Inokedy sú vo mne pocity blaženosti a ja cítim neobmedzenú lásku k sebe.
Pýtal som sa sám seba(áno, som zdravý blázon, kecám so sebou) či človek môže byť šťastný aj ked je chorý, materiálne sa mu nedarí a všetko je akosi na fajku?
To ma doviedlo k otázke, čo to vlastne to šťastie je a ako ho ja vnímam?
Páči sa mi ako povedal český herec Jaroslav Dušek, šťastie je, keď je človek ščasný, to znamená že je s časom, žije v prítomnom okamihu. Alebo ak chcete tu a teraz.
A tak som si jedného večera uvedomil seba, cítil som a vnímal svoj dych a po chvíli mrzutosti som sa začal usmievať. Kurva, čo je toto za kúzlo- pýtam sa sám seba. Asi toto je ten prítomný okamih. Ked je človek prítomný a nie mimo.
Aha, tak toto je schopnosť ktorú možem trénovať :-) Už mi bolo jasné, cvičiť prítomný okamih. Ked budem mať na to chuť.
Po čase inšpirovaný Hiraxovým článkom so začal komunikovať so svojím vnútrom, zistil som že mám v duši jeden veľký chaos a chliev. Ale príjemné zistenie, mám rád ked mi ludia hovoria veci na rovinu a úprimne, možno je to spočiatku desivé nahliadnúť do najtemnejších a najmystickejších zákuti vlastnej duše, ponoriť sa do svojho tieňa, ale uvedomil som si že už nechcem utekať pred sebou. Nepomôže žiadna terapia, lieky, psychologovia, viagra(to som si vymyslel )a iní ľudia. Je to niečo čo potrebujem vyriešiť sám v sebe.
Ale ako? Už nemám síl, na to skúšať rozne techniky, tipy, triky, rady okolia, ktoré nepomáhajú.
Ale nechcem to ani vzdať na druhú stranu. Potrebujem len pauzu od sveta.
Ponoriť sa do seba, a tam nájsť svoju silu a múdrosť, pretože verím že je to vo mne. Márne to hľadám tam vonku v knižkách, radách, terapiach.
A tak som poprosil svojich anjelov, Vesmír nech mi pomožu uzdraviť sa. Už stačilo smútku, bolesti, trápenia, depresií. Chcem žiť ako čistá, zdravá a šťastná bytosť. A v duši cítiť lásku, pokoj a mier. Milý Ježiško, to je moje jediné prianie. Skutočné a úprimné.
Milí ľudia, ktorý máte radi seba, život, svet, moje blogy ako aj blogy iných, ktorí ste. Nemôžem Vám priať pokojné a veselé sviatky. Nie je to vo mne. Klamal by som len sám seba. Ja vám prajem len úprimnosť, a vieru v to že ked ludská duša prechádza najvačšou temnotou na konci je svetlo, alebo aspoň nejaká ta moderná neónka:-)
