O hodinu sa zotmelo a my sme ostali pre lesom samy. Spoločnosť nám robí tma, zima a vietor. Púšťame sa do lesa. Les je aj zamrznutým močiarom, takže ľad pod našimi nohami začína praskať.
Znie to mrte strašidelne.
Nechávam Puffa samého a ja(Muff) idem trošku dopredu. Puff kráča sám a ja ho straším na dohodnutom mieste kvôli záberu. Nezľakol sa :-( Zábery máme natočené utekáme preč.
Utekáme preč, sme posratí sami zo seba. Prichádzame ku kopcu, štveráme sa hore a je nám nejako zvláštne. Kopec je aj zároveň cintorínom. Obchádzame hroby s hojnou dávkou rešpektu. Stále sa to točí na kameru.
Dostávame sa na koniec kopca, ktorý sa zvažuje dolu a tu premýšľame ako bude video pokračovať. Točíme krátky hororový film, len mne to celé príde ako komédia. Ja si ľahám do snehu a Puff ma má nájsť "mŕtveho". Tie herecké výkony sú tak smiešne, že je to ťažké natočiť.
Dochádzajú nám baterky v kamere. Končíme. Dole z kopca je ľadová dráha na šmýkanie. Puff ide prvý a ja za ním, narážam doňho a rútime sa dolu strmým kopcom. Dole sa rozbijeme ako smeti. Smejeme sa ako malé deti.
Tu je spomínané videjko
Moje ďalšie články
Slnko sa vracia, len neviem či do mojej duše
Ako som o pomoc volal... (časť I.)
