Pôvodne som chcel napísať päť a niekoľko naozaj seriózne vážnych dôvodov, prečo sa do tej zimy postaviť treba. Aj pekné nadpisy som tomu chcel dať. Kto by to ale čítal, že. Navyše už toho popísali toľko. Preto len jeden, zrozumiteľný. Vlastne je to príbeh s nadnárodnou pointou. To stačí.
Tak som sedel v kancelárii na francúzskom finančnom úrade a čítal noviny. Z tejto bohumilej rannej rutiny ma vyrušila kolegyňa, ktorá mi doniesla poštu. „Čítal si už o tom starostovi z Lavalu?"
Pokrútil som hlavou a odtrhol zrak od dani z tuku.
„To je sila. Proste, v krátkosti, starosta Lavalu spreneveril nejaký fond a zmizlo 30 000 EUR."
„Prosím? 30 000?"
„No áno, sila, čo? Už aj podal demisiu."
Hlasno som sa zasmial, na čo sa ona nechápavo rozhliadla po ostatných.
„A to je prečo tak vtipné?"
Keď som jej povedal, že u nás sa nespreneverí 30 000, ale rovno o dve tri nuly viac a nikto nič, neverila mi. Tak sa opýtala, že koľko ľudí teda vyšlo do ulíc. A ja že kedy. Keď sa to stalo prvý raz alebo tristoosemdesiatytretí? Niežeby odpoveď bola iná. A keď som dodal, že naše reakcie sa vmestia tak do šiestich blogov a 5 500 000 mávnutí rukou, už sa viac nepýtala. A potom argumentuj, že východný blok je už dávno minulosťou.
Hej, tunely poznajú aj vo Francúzsku. Aj horšie. Rozdiel je však v tom, že keď zlodejčí niekto tam, vie, že riskuje. Vie, že ak sa na to príde a neodstúpi sám, bude ukameňovaný. Politicky, spoločensky. Zrátajú mu to voliči. A slovenský dobrodruh? Vezme rovno desaťnásobok, postaví za to niečo ostentatívne, aby bol výsmech dokonalý a potom sa kľudne spoľahne na to, že to naše veselé uskupenie si zase len povzdychne a poslušne zkrúžkuje i v ďalších voľbách.
Nepitvajme. Nevymýšľajme sto a jeden dôvod, prečo na tú Gorilu neísť. To je len ďalšie mávanie. Zostať doma v pohodlí má právo len ten, kto je s dnešným slovenským politickým paškvilom spokojný. A to je po odrátaní straníkov presne nikto. Verím. Toto nie je o spisoch, o ich pravde, či podvrhu, nie je to o Gorile. Dnes totiž máme nejaký ten, hoc i malý, spoločensko-politický kapitál, kedy je aspoň niekto ochotný do tých ulíc ísť. Tak prečo ho nevyužiť a konečne neprevziať zodpovednosť za to, ako vlastne chceme žiť.
Kto chce, hľadá spôsoby, kto nie, hľadá dôvody. Hlasno štekať spoza plota a potom aj tak, poslušne a so stiahnutým chvostom, zožrať to, čo nám hodia do antikorovej misky.
Nemusím mať nepriestrelný politologický dôvod. Je to len o tom. Konečne sa prestať skrývať.
