Matúš Hollý
O papierovom pesimizme
Vôbec najťažšou vecou na kaviarenskom povaľačstve je to, ako okolo antikorovej tácky správne rozložiť noviny. Väčšinou sa s nimi nejakú chvíľu mordujem a potom si o výsledku aj tak myslím svoje.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Diakritik. Poviedkuje na Sieťovke. Zoznam autorových rubrík: Societa, Človek víťazný, Hors sujet, Z prašných ciest, Z kaviarne, Nezabudnuté, Súkromné
Hors sujet
Matúš Hollý
Prečo má človek mlčať
V Roku ďábla, kde sa Nohavica spovedá zo svojich alkoholických eskapád, sa Jan Holman pýta Karla Plíhala, prečo má človek mlčať. A Plíhal odpovedá, že je to preto, aby počul melódie ľudí vôkol. Ja som počúval tú jej. A ona možno ten film nevidela, pretože moju platonickú lásku chladnokrvne popravila. Rozprávaním.
Matúš Hollý
Vyčiarknuté čiarky
Stojím na námestí a ako dievčatko so zápalkami pozorujem ľudí vo vyhriatych výkladoch. Je mi zima. Stojím tu už dobrých pätnásť minút a toho papeka nikde. A ešte chvíľu budem. Kvôli jednej čiarke.
Matúš Hollý
O lavičke a pieskovom hrade
Sedela na lavičke naproti mne a v prstoch žmolila plastový pohár po dopitej káve. Povedala mi, že už ma nechce. Nijak ma to neprekvapilo, však problémov bolo dosť. Sám som sa viackrát divil, ako to, že sme na tej lavičke nesedeli už dávnejšie. A povedala mi, že už má iného. Ani to ma zvlášť nevytrhlo z letargie posledných dní. Predsalen, stále je to pekná žena, rozumná, vtipná.
Matúš Hollý
Vysoký predstaviteľ EU odhalil sprisahanie. Spomína sa i Slovensko
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre spravodajstvo Alan Lambrusco pravdepodobne odhalil najväčší prešľap americkej vlády od čias Watergate. Reportérovi francúzskeho denníka La Conjuration pred pár dňami poskytol znepokojujúce informácie ohľadne vojny v Líbyi.
Matúš Hollý
Úplne vážne o irónii a sarkazme
Zasmiala sa, trošku nahlas, ale vzápätí si strohým pohybom upravila účes a narovnala šaty. Zmätený pohľad, ktorým v miestnosti hľadala niečo, o čo by sa mohla oprieť, jej neistotu len zviditeľnil. Potom sa na chvíľu zdalo, že sa rozplače no namiesto toho si poposadla a pokračovala v diskusii.„Tragédia", povedala žena, ktorá sedela naproti mne. Vrátil som sa pohľadom k nej a nervózne si zamiešal nedopitú kávu. Chodíme sem spolu už nejaký čas, ale nikdy som sa celkom nezbavil pocitu, že je niečím zvláštna. Aj teraz. Štvrťhodiny rozpráva o svojom vzťahu so spolubývajúcou, napriek tomu nekompromisne zhodnotí situáciu páru, sediaceho za jej chrbtom. Bez toho, aby sa za celý ten čas aspoň raz obrátila. „Tragédia, ktorá vlastne nie je smutná." Nič viac už nedodala, no ja som napriek tomu vedel, čo myslí. Vždy som to nejako vedel, i keď som nikdy neprišiel na to, ako to funguje.
