Na buduci tyzden to bude prave 6 mesiacov odkedy som prijal ponuku na pracu v Malajzii. Pravdou je ze som sem neprisiel koli praci ale hlavne koli krajine ktora je na nase Slovenske pomery este stale pomerne exoticka. Aj ked v praci som nuteny travit skoro cele dni pocas pracovneho tyzdna, spatne mozem zhodnotit ze som toho precestoval pomerne dost.
Hm, co vie priemerny Slovak o Malajzii. Nuz keby som mal hodnotit podla mna tak prakticky zalostne malo. Pravda internet pomoze ale prakticke skusenosti su vzdy trosku odlisne od reality. Ale to ma cakajuc v Kahire celu noc na ranne lietadlo vobec, ale vobec netrapilo...
Cesta tam
Nuz vsetko na poslednu chvilu, to by bola zakladna charakteristika mojho cestovania. Musel som totiz cakat na odpoved z imigracneho uradu v Malajzii ze moje pracovne povolenie bolo predbezne schvalene a mozem vycestovat. Teda vlastne musim co najskor. To sa lahko povie ked je clovek prave kdesi hlboko na vychode Slovenska. Najznamejsie portaly na vyhladavanie leteniek ukazali akurat predstavu ako sa do tej Malajzie da vlastne dostat. Kedze som nechcel preplatit letenku mnohonasobne, volba padla na egytair a objednanie a zaplatenie letenky priamo na ich stranke bola len vec kreditnej karty...
Druhym problemom bolo ubytovanie, teda co uz je v dnesnej dobe problem ked mame internet, ze? Aj to sa vyriesilo a zaplatilo za chvilu. Hlavna vec ze mam nejaku adresu a tam hadam aj nejaky hotel bude aj stat.
Egyptair lieta do Kuala Lumpuru na medzinarodne letisko KLIA v utorok a piatok s medzipristatim v Kahire. Moj let bol v piatok 16:45 z Budapesti. Takze smer Bratislava ako mnohokrat predtym ale teraz uz len s kratou zastavkou v mojom byvani, zhrnutie poslednych veci ktore sa nestihli odpratat a bac. Madarski zelezniciari zatuzili po vyssich platoch a po X-ty krat vyhlasili strajk. kedze cesta by bola pomerne komplikovana, nakoniec padla volba na odvoz autom a po kratkom bludeni GPS akosi naslo suhlas so sipkami pri ceste a letisko bolo stastne najdene.
Let
Kedze prva cast letu bola len do Kahiry, osadenstvo letu tvorili este pomerne bezni cestujuci. Pritvrdilo sa v Kahire kde sa mi ako tak podarilo pochopit ze nas tranzitujucich prevezu autobusom do odletovej haly. Na letisku v Kahire bol uz tazky Orient, poniektori cestujuci vyzerali akoby prave prestupovali z lietajuceho koberca na lietadlo s vacsim doletom.
Lietadlo z Kahiry do KL bolo uz riadne velke a plne ludi vsemoznych kultur a dosial znamy svet sa stracal v nedohladne...
Po nejakych divnych problemoch s jednym cestujucim na palube sa technicka prestavka v Bombaji dost natiahla, teda museli sme sediet vnutri lietadla 3 hodiny kym sme konecne vyrazili na poslednu asi 5 hodinovu etapu letu do KL.
Konecne pilot oznamuje ze budeme pristavat. Pohlad z lietadla ked sme prelietali nad KL na vysvietene obrovske mesto s rozoznatelnymi Petronas Towers bol vcelku zaujimavy. Kratky let lebo letisko je asi 70 kilometrov od mesta a kolesa sa dotkli zeme.
Najvacsou ulohou bolo dostat sa k batozine a potom kompletne prec z toho obrovskeho letiska. K batozine sa islo predlhymi chodbami a nakoniec aj metrom ci ako by sa dal nazvat ten vlak. Kedze koli meskaniu bolo hodne po polnoci tak nakoniec ten taxik nebol az tak na miestne pomery priserne drahy ako som si donedavna myslel. Najlepsim sposobom je totiz pouzit rychlovlak KLIA Express co prejde tych okolo 70 km za cosi viac ako 20 minut a jedna cesta stoji 35 RM co je asi 200 korun. Pravda od polnoci uz nepremava a prvy ide az rano. Navyse zavezie cloveka na KL Setral kde o 1 v noci ak vas neokradnu zlodeji tak vas osklbu taxikari. Takze tych 180 RM za odvoz az pred hotel vcelku luxusnou limuzinou neboli az take vyhodene peniaze. Hlavne ked mate velky kufor a je 1 v noci a jedinou alternativou by bolo cakat do rana na letisku co po viac ako 24 hodinach cesty nie je ktovieako lakave.
Takze som pekne hlboko v noci dorazil do mojho hotela a privital ma tam zapach acetonu ktory sa siril z pultu na recepcii ktory pekne natierali v noci priesvitnym lakom chraniac tak dennych navstevnikov pred prisernym smradom. Prest z 30 stupnoveho tepla a 90% vlhkosti do miestnosti plnej acetonovych par by hadam menej otrleho cestovatela zlozilo. No mna zaujimala a izba. Prvy vylet do miestnej spolocnosti som urobil este kratko po prichode na izbu a zlozeni batoziny. Krizom cez cestu bol nejaky "bufet" v ktorom sedelo par divnych ludi aj o pol 3 v noci ale moj prichod tam bol hadam este divnejsi... Ale vybrat si kolu z chladnicky a zaplatit ju nebol az taky problem. Azijske dobrodruzstvo slovenskeho emigranta v Malajzii sa mohlo uspesne zacat.
V hoteli som dostal peknu 3 postelovu velku cistu izbu len pre mna, sice z vyhladom na hlucnu cestu ale za tie peniaze to bol vcelku luxus. A to som nevedel ze meno hotela je casto zamienane s inym a velmi drahym hotelom v luxusnejsej - rozumej drahej - casti KL v Mid Walley. Dodnes sa mi zda ze ten novy hotel s uplne novym zariadenim bol ovela luxusnejsi ako mnoho tych drahych ktore ponukali len zubom casu nacaty zbytok zaslej slavy. Pravda miesto Chow Kit je priestor kde sa veru moc turistov nezenie. Za prve tam nic moc nieje a za druhe ma dost zlu povest. Ale polohou a dostupnostou vsetkeho naokolo je daleko pred "dobrou adresou" ktoru mi vnucuje spolocenska konvencia ze cuzdinec by mal byvat len tam kde je ho mozno dobre osklbat a nic mu zato nedat.
PS: fotografii bude dost a bude aj dikritika...
