34 %) a na Slovensku (33 %).
Ak by ste pôsobili v politike, zaujímalo by Vás tiež to čo vyhráva voľby, prípadne na základe čoho sa ľudia na Slovensku rozhodujú. „Vyše milióna voličov nie je pevne rozhodnutých“ znel titulok článku 45 dní pred voľbami. Naozaj nám v ostatných rokoch rastie počet nerozhodnutých voličov, ktorí sa rozhodnú až posledné 2-3 týždne. Napriek tomu sa pozrime na tzv. konfliktné línie vo voľbách, t.z. na akých atribútoch sa dokázali utvárať protistojace politické tábory (zdroj: Tibor Madleňák, Regionálne Diferenciácia volebného správania):
1. Demokratický Vs Autokratický (kľúčový atribút pre voľby 1998 a zrejme v budúcich voľbách 2027)
2. Socio-ekonomický (kľúčový atribút pre voľby 2006 a dôležitý vo voľbách 2023)
3. Liberálno-konzervatívny (dôležitý atribút vo voľbách 2023)
4. Centrum Vs Periféria
5. Urbánny Vs Rurálny
6. Etnický princíp (napr. Maďari Vs Slováci, dôležitý atribút vo voľbách 2002; 84% sa hlási k slovenskej národnosti)
Voľby 2010 boli o socio-ekonomickom a národnostom konflikte, kde SMER sa orientoval na ”sociálne” a ”národne”, a vysal tým spojencov SNS a HZDS, vďaka čomu nevedel zostaviť vládu.
Voľby 2020 boli o boji proti korupcii a mafiánskemu štátu - víťazom sa stal Matovič.
Voľby 2023 boli o funkčnom štáte, socio-ekonomickom konflikte a mediálnom pokoji - víťazom sa stal Fico.
Tiež je zaujímavé pozrieť sa na účasť v jednotlivých voľbách a aké % hlasov prepadlo, pretože niektoré strany, hnutia a koalície nedosiahli požadované kvórum:
1998 (účasť 84%, prepadlo 6%), premiér DZURINDA
2002 (70%, prepadlo 18%), premiér DZURINDA
2006 (54%, prepadlo 12%), premiér FICO
2010 (58%, prepadlo 16% - najmä SMK, HZDS), premiérka RADIČOVÁ
2012 (59%, prepadlo 19% - najmä SNS, SMK), premiér FICO
2016 (60%, prepadlo 13% - najmä KDH, SMK), premiér FICO
2020 (66%, prepadlo 28.5% - najmä KDH, SMK, SNS, DobráVoľba, Vlasť), premiér MATOVIČ
2023 (68.5%, prepadlo 16% - najmä Republika, Aliancia, Demokrati, Sme rodina ), premiér FICO
Slováci a konšpirácie
Ako písal Forbes, viac ako 30% Slovákov verí tvrdeniam, podľa ktorých sú spoločenské procesy a udalosti výsledkom utajenej snahy malých skupín občanov s cieľom poškodiť väčšinu.
Rezolútnych priaznivcov konšpiračných teórií je 17 percent, podobne veľká skupina (18,7 percenta) takéto tvrdenia rezolútne odmieta. „V oboch prípadoch ide o výrazne politicky orientované skupiny, ktoré sa zaujímajú o politický život a zároveň vnímajú spoločnosť ako mimoriadne rozdelenú. Táto predstava však celkom neodráža postoje zvyšku populácie,“ vysvetľuje Dominik Želinský zo Sociologického ústavu SAV.
Geo-politika a migranti
Geo-politicky sa polovica populácie obáva všetkých (USA 62%, Ruska 56%, Západu 56%, EÚ 52%, Číny 46%). Na otázku kam by malo Slovensko patriť by sme mohli hľadať odpovede tu: 63.5% chce byť súčasťou Západu; 19% chce byť súčasťou sféry Ruska.
