Zatiaľ čo synátor sa odišiel zdúvať niekam na chodbu, matka obchodníkovi gestovito vykresľovala článok, ktorý raz čítala v jednom magazíne. Z jej syna predsa nebude nijaký násilník. Dosť toho, čo vidia v hlúpych amerických seriáloch. Napadlo mi, že o tridsať rokov sa situácia pravdepodobne obráti a syn jej bude na oplátku zakazovať seriály turecké. Uškrnul som sa.
Obchodníkovi sa nedarilo zabaliť porcelánového slona podľa jeho predstáv a tak zatiaľ konverzačne opáčil, že chlapec už vyzerá staršie. Kým som skúmal stojan a premýšľal, prečo výrobcovia autopríveskov naďalej ignorujú moje meno, dozvedel som sa, že na veku nezáleží a pokiaľ dieťa nie je dospelé, nemá do nikoho čo strieľať. Nech je bárs aj virtuálny. A keby v rukách nemala toho, teraz už zabaleného, porcelánového slona, určite by si ich zložila na hrudi, že akože tak to namôjdušu je.
Spomenul som si na svoju prvú kušu, ktorú sme vyrobili u deda v drevárni. Palica do fazule, umelohmotné pero a guma z teplákov, ktorú sme naveľa vyžobrali od babky. Potom ihlou povyberať triesky a na prvej misii získať špajdle zo zamknutej špajze. Gumu časom nahradilo škrtidlo, to pre vyšší výkon a aj tvar týchto dedinských pušiek získal na reálnosti. A keď nebolo čím, obstreľovali sme sa aj dáždnikmi, pričom zvukové efekty sršali v najdivokejších kombináciách. Mŕtvych bolo veľa. A potom raz Miro na špajdlu prilepil ihlu a vyhlásil, že ide vyčistiť záhradu od tej vtáčej hávede. Dnes má dve deti, nebije ich a ilustruje knižky pre základné školy. Ja študujem a mám rád mlieko, no a Robo je aktivista a zastavuje rasizmus.
Chlapci sú odmalička bojovníci, nie násilníci. A ani ja som ju dnes za to zdržiavanie umlátiť nechcel. I keď ten porcelánový slon by si jednu zaslúžil.
