Oprela sa o červenú kapotu a chvíľu čakala, kým otvorila kufor. Nie je kam utekať. Zaklonila hlavu a zapálila si tenkú cigaretu. A muselo v tom byť niečo koketné, veľmi koketné, pretože aj vietor sám sa jej pomaly vkrádal pod ľahké šaty. Vedela, že žila. V tele jej prúdila dvadsaťročná krv, stále agresívna po zážitku, chtivá a energická, na celom svete nemohlo existovať nič, čo by nedokázala. A hlavne tam bol on. Pomaly vystúpil a vyzeral ako niekto, kto ju musí mať, hneď teraz, inak veci okolo nedostanú svoj zmysel. To leto ich oboch poznačí navždy, už vtedy to vedela. Tie pomiešané týždne, kedy jazdili po slnkom prepitej Európe, vždy tam, kam ich zaviedli jej zatvorené oči, keď prstom jazdila po virtuálnej mape. A jej vlasy, bože, aké mala vlasy. Dlhé, ryšavé, nikdy nezostali tam, kam ich jeden založil. Presne ako ona. Britká tínedžerka, neporaziteľná, inteligentná, s pocitom sily, ktorá ju mala už už rozdrapiť, ak by ju nevyskákala niekde tam v tom poli, kde teraz stáli, napriek tomu, že tam neviedla žiadna cesta, žiadne stopy. A práve preto, nešli po stopách iného, v pučiacej prírode nechávali vlastnú značku. A on, tá jeho hriva, ktorá mu zavadzala, kým dolieval vodu do chladiča starej Corsy, tichého spoločníka, ktorý akoby sám bol ich domovom vytrhnutým i s koreňmi z čiernočiernej voňavej hliny. Už navždy ním bude. Už navždy.
Klopkanie jej opätkov pôsobilo ako zvonenie na konci nudnej prednášky. „Dobrý deň, Wildmanová, za pánom Stehrerom." Stala sa z nej úspešná žena. Pokojná a rozvážna. Nepodlieha sociálnej panike a preto s ľahkosťou zvláda každú diskusiu, každé náročné jednanie. A dokáže to aj dnes. Úspech. Myslela naň, na prázdno vo svojom modernom byte, v srdci, v očiach jej obchodných partnerov. Na svoj vek a svoje vlasy, teraz pevne zopnuté v dokonalom chvoste. Na svoj priliehavý kostým a kožený kufrík, v ktorom niesla firemné dokumenty tak dôležité, že si vyžadovali kombináciu malých pozlátených čísiel. Úspech, hovorila si potichu, keď prechádzala širokou halou. Popri nažehlenej recepčnej, popri umelej fontáne, popri nej. Popri tej starej červenej Corse, spiacej na kovovom piedestále a popri naleštenej tabuľke, ktorá návštevníkovi strojene oznamovala, že sa jedná o vôbec prvé vozidlo majiteľa firmy. Prechádzala popri vlastnom živote.
Keď nakoniec odišla, postavil sa na balkón a ešte dlho za ňou hľadel. Za jej ryšavými vlasmi, za jej letnými šatami.