Čo sa týka obrany a armády, nedávny prieskum nám priniesol paradoxy: 70.6% je za členstvo v NATO, ale polovica populácie chce Slovensko „neutrálne“ (čo sa vylučuje s predošlým tvrdením); 54,4 % podporuje aktívnejšiu účasť Slovenska na európskej obrane v rámci NATO/EÚ. Väčšina Slovákov chce bezpečnosť, ale odmieta vyššie obranné výdavky (Zdroj: Future Slovakia Forum, Focus)
Migrantov sme považovali za najväčšiu hrozbu (68%). “Respondenti odpovedali aj na otázku, koho by nechceli mať za susedov. Na Slovensku tvoria skupinu „najviac nechcených susedov“ utečenci z regiónu stredného východu a severnej Afriky (61 %). Podobne si ich neželajú ani respondenti z Česka, kde to je až 70 %. Najmenší problém s utečencami z Blízkeho východu majú v Nemecku (39 %).
Ekonomická situácia
Ekonomicky tu máme 18% ľudí ohrozených chudobou, najmä samostatne žijúcich dôchodcov a samoživiteľky. Takmer polovica obyvateľov Slovenska nemá žiadne úspory (viac ako 41%). Väčšina tých, ktorí si dokážu sporiť, má na účte menej ako tisíc eur. Vyše 33% Slovákov má na účte do 5-tisíc eur, a len niečo vyše 2.5% má viac ako 50-tisíc eur.
“Platy na Slovensku v minulom roku rástli, no stále 10% pracujúcich zarábalo do 970 eur mesačne v hrubom a 25% menej ako 1 200 eur. Naopak, 25% ľudí s najvyššími príjmami zarobilo viac ako 2 050 eur. Platy najlepšie zarábajúcich 10% boli nad sumou 2 900 eur.
Platový medián dosiahol 1 500 eur, teda polovica ľudí zarábala viac a polovica menej.” Vyplýva to z analýzy dát portálu Platy.sk uvedenej v Trende.
V roku 2022 bola miera zamestnanosti na Slovensku na hodnote 76.7% (priemer v EÚ 75%). V službách pracuje 63% ľudí, zatiaľ čo v priemysle 21.2%.
Až 75% zamestnancov robí v malých a stredných podnikoch (v EÚ je to 67%). Tých je 99.9% všetkých firiem a vyprodukujú 56% HDP Slovenska. Produkujú s nižšou pridanou hodnotou, dávajú nižšie platy zamestnancom a majú väčšie zastúpenie v službách ako v priemysle.
Až 88,5 % všetkých priamych zahraničných investícií na Slovensku pochádza z krajín EÚ, čo predstavuje 49,5 miliardy eur z celkových 56 miliárd. Až 74 % slovenského zahraničného obchodu prebieha s krajinami EÚ. Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorej zahraničný obchod dosahuje 180 % HDP.
Ekológia, kulturno-etické otázky, zdravie a vzdelanie
V ekológii vieme, že musíme zmeniť správanie (80%), ale ideálne ak to nebude stáť viac a nedotkne sa nášho komfortu (50%). “Plasty sú smrť”. Separujeme (67%) a šetríme na energiách a vode (35-40%).
Čo sa týka kultúrno-etických otázok - polovica populácie je za registrované partnerstvá, eutanáziu pri vážnych chorobách (viac ako 50%) a interrupcie pre vážne dôvody (85+% v prípade ohrozenia plodu, ženy alebo znásilnenie). „Prieskum ukázal, že Slováci sú v kultúrno-etických otázkach konzistentní už 17 rokov, s miernym nárastom liberálnych postojov.”
Očakávaná dĺžka života na Slovensku je 77 rokov. Nemenej dôležité sú roky života v zdraví, teda vek, do ktorého človek žije bez vážnych zdravotných problémov. Na Slovensku je to iba 57 rokov, teda o 20 rokov menej, ako je očakávaná dĺžka života (priemer EÚ je podľa Eurostatu 64 rokov).
Najčastejšie príčiny úmrtí sa dlhodobo nemenia:choroby obehovej sústavy, teda ciev a srdca (45%), nádorové ochorenia vrátane rakoviny (25%) a choroby dýchacej sústavy (6%).
