Tož ďalší deň som sa rozhodol upraviť Zemičku - didge. Skrátil som ju a železnú tyč vymenil za plastovú od vysávača, aby nehrdzavela. Celý deň som sa s tým fušoval. Pršalo.
Večer sa vyjasnilo, tak som vyšiel von. Chcel som sa aj trošku prevetrať. Sadol som si na svoje obľúbené miesto a hral. Cítil som silnú vibráciu tohto nástroja. Ako keby bol vymenený. Tie vlny zvuku ma upokojili a vyladili na trávi jemný úsmev.
Pozrel som sa hore na oblohu. A tam? Oblak v tvare didgeridoo. Dobre som sa pozrel či tú stopu nezanechalo lietadlo alebo ufo :-) Po lietadle ani ufe ani stopy. Spokojný som odišiel domov. Avšak dostal som chuť zahrať si pri jazierku, ktoré tu v okolí máme.
Sadol som si na vlhkú lavičku. Asi bola nadržaná. Ale kdeže, to večerná rosa. Trúbil som asi pol hodinku. Ked som prestal cítil som sa omámený a úplne mimo. Ale príjemne. Teraz neviem, či z toho lepidla ako som lepil novú tyč do didgeridky alebo nejak inak...
