Je to vlastne taký smutnosmiešny príbeh, v ktorom sa dej zvyčajne točí okolo troch postáv. Štyroch. Keby to nebola rozprávka, tak asi dráma, často s nepríjemným vyvrcholením, čo však nakoniec nikoho neprekvapí, pretože scenár je prvoplánový, predvídateľný a tak trochu cliché.*
* Cudzie slovo, ktorého význam všetci chápu i bez znalosti príslušného jazyka, navyše napísané kurzívou, dodáva textu, resp. autorovi určitú úroveň, čitateľovi zase predstavu, že to, čo číta, je nenormálne chique. Podobný jav sa vyskytuje i v gastronómii a konzument je potom často prekvapený, keď namiesto pasta aglio olio e peperoncino dostane okorenené cestoviny v oleji, prípadne namiesto risotto ai funghi porcini obyčajnú ryžu s hubami. A navyše vám na to nastrúhajú eidam tehlu. Tesco value.
Dej by sa začínal asi niekde na strednej, ale šikovnejší scenárista si môže dosadiť aj inú kulisu, napríklad pečivový kútik v supermarkete alebo sedačku preplneného nočáku. Šípkovej ruženke, teraz krátko pred dvadsiatymi narodeninami, sa v bruchu rozletia motýle a tak sa zaľúbi do svojho prvého kastelána, ktorý do deja vstupuje krátko na to.
Kastelán
Kastelán je teda muž, zvyčajne o štyri - päť rokov starší a v tomto príbehu by hral pravdepodobne pasívneho záporáka. Ale to iba ak by sme videli čiernobielo. Kastelán totiž až do záverečných titulkov neurobí nič, čo by sa dalo označiť výrazom „to je ale hajzel". On len tak je a to vyčerpáva akúkoľvek ďalšiu charakteristiku. A opäť je na režisérovi, či z neho spraví vtipálka, grázla alebo večného sympaťáka, jeho rola sa nezmení. Jaj hej, a to je dôležité, raz bude dobrý tata.
Príbeh pokračuje držaním rúk, návštevou rodičov a prvou post coitum cigaretou. Posuňme ale dej rýchlo dopredu. Ruženka sedí zoči voči najlepšej kamarátke a titulok v rohu obrazovky píše:
Kaviareň u Pážaťa,
o šesť rokov neskôr
Ruženka
Ruženka je ešte stále mladá a relatívne pekná žena. Relatívnosťou myslíme krajšia od priemeru, ale zase nie nejaká raketa a jej kastingový výber nebude nijak náročný. Ruženka sa vôbec nevolá Ruženka, ide skôr o prívlastok s „r" en minuscule. Spí. Spí v šesťročnom vzťahu, ktorý nesmeruje nikam a z ktorého boli rozprávkové nanajvýš tri. Dva. Táto žena je živá a veselá, príjemná spoločníčka a teraz kamarátke líči všetky svoje kastelánske starosti. Je nudný, škrob, málo spolu spíme. Nejaví záujem, neberie ma na rande. Na naše výročie si zájde na lanku a do rána s kamarátmi hrajú cé esko. Nebavíme sa, nespráva sa ku mne ako k žene, nevšíma si ma, nechváli ma, nerešpektuje, neobjíme, nevie, aké kvety mám rada, že sa chcem k nemu večer pritúliť a často nevie ani to, či ma má vlastne ešte rád. Kastelána však neopustí a to hneď z dvoch dôvodov:
i) ona už má 26 rokov, ii) on raz bude dobrý tata.
Dvorná dáma
Kamarátka z detstva, bútľavá vŕba. Jej charakteristika nie je podstatná, stačí, že ruženka ju má rada a dôveruje jej. Dáma má na srdci ruženkine blaho a donekonečna sa ju snaží presvedčiť o tom, že kastelán už dávno nie je ten chlap, ktorému kedysi dávno na strednej venovala svoje motýle. Zároveň s pocitom blízkym vytrženiu ruženke vysvetľuje, že šesťadvadsať neznamená kŕčové žily a vrásky, že je pekná a charizmatická žena a že sa vôbec nemusí báť, že je na trhu kastelánov mimo dopytovej krivky.
V úvode sa hovorí, že melodráma zvyčajne končí tragicky. A to je z toho dôvodu, že dvorná dáma jednoducho nedokáže nájsť rozhodujúci argument, nech sa snaží akokoľvek. A možno taký ani neexistuje a celé je to niekde v ruženke samotnej.
Scenárista naozaj nerozumie svetu, kde sa dvadsaťšesťročné energické slečny premieňajú na biologického pragmatika, ktorý si zo strachu pred neúspechom a samotou zvolí niečo, čo sa tak akosi naskytlo a o čom vie, že aj keď to nefunguje podľa jeho predstáv, funguje to aspoň napoly. Strach, že ak budem pridlho hľadať tú svoju desiatku, nemusím nakoniec dostať ani štvorku a tak si vezmem niečo medzi tým. A nejak to už doklepem. Hlavne, že to raz bude dobrý tata. Scenárista vie, je to lotéria. Ale ruženka nevie, že práve vsadila päťdesiat rokov svojho života. All in.
Spí.
A možno to nie je dvorná dáma, kto musí ruženku presvedčiť. Ani ona sama, ani ostatný komparz. Možno sa v tomto tragickom príbehu čaká na zjavenie štvrtej postavy, ktorej obsadenie je však často až príliš neisté.
Krásny princ
... ktorý tú svoju ruženku konečne prebudí.