Z hľadiska vzdelávania upozornili Zamestnávateľské zväzy a združenia pred 7 rokmi na to, že 55% ľudí v SR je prekvalifikovaných. “Absolventov 5-ročného štúdia je príliš veľa a absolventov 3-ročných programov na trhu práce neštandardne málo. Kratšie cykly terciárneho vzdelávania (TV) úplne absentujú. Typickému slovenskému vysokoškolákovi preto štúdium trvá o rok dlhšie ako v priemere krajín OECD. Znamená to, že celkové podfinancovanie TV ešte umocňujeme slabou alokačnou efektívnosťou. Navyše, hlbšie rozbory ukazujú, že zlá štruktúra nepriamo vplýva aj na úroveň znalostí a motiváciu do TV nastupujúcich maturantov (vrátane úniku najlepších stredoškolských mozgov do zahraničia), a tým negatívne ovplyvňuje kvalitu vzdelania na vysokých školách.” Z pohľadu vzdelania máme teda systém, ktorý nám generuje 25-30% absolventov gymnázií, ktorí potom idú študovať na vysokú školu alebo univerzitu (väčšinou s úmyslom získať magisterský titul, nie bakalársky). Väčšia časť populácie (70-75%) absolvuje stredné odborné vzdelanie, a potom časť pokračuje v štúdiu na vysokej škole, pričom je veľmi pravdepodobné, že by skôr potrebovali pokračovať v odbornom vzdelávaní formou vyššieho odborného vzdelávania prepojeného s praxou u zamestnávateľov. Existuje pomaturitné, nadstavbové štúdium, ktoré ponúkajú niektoré SOŠ, ale ročne sa naň prihlási 6-7% populačného ročníka.
Za celú populáciu sú čísla takéto: “Nízkej úrovne vzdelávania dosiahlo na Slovensku v roku 2022 menej ako 10% obyvateľstva vo veku od 25 do 74 rokov. Štúdium ukončilo po gymnáziu 4,2 percenta a po dokončení strednej odbornej školy 60,9 percenta. Vysokoškolské vzdelanie absolvovalo takmer 30 percent obyvateľstva.”
Čo z toho všetkého vyplýva? Sme jedineční
Nie sme Česi, ani Poliaci, a už vôbec nie Rusi. Taký mix hodnôt, postojov a správaní ako máme my nikde inde nenájdete. Sú naše, sú jedinečné a mali by sme sa prestať za ne hanbiť. Akceptujme našu rozmanitosť a pracujme s ňou - rozprávajme sa, ovplyvňujme sa. Sme Slováci a Slovensko je našim domovom. Naši predkovia tento domov vybojovali, postupne. A je na nás, aby sme mu dali dušu a ducha. Marek Mach nedávno hovoril na Námestí slobody o zdravom vlastenectve. Ivan Korčok túto tému dokonca vytiahol do prezidentskej kampane. Miro Beblavý povedal, že vlastenectvo je iracionálne, a má pravdu. Nie je to výsledok cost-benefit analýzy, je to pocit. Pocit domova. A pre mňa osobne je to dôvod, pre ktorý som ostal žiť na Slovensku - verím, že si vieme vytvoriť dôstojný prosperujúci domov.
Kde hľadať odpovede na otázku “Akí sú Slováci”? Poznámky pod čiarou
Táto časť blogu je už len pre analytické typy, ktoré chcú vedieť viac o zdrojoch, metodikách,.....
Hľadal som nejaký rámec, ktorý by mi pomohol nájsť odpovede tak, aby to nebol len zhluk náhodných prieskumov o náhodných črtách, správaniach a postojoch.
Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov prišiel holandský sociológ Geert Hofstede s teóriou národných kultúr, ktorá vychádzala z jeho výskumu vzťahov a vplyvov národnych kultúr na kultúry organizácií. V roku 2016 vyšla na slovenskej Ekonomickej Univerzite v Bratislave štúdia vychádzajúca z Hofstedeho modelu 6 dimenzií (dáta sú z obdobia 2001-2004).: “The Comparative Study of Cultural Differences of Slovak Inbound Tourists: A Need of Innovations”. Štúdia priniesla porovnani Slovenska voči Česku, Poľsku, Rakúsku a Nemecku. Zobral som si z nej nasledovné závery:
- Vzdialenosť mocenských pozícií: miera, do akej menej mocní členovia organizácií a inštitúcií (napr. v rodine) akceptujú a očakávajú, že moc je rozdelená nerovnomerne - veľmi vysoká úroveň na Slovensku (viac ako dvojnásobná v porovnaní s priemerom ostatných 4 krajín; v prípade s Rakúskom až 9-násobne vyššia úroveň) znamenala v danom období (pred 20 rokmi), že v slovenskej spoločnosti existovali nepísané pravidlá silnej hierarchie, ktoré nikto nespochybňuje, takže ľudia vo všeobecnosti vnímali “mocipánov a nás ostatných”.
- Maskulinita/Femininita - vysoká miera na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami (1.5-násobok) hovorí o tom, že na Slovensku prevažovali maskulínne hodnoty ako peniaze, úspech, materiálne zabezpečenie (naopak neprevládali hodnoty ako kvalita života a záujem o iných).
- Hýčkanie Vs Zdržanlivosť - porovnateľná miera zdržanlivosti s okolitými krajinami s výnimkou Rakúska; ľudia na Slovensku boli viac viazaní spoločenskými normami, ktorými obmedzovali svoje názory, prejavy a správanie
- Dlhodobé Vs Krátkodobé videnie sveta – paradoxne Slovensko v tejto dimenzii výchadzalo vysoko, porovnateľne s Nemeckom (pozn.: no zrejme pre iné dôvody); znamená to toľko, že na Slovensku sme boli prispôsobiví dobe (neviažeme sa na tradičný spôsob robenia vecí) a pragmaticky sme pristupovali k riešeniu problémov (“je jedno, ako to je koncepčne, hlavne že to je vyriešené)
- Individualistická Vs Kolektivistická kultúra - porovnateľná s inými krajinami v strednej Európe
- Vyhýbanie sa neistote - opäť dimenzia, ktorá ma prekvapila - očakával som vysoké úrovne, ale naopak na Slovensku sme mali najnižšiu mieru vyhýbania sa neistote v porovnaní s ostatnými sledovanými krajinami; Poliaci mali v danom období (pred 20 rokmi) takmer dvojnásobnú úroveň
Toto boli závery z dát spred 20 rokov (z obdobia 2001-2004) pričom vychádzali z prieskumov medzi študentami. Veľmi by ma zaujímalo ako to je dnes na celkovej populácii.
Najmä keď aj dnes vidím prieskumy medzi mladými ľuďmi, ktoré vykazujú miestami diametrálne odlišné vzorce myslenia a správania v porovnaní so staršími ročníkmi, čo môže byť potešujúce.
Našiel som štúdiu, ktorá použila dáta z obdobia o 10 rokov neskôr (2013). Tá už prichádza s inými závermi - v danom období Maskulínne hodnoty (majetok, peniaze, úspech) na Slovensku stále dominovali, ale už nie tak výrazne ako v rokoch 2001-2004. Power Distance sa úplne otočila, čo by naznačovalo, že uvažovanie “mocipáni a my ostatní” ako aj stereotypy rolí v rodine sa výrazne zmenili. Postoj k riziku sa tiež zmenil - vykazoval mierne zvýšenie Vyhýbaniu sa neistote. Štúdia sa snažila aj vysvetliť výrazne rozdiely, a časť z nich sú skôr spôsobené iným výberom vzoriek v pôvodnej štúdii.
Na oficiálnej stránke Geerta Hofstede sú ale iné výsledky, ktoré sú podobné pôvodnej štúdii.
Tie isté výsledky uvádza táto výskumná práca v Čechách.
Ale napríklad týždenník Trend našiel iné výskumné práce v SR a ČR s inými výsledkami.
Ak niekto nájdete štúdiu, ktorá by mala aktuálne výsledky a vedela by vysvetliť tie rozdiely v predošlých štúdiách, vyzdieľajte ju prosím so mnou na matusgrznar@yahoo.com
Mladí ľudia to majú inak ako staršie generácie čo sa týka Maskulinnej dimenzie a Vzdialenosti mocenských pozícií (power distance). Pozri strany 32, 36 a 57.
